Druhé stretnutie ohľadom Stanoviska KBS k predaju a výdaju prípravkov hormonálnej antikoncepcie vo mne tiež zanechalo Božie slovo: "My silnejší sme povinní znášať slabosti slabých a nehľadať záľubu sami v sebe. Nech sa každý z nás páči blížnemu na jeho dobro a budovanie." (Rim 15,1-2)
Pred viac než mesiacom som napísala polnočne-emotívny článok o dojmoch, ktoré vo mne vzbudilo Stanovisko Subkomisie KBS pre Bioetiku týkajúce sa výdaja antikoncepcie, záväzné pre veriacich lekárnikov a rozhovor či "beseda" s jedným z jeho tvorcov. Potrebovala som sa vypísať z návalu silných pocitov, aké vážne a pravdivé je toto stanovisko - a aké náročné (niekedy až život a rodinu ohrozujúce) bude jeho uvádzanie do praxe. Zo strachu, aby všetci tí "moji" zvládli tento boj dobre. A tiež z toho, že sa nás to vlastne týka všetkých.
Rozhodne som nečakala 1400 čítaní a už vôbec, ako mňa - nefarmaceutku - nakoniec táto problematika pohltí. Od toho článku som hovorila s mnohými farmaceutmi, bola som svedkom, ako sa pre Stanovisko trápia, plačú, zápasia, boja, nerozumejú, cítia ukrivdení a neschopní pohnúť sa. Tiež som sa bila v sebe s matematikou, koľko z tých štyritisíc slovenských farmaceutov asi bude veriacich a ako ich pracovne popchať do tých 19 pro-life lekární zverejnených na www.kormidlo.sk. Po vzore zázračného rozmnoženia chleba (lámal a dával svojim učeníkom, aby rozdávali) som sa nádejala, že sa možno otcovia biskupi v ďalších krokoch rozhodnú zakladať pro-life lekárne - a priznávam, mala som dojem, že vlastne MUSIA :) pretože tých hladných a budúcich nezamestnaných farmaceutov bude toľko..
Po mesiaci sme mali znova stretnutie s ThLic. Jankom Viglašom, spoluautorom spomínaného Stanoviska; išla som naň vyzbrojená mnohými otázkami a bolesťami známych aj menej známych lekárnikov. Nechcela som útočiť na podstatu alebo obsah Stanoviska - vychádza z encyklík a dokumentov Cirkvi, učenia pápežov - tieto veci sú pre mňa sväté. Chcela som len poznať odpoveď na otázku, ako si to máme (my všetci) predstaviť v praxi. Ako sa to dá? Nech som rátala, ako som rátala, nenapchala som ani v predstavách všetkých farmaceutov do pro-life lekární. Nenašla som v mnohých mestách - ani veľkých - pro-life lekáreň, ktorú by sme ako veriaci mohli podporovať. A hlavne - nezabudla som na slzy v očiach mladej farmaceutky, dochádzajúcej za prácou dokonca do iného mesta (v rodnom všetko plné), keď mi šepkala s naozaj existenčným strachom: "Ale ona ma vyhodí, keď jej poviem, že tú antikoncepciu bez receptu (!) už nechcem vydávať...". Proste som si nevedela predstaviť, kto tým verným a vyhodeným dá chlieb.
Stretnutie bolo o to vzácnejšie, že tam boli prítomní mnohí lekárnici. Aj mladí, aj takí s praxou - majiteľka lekárne, zamestnané lekárničky, všehochuť. Veľa sme rozprávali. Možno až drzo som sa prvá vyrozprávala z pocitov úzkosti, s ktorými sa mi mnohí farmaceuti zverili. Koľkí z nich nevedia, čo si teraz počať so svedomím. Majú pocit, že ich niekto niekam navliekol - a vlastne "zabásol" - nikto z nich nie je spokojný, že musí dávať antikoncepciu, robia to často s odporom - a zrazu ich niekto robí spoluzodpovednými na vražde? Naozaj chceme, aby sa držali vlastného svedomia (ktoré im niekedy nie je až také vlastné), nechali sa vyhodiť, nechali deti hladné, byty nesplatené.. alebo?
