"Synovia tohto sveta sú voči sebe navzájom predvídavejší ako synovia svetla" - 4. 11. 2016

Toto rozprávanie (Lk 16,1-8) o nepoctivom správcovi sa nachádza iba v evanjeliu svätého Lukáša. Je zaujímavé pozorovať, ako Pán Ježiš použil niekedy provokujúco aj obraz zo života ľudí, ktorí nežili spravodlivo, aby pritiahol pozornosť a podčiarkol dôležitosť posolstva. Je tomu tak v dnešnom podobenstve a poznáme napríklad aj rozprávanie o nespravodlivom sudcovi, ktorý nakoniec obhájil vdovu, lebo ho naliehavo prosila (porov. Lk 18,1-8). V našom dnešnom podobenstve je východisková situácia vykreslená v oboch úvodných veršoch. Dozvedáme sa, že Pán Ježiš povedal podobenstvo svojim učeníkom. Je celkom možné, že ide o vtedajší skutočný pohoršlivý prípad hriešneho konania vo vzťahu k majetku. Pán Ježiš cez túto situáciu prináša dôležité poučenie. Hlavnou postavou je v podstate správca. Pracuje pre bohatého človeka. V tom čase mohlo ísť aj o otroka. Zdá sa, že sa to aj v našom rozprávaní predpokladá. Vyrozumeli sme, že správca sa nachádza v situácii človeka, ktorý celkovo nemá majetok a je sociálne nezaistený. Podobenstvo totiž predpokladá, že po pozbavení úradu správcu nebude mať žiadne vlastné prostriedky a bude stáť pred dvomi možnosťami: buď bude musieť kopať alebo žobrať. To znamená, že musí počítať s tým, že sa zaradí medzi ťažko pracujúcich roľníckych otrokov, prípadne roľníckych nádenníkov, alebo sa bude musieť po svojom úteku od pána prebíjať žobraním. Obvinenia voči správcovi sa javia ako potvrdené a zrejmé. Bohatý človek už o ňom urobil rozhodnutie: správca bude prepustený. Samotný správca sa ani neusiluje nejakým spôsobom brániť voči obvineniam. Z toho všetkého vychádza, že obvinenia zodpovedajú skutočnosti. Potvrdzuje to aj záver nášho textu (8. verš), lebo v ňom je správca označený ako nepoctivý. A tak výzva pána, aby vydal počet zo svojej činnosti správcu, neobsahovala v sebe nejakú možnosť na ospravedlnenie alebo vyjasnenie obvinení. Keď musí vydať počet, znamená to skôr, že ide o záverečné hodnotenie a konečné uzavretie jeho činnosti, aby mohol prípadný nový správca začať s jasnou situáciou. Správca musí odovzdať výkazy o stave majetku a pokladne, čiže musí uzavrieť svoju činnosť a vykonať konečnú uzávierku. Ako sa to častejšie deje v tých častiach, ktoré sa nachádzajú iba v evanjeliu svätého Lukáša, prechádza sa k predstaveniu úvah hlavnej postavy na spôsob monologického rozprávania (porov. Lk 15,17-19; 18,4-5.11- 12.13). Prepustenie z úradu správcu je definitívne; na tom správca už nemôže nič zmeniť. Jeho podvody sú zjavná skutočnosť a sú dostatočne dokázané. Teraz ide o to, aby aj túto nepríjemnú situáciu nejako využil pre seba. Správca nechce ťažko pracovať a hanbí sa žobrať, a preto hľadá tretiu možnosť. Nakoniec má nápad, ktorý nie je predstavený v rámci jeho monológu, ale vyrozumie sa z nasledujúceho konania správcu. Cieľom správcu je, aby získal na svoju stranu niekoľko ľudí, aby mohol v ich domoch potom získať zabezpečenie pre seba. Správca si zavolal dlžníkov svojho pána a požiadal ich, aby dlžobné zmluvy, ktoré on uchovával, sfalšovali. Naviedol ich na vlastnoručné pozmenenie dlžobnej zmluvy. Správca im umožnil zmenšiť dlžoby; nehovorí o zničení dlžobnej zmluvy, ale navedie dlžníkov na falšovanie listín. Čo sa týka údajov o množstve, z dostupných dokumentov sa dá vyrozumieť, že 100 kadí oleja sa rovná približne 40 hektolitrom oleja, čo je výnos oleja asi zo 160 olivovníkov. 