... bez nej človek nemá nádeje ani za náprstok...
Dnes som si v jednej emailovej správe vzdychla.
"Chcela by som vnímať a prežívať dôveru voči Bohu ako krok do istoty a nie do neistoty, ako sa mi to neustále vynára v mysli."
Vlastne si vďaka tomu uvedomujem, že všetok môj strach, neistota, nepokoj, zovreté hrdlo, obavy o budúcnosť, nekončiace sa prepočítavanie financií, pocit, že to nedokážem, že skončím niekde za pásom a podobne, otázka, či sa niekedy dokážem osamostatniť a začať žiť svoj dospelý život tak, aby som moju rodinu nemusela nechať v štichu, majú ten istý zdroj.
Ešte stále nie som človek, ktorý nemá čo do úst. Ešte stále mám strechu nad hlavou. Ešte stále mám mamu, ktorá mi navarí, operie a dovolí bývať doma. Ešte stále nie som nikomu dlžná ani korunu. Ešte stále mám rezervu. Ešte stále na tom prakticky nie som oveľa horšie, než na začiatku môjho podnikania. A napriek tomu na mňa vylieza strach, pocit zlyhania a neúspechu a s ním spojená nechuť alebo skôr chuť vzdať to a zmieriť sa s tým, že to nedokážem.
Je to zvláštne, ale som človek, ktorý v dôvere urobil to, čo Boh ukázal ako správne. Spravila som krok viery. Páčilo by sa mi, keby to od ďalšieho rána bola prechádzka ružovou záhradou, ale nie je. Deň za dňom je to tá istá skúška odvahy, dôvery, vnímavosti... a ešte jedna otázka, na ktorú musím denne odpovedať: KOMU VERÍM?
Vrátim sa k téme predchádzajúceho blogu -
Dovolím vyššie opísaným klamstvám, aby rozhodovali o mojich pocitoch a mojom pohľade na budúcnosť? Dovolím im určiť moju budúcnosť, ale vždy znovu a znovu stavím na Pána a vložím svôju dôveru do toho, čo prisľúbil? Nevidím budúce veci, ale verím, že budú pre mňa požehnaním, nech už prinesú čokoľvek, čo si dnes ani neviem predstaviť?
Včera môj blízky priateľ Peťo zavesil na svoj facebook status:
"Kristova spasa:
Vykupila nasu minulost
Zabezpecila buducnost a
Zmocnila nas pre pritomnost.
Ktora cast tvojho zivota ti este robi problem?"
Zbadala som ho vo veľmi nevhodnej chvíli, nebol pre mňa povzbudením, skôr naopak, možno provokáciou. Ale dnes chápem, v akom boji to stojím. Ide len o to, či mojou istotou je On a Jeho dielo a pôsobenie v mojom živote, alebo dovolím strachu, aby hnal do zúfalstva, smútku, tiesne a neistoty, len preto, že namiesto Božích prisľúbení vezmem ako rozhodujúce našepkávané vety o mojej neschopnosti prežiť a postarať sa o seba, nebyť nikomu príťažou.
Pán je môj pastier, nič mi nechýba. Buď dám za pravdu tomuto, alebo tomu, že moja budúcnosť nebude dobrá lebo... čokoľvek. Prečo je také dôležité mať správny postoj? Pretože náš postoj ukazuje vieru. A viera vždy uvoľnuje požehnanie a vytvára Bohu priestor konať. Priťahuje Božie veci. Viera priťahuje pokoj. Priťahuje nadprirodzenú starostlivosť Otca. Priťahuje všetky dobré a dokonalé dary.
Nechala som sa na pár hodín oddeliť od pokoja, od môjho Otca, ktorý ma miluje viac, než si viem predstaviť. Stará sa o vtáky, ktoré nič nerobia. Dáva im všetko, čo potrebujú. Poľné byliny odieva do najkrajších šiat. Či neviem, že môj Otec vie o všetkom, čo potrebujem? Nechodťe cestou môjho dnešného dopoludnia. Dobré je, že som Mu nakoniec vyliala srdce a mojim najbližším som sa vložila do modlitieb, pretože ani toto nie je vec, ktorú by som musela zvládnuť sama. Vo chvíli, keď už som dovolila klamstvám víťaziť, by nič iné nebolo správne. Jeho dobrota je väčšia. Naučí ma stáť na hladine.
