Keby som si mohla vymyslieť film, ktorý by som chcela určite vidieť na veľkom plátne, v tme a vôni kina a so zvukom prenikajúcim celé telo, mal by jasný námet.. (Lk 11,1-4)

Keby som si mohla vymyslieť film, ktorý by som chcela určite vidieť na veľkom plátne, v tme a vôni kina a so zvukom prenikajúcim celé telo, mal by jasný námet. Bol by o váženom, bohatom Pánovi, ktorý by mal malú Dcérku. A samozrejme, nadovšetko by ju miloval. Malá Dcérka by mu jedného dňa - povedzme na Vianoce - napísala lístoček: "Ocko, chcem ti stále robiť iba radosť, aby si bol na mňa pyšný. Chcem ťa poslúchať aj vtedy, keď si myslím niečo iné. Chcem si prosiť od teba iba dobré veci. A chcem, aby si sa o mňa staral tak, ako sa ja starám o svoje bábiky. Tvoja Dcérka."  Bez pochýb, Pán by bol veľmi dojatý, lístoček by si dobre odložil, dej by šiel ďalej, Dcérka by neskôr zomrela vo veľkých bolestiach (asi na nejakú chorobu) a celé kino by plakalo s Pánom, ktorý by po jej smrti žmolil na posteli lístoček s jej vianočným darčekom..
A potom by bol prestrih "(n) years later...".
Videli by sme Pána, ktorému akýsi mladý otrhaný špinavý fagan z ulice či od susedov práve rozbil okienko na riadnom fáre a ukradol mu peňaženku. Obaja by utekali po rušnej veľkomestskej ulici a Pán by ho - ako to vo filme býva - dobehol, zdrapil, otočil, a takí zadychčaní by tam stáli oproti sebe, chlapec by mal v očiach niečo medzi prosbou a zúfalstvom a chcel by, aby to Pán nikomu nenahlásil, ale aby mu dal aspoň nejaké peniaze.. Samozrejme, Pán by nechcel, a v tom by sa z úst toho chlapca z ulice ozvalo: "Ocko, chcem ti stále robiť iba radosť..."

Ja viem, že tento príbeh ako podobenstvo v mnohom pokuľháva, alebo skôr ani nemá nohu :/ Ale v tom imaginárnom filme by Pána určite zaliali slzy - a v tom imaginárnom kine by to nikomu nebolo čudné. A asi by ani nikomu nebolo čudné, keby chlapcovi odpustil a dal mu peniaze, zatiaľ čo režisér by si určite neodpustil prestrihnúť mu na moment do myšlienok usmiatu tváričku jeho milovanej Dcérky.

O Otčenáši sa už toľko popísalo! Vieme sprava i zľava, čo všetko sa myslí a môže myslieť tou ktorou vetou, čo asi znamená alebo neznamená - ale to všetko sa týka NÁS. Čo ale znamená pre Otca počuť z úst takého malého otrhaného fagana, ako som ja (a že som Mu rozbila už nejedno okienko na aute!), slová, ktoré kedysi vyslovil Jeho najmilší Syn - a áno, Syn, ktorý trpel, ktorý zomrel - a znovu áno - zomrel pre mňa? Čo to robí s Ním... ?

...ja len, že si myslím, že zakaždým sa Mu mihne Synova tvár. A zakaždým Mu tie slová lámu Srdce.