Ale debata bola veľmi plodná a požehnaná. A veľmi by som si želala, aby podobná diskusia a vysvetlenie mohlo odznieť na LUXe, ako keď sa vysvetľovalo Stanovisko k očkovaniu. Otec Janko vysvetlil, že si boli vedomí životných strastí, ktoré Stanovisko môže priniesť - ale že ani tie im nedovoľovali, aby zľavili z požiadaviek, ktoré predložili samotní pápeži. Že sú si vedomí toho, že Stanovisko je niečo, čo naštartovalo proces. Ich snom je - podobne, keď sa bojovalo za výhradu vo svedomí pre gynekológov - aby sa farmaceuti vedeli spojiť, uvedomiť si, že výhradu vo svedomí majú garantovanú zákonom (tak ako lekári), vedieť za ňu zabojovať, proste postupne to do tej spoločnosti priniesť. Povedal - a to bola veta, ktorá mi priniesla veľký pokoj - že Stanovisko je vysoká norma a že si je vedomý, že mnohí ľudia ju prirodzene nedosahujú, ale že naším cieľom nie je ich udupať a zhodiť, že nie sú dobrí katolíci, keď v tomto nemajú jasno; ale pomôcť im rásť, rásť postupne, tak, aby to prijali za svoje, aby sa s tým stotožnili, a to ich samé pohne k tomu, aby dokázali niečo urobiť. Áno, to mi prinieslo pokoj. Lebo - a myslím, že nie len ja - naozaj som Stanovisko vnímala ako niečo, čo mi vlastne hovorí: "No ak ty v tomto nie si verná.. von z kostola! A hneď!"
Určite bolo oblažením svedectvo lekárničiek, ktoré si u zamestnávateľa vybojovali, že antikoncepciu nebudú vydávať. A ak v lekárni nie je aktuálne iný farmaceut, zákazníčky proste odchádzajú domov bez liekov. Rozprávali o mnohých útlakoch od takýchto nevybavených žien. O bojoch so zamestnávateľom. O vyhrážaní sa. A v podstate - o hrdinstve, ktoré museli preukázať. Áno, o hrdinstve. Ženy, ktoré tak dobre pracujú a sú také šikovné, že si ich zamestnávateľ rád nechá, napriek: "Nehnevajte sa, ale tieto lieky Vám nevydám. Mám výhradu vo svedomí." "Ráno som prišla podpísať pracovnú zmluvu, a keď mi povedal, že tento krát budem musieť antikoncepciu vydávať, tak som sa vrátila domov, sadla a som si a povedala - Pane Bože, tak som zase bez práce... a predstavte si, poobede mi zavolal. Že teda dobre." - Hrdinky.
Myslela som na tých mojich mladých, ktorí ešte nestihli mať takú dobrú povesť, aby ich zamestnávateľ chcel napriek výhrade vo svedomí. Na tých, ktorých osobné vlastnosti jednoducho nepredpokladajú schopnosť takej asertivity, aby to dokázali povedať. Lebo - jedni sme takí, jedni takí. Jedni silní a jedni veľmi slabí, jedni pevní a jedni na antidepresívach - už je to tak, Boh nás stvoril a miluje rôznych. Nie všetci všetko dokážeme. Ale je pravda, že sa niekedy bojíme možno viac, než by bolo treba (diabol má rád strach). A že niekedy aj neveriaci zamestnávateľ nečakane ustúpi. Že mnohé veci sa dajú vymodliť. Že niektoré sa dajú IBA vymodliť. Ale myslela som aj na to, že nie každý má žalúdok byť živiteľom rodiny a opakovane dlhodobo nezamestnaný. Ja som žila dlho tak, že som mala ledva na základné potraviny (a veci ako ovocie a syry a mäso som proste musela dostať, inak neboli). Áno, a prešlo to, tu som, mám dobrú prácu, prežila som, Pán Boh sa postaral, naozaj som nezomrela od hladu. Ale neposlala by som ani nepriateľa do tej paniky, keď vás celé mesiace nikde nechcú, lebo máte privysokú kvalifikáciu, keď pozeráte deň čo deň tie výpisy z banky, a proste NEMÁTE na ten nájom, keď sedia návštevy u vás v bunde, lebo v januári nekúrite, keď si kúpite makový rožok a celú (pešiu) hodinovú cestu domov z hypermarketu vás trápia výčitky, že obyčajný by stačil, lebo je lacnejší.. nie, ja sa nečudujem, ak na to niekto nemá (alebo zatiaľ nemá). To nechápe, kto to nezažil.
