Bl. Pius IX., pápež - 7. 2. 2017

Pius IX., pápež vlastným menom Giovanni Maria Mastai-Ferretti Blahoslavený Sviatok: 7. február * 13. máj 1792 Senigallia, Marche, Taliansko † 7. február 1878 Rím, Taliansko Pontifikát: 1846 – 1878 Význam mena: zbožný, nábožný (lat.) bl-pius-ix Bl. Pius IX. Napriek rozličným a nemalým polemikám, pápež Pius IX. bol spolu s Jánom XXIII. a ďalšími tromi Božími služobníkmi 3. septembra 2000 Jánom Pavlom II. na Námestí svätého Petra v Ríme vyhlásený za blahoslaveného. Jeho pontifikát trval 32 rokov a bol zatiaľ najdlhším v dejinách Cirkvi. Vidíme dnes na každom kroku, ako je vo svete zložitá situácia, ale za čias Pia IX. bola – najmä v Európe – iste ešte zložitejšia. Treba si však otvoriť dobrú učebnicu dejepisu, aby sme si uvedomili, v akej mimoriadne vyhrotenej politickej situácii nielen v Taliansku, ale i na celom svete prebiehal pontifikát Pia IX. Bol to Pius IX., ktorý zvolal 1. vatikánsky koncil, na ktorom bola vyhlásená neomylnosť pápežov v otázkach viery a mravov. Bol to on, ktorý 8. decembra 1854 bulou Ineffabilis Deus vyhlásil dogmu o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie. Pius IX. bol pápežom, ktorý okrem iného zriadil latinský patriarchát v Jeruzaleme. Bol aj pápežom konkordátov, taktiež veľkým šíriteľom úcty k Božskému Srdcu Ježišovmu, keď rozšíril jeho sviatok pre celú Cirkev a 18. júna 1875 zasvätil ľudstvo Božskému Srdcu. Svätého Jozefa vyhlásil za patróna univerzálnej Cirkvi. Veľa vykonal aj na poli evanjelizácie amerického kontinentu – zriadil tam okolo 50 nových diecéz. Obnovil aj katolícku hierarchiu v Anglicku. Toto všetko dnes o Piovi IX. v novinách ťažko nájdeme. Pius IX. bol pápež, ktorý bol, pravda, aj poslednou hlavou Pápežského štátu. Vlastným menom sa volal Giovanni Maria Mastai Ferretti. Narodil sa 12. mája 1792 v Senigalii, na pobreží Jadranu. Za kňaza bol vysvätený 19. apríla 1819, biskupom v Spolete sa stal v roku 1827. V roku 1832 ho pápež Gregor XVI. vymenoval za kardinála a ustanovil za biskupa v Imole. Jeho predchodca pápež Gregor XVI. zomrel 1. júna 1846 a po krátkom období Sede vacante bol 17. júna 1846 za Kristovho nástupcu zvolený kardinál Mastai Ferretti. Pápež Pius IX. zomrel v Ríme 7. februára 1878 po skoro 32 rokoch pontifikátu. Možno takmer s určitosťou povedať, že žiadna doterajšia beatifikačná kauza nebola taká dlhá a komplikovaná. Positio, teda akty kanonického procesu, analýza jeho života, jeho činnosti, vypočutie svedkov, hodnotenia historikov a teológov má niekoľko desiatok zväzkov. Sú to stovky kíl papiera. Beatifikačný proces Pia IX. sa začal ešte za pápeža sv. Pia X. 11. februára 1907. Problémy vyvstali hneď na začiatku. Pius IX. bol pápež liberál alebo reakcionár? A ďalej – Ako sa tresty smrti zhodujú s dobrom a láskou? Pius X. vtedy povedal: ”Iba toto by stačilo, aby sa kanonizačný proces tohto služobníka Božieho zastavil. Okrem toho, živo sa diskutovalo aj o dekréte Pia IX. Non expedit, ktorý zakazoval katolíkom účasť na voľbách. Vec sa skoro zabudla, no za Pia XII. 7. decembra 1954 sa opäť vytiahla. Postulátorom bol vtedy Mons. Canestri, ktorý však kľúčovej otázke, modernizmu a vzťahom s liberalizmom, nevenoval veľkú pozornosť. Mons. Canestri zomrel v roku 1971. Po ňom prípad prevzal Mons. Piolanti. Dňa 5. marca 1978, pri príležitosti 100. výročia jeho smrti, pápež Pavol VI., ktorý kauzu nijako nechcel ovplyvňovať svojou autoritou, vtedy v Bazilike sv. Petra povedal: ”Zložitosť faktov, ktoré sa overili a problémy, ktoré sa nahromadili počas dlhého pontifikátu Pia IX., sú zatiaľ otvorenou vecou z historického hľadiska na pretrvávajúcu úvahu a vzhľadom na prehĺbenie serióznej bibliografickej dokumentácie. Zdá sa však, že bude nevyhnutné ďalšie a nie krátke obdobie prešetrovania, aby sa pohľad rozšíril, aby sa naplno mohli pochopiť udalosti a ich najhlbšie pravé motivácie, aby osobnosť tohto pápeža bola zdokumentovaná v rozmere jej autentickej ľudskosti, žiariacej dobroty a príkladných čností.” Komisiu historikov, ktorá pracovala dlhé roky, tvorili siedmi ľudia: Traja Taliani a štyria zahraniční odborníci. Ich mená nie sú verejnosti známe a sú zatiaľ prísne tajné. Jeden z nich sa vyjadril, že nesúhlasí s touto beatifikáciou. Bolo to ešte za pontifikátu Pavla VI. a vo vatikánskych kruhoch sa hovorilo vtedy, že slová Pavla VI. pri príležitosti 100. výročia smrti Pia IX., uvedené vyššie, boli