Hej hej, ale to nepopiera /hriešny život vedúci k chorobe), že jej pôvodcom je diabol a nie Boh ;). A myslím, že pointa spočíva v tom.

Zaujímavé slová. Stretla som sa s tým, že "nebojujeme proti zlu", je logické, že sa potom ocitáme v situáciách, ktoré nezvládame... a tiež je čudné, všetko hodiť do vrecka "Božia vôľa"..., príliš pohodlné..., aby sme nemuseli rozmýšľať alebo niečo v našom zabehanom živote meniť..., stretla som sa s tým, že nerozlišujeme Boží hlas a hlas nepriateľa... mali by sme mať nos citlivý na kilometer a my tie "hlasy" - skôr myšlienky, podnety... nerozoznávame... neodlíšime ľudské od nepriateľovho a ani Božie od nepriateľovho... a ľahko veríme lži... neidentifikujeme ju ako lož (vyhovuje? nám...) to je pôvod toho, prečo je všetko, aj lož, aj nesprávne aj zlo považované za Božiu vôľu... Vďaka:o)

V stredoveku panovalo všeobecné presvedčenie, že choroby sú dôsledkom hriechu.
Je tu možné aj iné vysvetlenie faktu, či choroba je z hriechu.
Ochorie aj človek, ktorý nie vždy pácha zlo, nie vždy je zaťažený hriechom (malé deti). Napr. Jób. Nezhrešil ale trpí. Vo sv. písme o ňom čítame ako o najlepšom človeku, napriek tomu trpí. Chorobu mu zoslal diabol, aby ho pokúšal, aby sa Jób kvôli chorobe odvrátil od Boha. Choroba môže urobiť človeka zrelším, môže mu pomôcť rozlíšiť, čo je v živote podstatné. Choroba veľmi často podnecuje hľadanie Boha a návrat k nemu a môže zabrániť niečomu horšiemu, a to – smrti duše. Nezabúdajme na svätých.

Pamätám na svoju zdravotnícku prax....jedného dňa prišlo za mnou asi dvadsaťročné dievča, že má problémy so žlčníkom . Priatelila som sa s manželkou primára chirurgie, ten operoval aj mňa aj početných blížnych, ktorých som za ním poslala, hoci robiť žlčníky a "slepáky" je prácička pre začínajúceho sekundára. Zdvihla som telefón a dobrý starý pán mi povedal, nech sa slečna príde objednať.
Slečne ale posielala mňa. Vytreštila som oči, prepána, veď si dospelá, ako to jednáš ako malé decko?
"Lebo to sa nik v mojom spoločenstve nesmie dozvedieť. Obvinili by ma z hriechu a trestu, alebo že sa zle modlím!" ........................
Na jedno to bolo dobré. Po viacerých takých skúsenostiach sa slečna vrátila do katolíckej cirkvi a už je viacnásobnou skvelou mamičkou.

