O tom, že diabol nikdy nespí...

Prítmie je v našich životom tým miestom, kde sa klamár cíti bezpečne. Skúste sa na chvíľu zamyslieť, kedy naposledy ste boli znepokojení len kvôli domnienkam a dohadom, ktoré vám natlačil do hlavy – a nakoniec sa ukázalo, že sa vôbec nezakladali na pravde. V prítmí otázka “Čo ak ma nemá rád až tak, ako ja jeho?” alebo “Čo ak mi nehovorí celú pravdu?”, prípadne “Čo ak sa pri mne len pretvaruje?” dokáže nadobudnúť obludné rozmery.

Môžete si byť istí na sto percent, že klamár využije každé vaše slabé miesto. Presne vie, kde cítite neistotu. Presne vie, ktorý úder najviac zabolí. Presne vie, kde ste boli zlomení v minulosti a po týchto miestach pôjde. Rátajte s tým. Pripravte sa na to. Nesmie vás prekvapiť. Je odborníkom na vytváranie prítmia a na hru s tieňmi. A ešte jednu vec vám prezradím, aj keď viem, že ho tým dosť naštvem. Veľmi mu záleží na tom, aby ste ostávali sami vo veciach, za ktoré sa hanbíte, ktoré vás trápia alebo v ktorých cítite obavy, neistotu, či strach. To, že nikomu nehovoríte, čo je vo vašom vnútri, to je vietor do jeho plachiet. To ho ženie ďalej. To mu vytvára priestor.

Ako vytvára prítmie? Nájde ťa vtedy, keď ťa nejaká situácia, či okolnosť pripraví o pokoj. Zastrie. Začne skúšať hru s tieňmi. Pripomenie ti veci z minulosti. Možno sa opäť nevyznáš v priateľovi, ktorí ťa už raz sklamal, a hoci ste si veci vysvetlili i odpustili, pamäť nemáš vymazanú. Možno niekto iný zareagoval podobne, ako kedysi človek, čo ti veľmi ublížil. Ty sám poznáš veci, na ktoré by mohol siahnuť, aby sa ti v mysli i srdci rozhostilo prítmie. My ľudia sme však stvorení prebývať vo svetle. V tme nie sme doma. Svietime si ohňom, sviečkami, baterkami, žiarovkami.

“Všetko, čo je zjavné, je svetlo,” hovorí Pavol Efezanom a pridáva “Prebuď sa, ty, čo spíš, vstaň z mŕtvych a bude ti svietiť Kristus!” už nie sviečka, ktorá istotne dohorí, ani baterka, ktorá sa vybije, či žiarovka, ktorej praskne vlákno. Nehrozí, že ti vypnú prúd. Bude ti svietiť Kristus.

Chcem ešte spomenúť jednu vec. Klamár nás rád uvádza do polospánku. Do stavu, kedy vnímame len tak napol. Kedy nemáme citlivosť na Ježiša. Preto hovorí Pavol “Prebuď sa ty, čo spíš!” Stručný preklad – musíme byť Ježišovi blízko, ak chceme byť schopní rozpoznať klamstvá už v ich zárodku. Zostávať v ňom je jediná možnosť, ako nebyť zmanipulovaný lžami a polopravdami.

A teraz niečo veľmi praktické. Ako teda môžeme urobiť krok smerom k tomu, aby klamár nemal navrch? Nespoliehajme sa na sviečky, baterky ani žiarovky. Ale neostávajme v tme. Ani v prítmí. Ani chvíľu. Vynášajme veci na svetlo. V prvom rade ťa volám k úprimnosti pred Bohom. V druhom rade ťa povzbudzujem, hovor s niekým o svojich pocitoch, priznaj ich, odkry to, pred čím utekáš, predlož svoj strach Bohu i priateľovi. Ak ťa dobieha minulosť, zdôver sa niekomu. Ak ťa straší budúcnosť, hovor o svojich obavách. Nie preto, aby ťa ľutovali alebo ti dali za pravdu. Preto, aby veci tvojho života neostávali v prítmí. Všetko, čo je zjavné je svetlo. Prajem ti dobrý vietor do tvojich plachiet!