100 meríc obilia sa rovná približne 600 metrickým centom obilia, čo predstavuje úrodu z asi 40 hektárov. 100 kadí oleja malo vtedy hodnotu 1000 denárov a 100 meríc obilia malo hodnotu asi 2500 denárov. Prvý dlžník v spolupráci so správcom sfalšoval dlžobnú zmluvu a znížil dokument o svojej dlžobe o 50 kadí oleja. Druhý dlžník znížil svoju dlžobu o 20 meríc obilia. A tak vlastne obaja dlžníci mohli falšovaním dlžobnej zmluvy znížiť svoju dlžobu o ten istý obnos (50 kadí oleja malo hodnotu asi 500 denárov a tak isto aj 20 meríc obilia malo hodnotu 500 denárov). Konštatovaním, že dlžníci v spolupráci so správcom zmenili svoje dlžobné zmluvy, končí vlastný dej podobenstva. Nasleduje vyjadrenie, že Pán chváli správcu. Môžeme spokojne myslieť na samotného Pána Ježiša a nie pána, pre ktorého správca pôvodne pracoval, lebo tento by ho sotva pochválil za nepoctivé spravovanie a za to, že ho podvádzal. V podstate Pán Ježiš ako rozprávač podobenstva hodnotí opísaný prípad a vyvodzuje z neho povzbudenie. Treba podčiarknuť, že Pán Ježiš nechváli správcu za jeho podvodné konanie, správca je výslovne označený za nepoctivého správcu; ide jedine o jeho opatrnosť a obratnosť. Iba tieto vlastnosti, opatrnosť a obratnosť, sú postavené pred nás. Je to dôležité zdôrazniť, aby sme si nepomýlili skutočný a pravý zmysel podobenstva. Pán Ježiš nechváli bezohľadného podvodníka, ale poukazuje na jeho opatrnosť ohľadom svojej budúcnosti – ako myslí na svoju budúcnosť a usiluje sa ju čo najlepšie zabezpečiť. Aby nevzniklo nedorozumenie, že by Pán Ježiš chválil nemorálne správanie, nasleduje ešte doplnok o tom, že pochvala opatrnosti správcu je vymedzená na „synov sveta“. Títo sú vo svojom priestore opatrnejší ako „synovia svetla“ – ako Ježišovi učeníci v ich životnom priestore. Opatrnosť správcu je teda opatrnosťou len v oblasti „tohto sveta“, čiže pozemského života. Záverečná veta nášho úryvku obsahuje formuláciu „a ja vám hovorím“, ide o dôležitú výzvu. „Robte si priateľov z nespravodlivej mamony, aby vás, až sa pominie, prijali do večných príbytkov.“ (Lk 16,9) Výraz „mamona“ pochádza pravdepodobne z hebrejského výrazu „äman“ (byť spoľahlivý) a môže znamenať niečo, na čo sa môžeme spoľahnúť, a môže mať aj význam ako majetok, bohatstvo, peniaze. Ide teda o výzvu, aby sme zodpovedne narábali s vlastným majetkom. Nepožaduje nejaké radikálne zrieknutie sa majetku, očakáva skôr správne narábanie s materiálnymi hodnotami. Teda vyžaduje to teraz správne narábať s majetkom, aby sme získali výhody v budúcnosti. Zreteľne sa tým myslí, že či sme ochotní, aby sme sa delili s naším majetkom a pomáhali chudobným. Kto tak koná, ten si robí z materiálnych hodnôt priateľa, to znamená, že sa stáva Božím priateľom a bude prijatý do večného príbytku, do Božieho kráľovstva.