Obyce... Passion... Doma... Káva :). Môj život v posledných dňoch.

Po dlhšom čase idem opäť skúsiť napísať blog a zhrnúť pár myšlienok a skúseností, ktoré v posledných dňoch menili môj svet.

- OBYCE (1)

Skvelo strávený víkend. Spoločnosť najlepšia. Najvýraznejšie spomienky: Evka a naša kávovo-kukuricová domáca kultúra :), maximálny černicový koláč, podhrušovské prasiatka (normálne divé svinky, ešte že mamu sme nevideli) a hrušovský výhľad, 0,40EUR vydaných v 2-centoch, vietor vo vlasoch pri návrate z cyklo výletu a neistota, či bike bude brzdiť alebo nie, skvelý čas modlitby "ako doma".

Mám rada ľudí zo spoločenstva Christian. Sú to kamoši. A práve v ich prítomnosti ma Boh naučil, že mám k jeho trónu milosti prichádzať s odvahou. Že nie je nutné priplaziť sa štvornožky v pocite viny, nehodnosti, hanby. Že tieto veci nie sú vstupenkou. A že nie je dôvod mať strach, že nás odtiaľ vyhodia. Boh dokonca zišiel z trónu, keď ma videl prichádzať "odvážne", sklonil sa ku mne, vzal ma do náručia a posadil ma svoj trón, ako to otcovia robia pre svoje deti. Uvedomila som si, že toto je spôsob, akým s nami chce zdieľať veci. Chce nám dať úplne všetko, proste to najlepšie!

- PASSION TN (2)

Výnimočné stretnutie. Ľudia, ktorých viac netreba prehovárať, aby vstúpili do modlitby. Ľudia, ktorí si modlitbu priniesli so sebou, ako ten najprirodzenejší prejav vzťahu s Bohom. Miestnosť preplnená Božím nadšením, že Jeho ľud prahne po pravom uctievaní. "Čistá a nepoškvrnená nábožnosť pred Bohom a Otcom je: navštevovať siroty a vdovy v ich tiesni a chrániť sa pred poškvrnou sveta" (Jak 1, 27). A preto sme nezostali užívať si čas konferencie, modlitby a chvál, ale vyšli sme do ulíc... k slobodným mamičkám a seniorom. Konkrétni živí ľudia slúžili konkrétnym živým ľuďom: materiálne, pozornosťou, modlitbou, láskou,  vzájomne. Aby Božie kráľovstvo rástlo. Mám veľké očakávanie od septembrového PASSION TN.

- DOMA (3)

Dni, kedy som sa učila, že začať odvíjať svoju identitu od Nebeskeho Otca a nie od skúseností a ľudí je jediná možnosť pre život v slobode. Čokoľvek iné znamená život v zmätku a neistote. On je skutočný pevný bod. On je mojou istotou! Prežila som chvíle, kedy ma staré zranenie voviedlo do správania a lá zranená mačka (kúše, hryzie, bije, vrčí aj na všetkých, ktorí jej túžia pomôcť - bolo to veľmi nefér, veľmi útočné a veľmi odveci). Pocity, ktoré som roky zatláčala, aby sa o nich nedozvedeli tí, ktorí mi ubližovali, sa zrazu vyliali na niekoho, kto mi nikdy neublížil a ani nechcel (obrovská vďačnosť za takú skvelú priateľku). Uvedomovala som si, že nekonám férovo a že to, čo zo mňa kričí, to, čo sa vo mne ozýva, čo ma strháva, je iba bolesť z dávnych rán. A viete čo? Mala som chuť kričať, že nenávidím človeka, ktorý zo mňa spravil to, čím som (v tej chvíli som bola tá zúrivá zranená mačka). Ale vzápätí som si uvedomila, že toto jednoducho už nie je moja identita, je to veľmi bolestivá spomienka, ale toto už viac nie som ja... Že už viac nie som tým, čo zo mňa urobili ľudia, ktorí ma sklamali, alebo mi ublížili. Som tou, ktorú zo mňa urobil môj Otec. Som tou, ktorej dokázal svoju lásku a stal sa mi istotou. Aj keby ma opustili otec a matka, Pán sa ma predsa ujme. A v tej chvíli, keď sa ma Boh takto dotkol, vstúpila do môjho srdca sloboda - asi najviac sloboda prijať úprimnú lásku a dobrotu niekoho, komu na mne záleží viac, než niekedy chápem. Pripadá mi to ako veľakrát bojovaný boj, veľakrát víťazný, hoci sa medzitým objaví pár rán. Ale tentokrát to bolo výnimočné. Nepotlačilo som nič. Pocítila som, že zranené city majú právo vyjsť von, ale viac nie som ich otrokom. Veľa sa tým zmenilo, nabrala som odvahu im to povedať - nie, vy už nie ste súčasťou môjho nového sveta. Neurčujú ma a nerozhodujú o mne. Toho zraneného človeka Boh zachránil a uzdravil. Veľmi sa teším, že uzdravenie začína stále viac viditeľným a môžem ho prežívať zo dňa na deň hlbšie.

- KÁVA (4)

Chválim Boha, že mi stvoril chuťové poháriky, ktoré si vedia neskutočne užívať KÁVU. Je to nádhera a sú to pre mňa skvelé chvíle s Ním :).