Nemyslím si, že choroba je vždy od diabla. Utrpenia od chorôb až po smrť sa ľuďom dejú v dôsledku dedičného hriechu, je to "veno" skutku našich prarodičov - Adama a Evy. Preto trpia aj dobrí ľudia, ako to napísala aj pani Václavová. Vlastne, hlavne dobrí trpia, a tým "neutralizujú" dôsledky hriechov tých "zlých" ľudí (špinavá podlaha bude znovu čistá, ak ju zostrieme čistou handrou ) Utrpenie, a teda aj choroba, nás upomína na hriech našich prarodičov, a preto sa stále cítime neúplní, frustrovaní, a v historickej (biblickej) i osobnej pamäti nás choroba navracia k idey o Bohu. Choroba je nedostatok zdravia. Spadá pod množinu rôznotvarého utrpenia. Utrpenie vo všeobecnosti je nedostatok spokojnosti - človek chce svoje obmedzenie odstrániť, aby sa mohol realizovať vo svojej úplnosti. Utrpenie človeka väzní - človek sa snaží zlomiť pomyselné okovy, aby mohol byť taký, ako sa DOMNIEVA, že by mal byť. Veľakrát je čiže utrpenie, a tak aj choroba od Boha, ktorý v človekovi obmedzuje nejakú jeho stránku, aby zachránil inú, ktorá je pre človeka osožnejšia. Ľudia často bojujú proti ochoreniu hlava-nehlava, a zabúdajú pritom na svoju dušu. Svätý Pavol svoju chorobu nazýval "ostňom" (nevie sa presne, o čo išlo, ale určite o nejaké obmedzenie, ktorého si bol vedomý), chcel sa jej zbaviť, ale Pán mu povedal, že ten osteň má preto, aby sa nevyvyšoval, stačí mu teda len Božia milosť, aby sa Boh oslávil v drobnom človekovi - v Pavlovi. Boh teda môže dať človekovi chorobu ako zábranu pred činením zlého. Niektorí ľudia si myslia, že keby nemali istú chorobu, vtedy by naozaj dokázali zo seba vydať to najlepšie. Ale, neuvedomujú si, lebo to nezakúsili, že keby boli oslobodení od svojej choroby, možno - v novej vitalite, v nadobudnutej životnej sile - by narobili aj veľa hriešneho. Pán často obmedzí človeka v tom, v čom má človek dispozíciu k hriechu. Napr. taký nevidomý človek je uchránený od hriechu tzv. nečistých očí, teda očí, ktoré sa rady pasú na nečistých obrazoch alebo merajú hodnotu človeka podľa jeho fyzického vzhľadu. Proti chorobe máme bojovať, ale iba potiaľ, pokiaľ je nám to vhodnými prostriedkami umožnené. Pretože, keď sa centrujeme len na chorobu, uniká nám naše povolanie - láska.

Ospravedlňujem sa za preklepy: 1) zoTrieme (čistou handrou)
2) k ide-i (o Bohu) ............................
....................................................­.....................................................................
O

Súhlas a dodám, že akékoľvek úvahy o veciach Božích musia vychádzať z potvrdenia Božím slovom a nie z ľudskej pýchy.

"Boh teda môže dať človekovi chorobu ako zábranu pred činením zlého." Nie, nemôže. Ak by to tak bolo, Ježiš by Bohu riadne kazil kšefty tým, že uzdravoval. Boh si môže chorobu použiť, aby človeka niečo naučil, ale NIKDY ich nerozdáva. Choroba je vo svojej povahe napojená na hriech, a preto má svoj pôvod v diablovi. Kým nebola smrť, neboli ani choroby. Ježiš na kríž vyniesol naše choroby - hovorí Biblia. Choroby sú niečo, za čo JEŽIŠ ZOMREL (áno, naozaj je to v Biblii, že na kríž vyniesol nielen naše hriechy, ale aj naše choroby). Ako by ich mohol dávať Otec? To by bolo rozdelené kráľovstvo, ktoré nemôže obstáť. Veci, ktoré sa v komentároch nachádzajú ako argumenty nemajú základ ani v učení Cirkvi. Boh všetky veci v životoch tých, ktorí veria premieňa na dobré, to ale neznamená, že všetky tie veci, ktoré sa dejú aj spôsobuje.

Ale je to presne tak, ako napísal autor článku. Budeme konať podľa svojej viery. Ľudia, ktorí majú pocit, že choroby môžu byť Božia vôľa, len ťažko budú uzdravovať chorých, hoci nám to Ježiš jednoznačne prikázal.

Neverím, že môj Otec a Ježiš fungujú v režime "Ja rozdávam choroby, ty ich uzdravuj, ak uznáš za vhodné." "Ja a Otec sme jedno. Kto vidí mňa, vidí Otca." A Ježiš je ten, o ktorom Biblia x-krát hovorí "a uzdravil všetkých..." a ten, ktorý povedal "Chorých uzdravujte!". Nie je to dosť jasne vyjadrený Boží postoj k chorobám?