Ale ako otec Janko povedal - je to proces. Do toho proste treba dorásť. Boh na to vie dať silu. Ale - je to proces. Niekomu to potrvá - a ja ho nebudem súdiť. Budem sa zaňho modliť, budem s ním zápasiť, plakať, povzbudzovať, budem chápať a budem dúfať, že ten boj skončí dobre. A o pár rokov to bude snáď bežné, že si farmaceut bude môcť uplatniť výhradu vo svedomí. A že budeme mať nové pro-life lekárne.
Otec Janko povedal, že cieľom je farmaceutov spojiť, aby si navzájom pomáhali, podporovali sa, a bojovali spolu. Mojím cieľom je spojiť nás všetkých, aby sme všetci pomáhali, podporovali, bojovali s nimi.
Z praktických krokov máme on-line zoznam tých "kóšer pro-life" lekární. Nikto z prítomných ho bohužiaľ nevedel rozšíriť o žiadnu inú. Ale ak existujú zamestnané lekárničky s výhradou vo svedomí, som za, aby sa vytvoril a zverejnil ďalší zoznam - zoznam lekární tých majiteľov, ktorí síce antikoncepciu držia a u nich sa vydáva, ale SÚ OCHOTNÍ a dovolili by zamestnancovi mať výhradu vo svedomí. Nie sú "kóšer", ale ak v meste nie sú lepšie, budem podporovať tieto. Bolo by fajn obtelefonovať ich. Možno mnohí z nich ani len netušia, že výhrada vo svedomí, ktorú umožňuje zákon a Estrela ju zatiaľ nezrušila, sa týka aj FARMACEUTICKÝCH odborov. Možno mnohí z nich do telefónu povedia, že je to somarina. Možno. Ale možno, ak to budú počuť znova a znova, pravidelne, tak si časom zvyknú, ako sme si všetci zvykli, že veriaci gynekológovia potraty nerobia (a áno, niektorých preto niekedy niekde nechcú. Ale niekde predsalen áno). A noví farmaceuti pôjdu na štúdiá s vedomím, že si toto budú musieť vybojovať. Teraz je to ťažké, lebo to prišlo akoby zrazu, a sme prví, a nie sme s tým niekedy zajedno. Ale je to P R O C E S. A ja verím, že my všetci, Cirkev, budeme v tom boji pomáhať. Nebudeme si raz vyčítať, že sme spali, keď sa niečo prelomové mohlo urobiť ( - ak ste počuli rozprávať Gabriele Kuby o situácii v Nemecku a neskorej reakcii nemeckých otcov biskupov). A nebudeme si vyčítať, že sme tým naším farmaceutom nepomohli vyhrať.
Ale prosím, znovu prosím, NESÚĎME tých, ktorí to ešte nevedia. Oni sa učia. Nesúdime predsa deti, keď pri chodení padajú, lebo raz sa naučia. Pomôžme naučiť sa chodiť všetkým farmaceutom. A samozrejme, povedzme o možnosti chodiť tým, ktorí si myslia, že sa dá iba batoliť. Lebo stále sa nás to týka všetkých.
http://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-komisii-a-rad-konferencie-biskupov-slovenska/c/stanovisko-k-predaju-a-vydaju-pripravkov-hormonalnej-antikoncepcie
http://kormidlo.sk/nakupujte-v-prolife-lekarnach/?utm_source=Vyveska.sk&utm_campaign=0148e4126b-RSS_EMAIL_CAMPAIGN&utm_medium=email&utm_term=0_65c25bcc74-0148e4126b-281694641#.UtxXJuxNzDc