práve ovplyvnené touto negatívnou mienkou. Možno to bolo z obavy pred liberálnymi historikmi, či pred politickými polemikami bez konca. Dekrét o hrdinských čnostiach, schválený Jánom Pavlom II., Kongregácia pre svätorečenie vyhlásila 6. júla 1985. Medzi čnosťami Pia IX. vyniká napríklad bezvýhradná láska k Cirkvi, veľká úcta ku kňazstvu, k misionárom a štedrosť. Na jeho príhovor sa stalo aj zázračné uzdravenie jednej francúzskej rehoľnej sestry, ktoré ako také uznala príslušná lekárska komisia 15. januára 1986. Pápež Pius IX. bojoval proti modernizmu a je pravdou, že neudelil milosť Girolamovi Simoncellimu, ktorého sudcovia Pápežského štátu počas Risorgimenta a za čias Rímskej republiky považovali za vraha. Bol zastrelený 2. októbra 1852 v Senigalii. Milosť nedostali ani Giuseppe Monti a Gaetano Togneti, ktorí položili bombu v pápežských vojenských kasárňach, aby tak podporili povstanie v meste, keď sa k Rímu približoval Garibaldi. Zastrelili ich v roku 1868. Svojou encyklikou Ubi nos pápež Pius IX. odsúdil zákon o Zárukách, ktorý vyhlásili garibaldiovskí povstalci, a tak ešte viac vyostril Rímsku otázku. Toto všetko sú veľmi delikátne argumenty. Všetky historické otázky v súvislosti s obdobím jeho pontifikátu boli zanalyzované v duchu vtedajšej doby. Cirkev však dnes chce viac ako mýtus o pápežovi Piovi IX. Pri jeho pozdvihnutí na oltár nejde o jeho reputáciu, ale o to, že aj v takých ťažkých časoch bol stále Kristovým zástupcom, viditeľnou hlavou Cirkvi. V roku 1848 sa modlil takto: ”Veľký Bože, požehnaj Taliansko” . V jednom svojom vyhlásení Pius IX. potvrdil svoju otcovskú lásku ku všetkým národom a štátom. U liberálov to však sympatie nevzbudilo. Pius IX. bol pápežom i panovníkom, pápežský štát však zreformoval a ustanovil občiansku gardu i mestskú radu. Schválil plán výstavby železníc a otvoril aj prvý úsek medzi Rímom a Civitavecchiou. Na náboženskej rovine okrem zvolania 1. vatikánskeho koncilu ostal po ňom príspevok k Magistériu, najmä dogma o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie. Týmto aktom pripomenul všetkým, že v búrkach ľudskej existencie v Panne Márii žiari svetlo Kristovo, ktoré je silnejšie ako hriech a smrť. Veľká bola aj jeho aktivita na misijnom poli: v roku 1862 zriadil osobitný úrad pre kresťanov východného obradu. Bludné učenia odsúdil vo svojom známom Sylabe. ”Syllabus errorum”, ktorý bol prílohou k encyklike Quanta cura z 8. decembra 1864 a obsahoval zoznam 80 moderných bludov. Ján Pavol II. pri jeho beatifikácii v homílii okrem iného povedal: ”Uprostred búrlivých udalostí čias pontifikátu Pia IX. bol tento pápež príkladom bezpodmienečného priľnutia k nemeniteľnému pokladu zjavených právd. Bol verný svojej službe za každých okolností a vedel vždy dať na prvé miesto Boha a duchovné hodnoty. Jeho dlhý pontifikát skutočne nebol ľahký a Pius IX. si vo svojej službe evanjeliu skutočne veľa vytrpel. Veľmi ho milovali, ale bol aj ohováraný a nenávidený. Uprostred týchto kontrastov však žiarilo veľké svetlo jeho čností. Dlhotrvajúce ťažkosti upevnili jeho dôveru v Božiu prozreteľnosť, a nikdy nepochyboval o jej nadradenosti nad udalosťami človeka a spoločnosti. Tu sa napriek nepochopeniam a útokom mnohých osôb zrodila jeho hlboká vyrovnanosť. Kto bol blízko neho, často z jeho úst počul: ”Čo sa týka ľudských záležitostí, treba sa uspokojiť s vykonaním najlepšieho možného a ostatné zveriť Prozreteľnosti, ktorá dá na poriadok chyby a nedostatky človeka.” Je nemálo tých, ktorým sa nepáči, že spolu s Piom IX. bol vyhlásený za blahoslaveného pápež 2. vatikánskeho koncilu, Ján XXIII. Aj k tejto veci sa vyjadril Ján Pavol II. počas kázne 3. septembra 2000, keď povedal: ”V Pánovej sláve dnes uvažujeme aj o ďalšom pápežovi, Jánovi XXIII., pápežovi, ktorý ohúril svet svojou vľudnosťou a prívetivosťou, z ktorej žiarila osobitná dobrota ducha. Božie plány chceli, aby sme spoločne slávili blahorečenie týchto dvoch pápežov. Žili síce v značne rozličných historických okolnostiach, no majú mnoho spoločného z duchovného i ľudského hľadiska. Je známe, že pápež Ján XXIII. si veľmi ctil svojho predchodcu Pia IX. a želal si jeho blahorečenie. Počas jednej duchovnej obnovy v roku 1959 si do svojho denníka zapísal: ”Stále myslím na Pia IX., svätej a slávnej pamäti, a nasledujem ho v jeho obetiach. Rád by som mal tú česť sláviť jeho kanonizáciu.” František Sočufka, SJ