Ako som si kúpila kreslo na moje stretnutia s Bohom.

Dlhý čas som v našom byte nemala svoj kútik, moje miesto, kam by som mohla za akýchkoľvek okolností prísť a byť tam, byť s Bohom, premýšľať, modliť sa. Moji súrodenci mali svoju izbu, ale ja nie. A tak som stále bola na území niekoho iného. Aby som skrátila dlh príbeh, nakoniec ten priestor po dlhom hľadaní vznikol vďaka mojej mame, ktoré obetovala polku svojej spálne, aby som si tam spravila kanceláriu a priestor pre seba.

A do tohto všetkého Boh vniesol nápad: Vytvor priestor pre naše stretnutia. Už dávno som našla tento obrázok:

Tie ruže na ňom ma úplne dostali... akoby hovorili: "Čakám ťa! Si tu vítaná!"

Ihneď, ako sa v mojej mysli objavila idea o kresle, spomienka na túto lavičku spôsobila, že sa v mojom srdi ozvalo "Toto je presne ono!" A tak som si kúpila kreslo :).

Keď už bolo zabalené v krabici v mojej izbe a začala som ho skladať a montovať, premýšľala som, čím všetkým toto miesto pre mňa bude... Veľmi som si priala, aby sa stalo mojou modlitebnou komôrkou, miestom bezpečia, prijatia, pokoja v Jeho prítomnosti. Miestom, kde bude so mnou hovoriť a ja budem hovoriť s Ním, kde mi bude vysvetľovať, vyznávať lásku, viesť ma k správnym rozhodnutiam. Miestom zjavenia a Prítomnosti, kde budem počuť Jeho hlas. Miesto, kam budem prichádzať beez ohľadu na stav, náladu, okolnosti.

Pochopila som, že všetko, čo teraz s takou ľahkosťou vidím v tom kresle, vlastne iba opisuje môj vzťah s Otcom. Akoby sa mu páčilo, že v tom, čo som začala očakávať od času straveného na tomto mieste, spoznám, objavím a nájdem všetky svoje túžby súvisiace so vzťahom s Ním! Stalo sa mi aj obrazom Božej túžby po vzťahu so mnou!

Raz som si zapísala do modlitebného zápisníka: Chcem žiť vzťah s Bohom bez strachu a hanby (rozumej hanby a strachu voči nemu). Preto som si zaumienila prichádzať tam bez ohľadu na čokoľvek! Je to moje miesto bezpečia, kde som ja sama sebou a On je sám sebou :).

A po prvom stretnutí s Pánom v ňom Boh rozšíril moje túžby o tomto mieste aj na všetky návštevy. A odvtedy v ňom sedávam s Pánom, keď som sama, ale usadím doň každú návštevu, ktorá za mnou príde. Sú to všetko možno také mini a možno aj smiešne znejúce veci, ale cítim za tým veľký duchovný pohyb v mojom živote a neviem sa dočkať ovocia, ktoré prinesie taká jednoduchá vec, že som poslúchla, a kúpila som si kreslo :). Určite sa s vami o to podelím!

Každopádne vás týmto chcem aj povzbudiť, aby ste boli vnímaví na podobné pozvania, hoci by to znelo malicherne a bláznivo, možno smiešne. Je dobré nenechať Božie nápady zapadnúť prachom. Nikdy neviete, čo sa z toho vykľuje :).