Sú prosby, o ktorých s istotou vieme, že sú dobré: prosíme o dar viery, prosíme o záchranu manželstva, o oslobodenie človeka zo závislosti...napriek tomu, nie vždy dostaneme, o čo v modlitbe prosíme. Boh je dobrý Otec, ktorý dáva dobré veci svojim deťom, prečo nám niekedy nemôže dať to, čo ho žiadame?

Tento článok je pokračovaním článku:  Prečo nám Boh niekedy nedá dobrú vec, o ktorú prosíme 1.časť

Problém č.3: Ľudia si často nechcú dať pomôcť

Podobne ako s láskou je to aj s pomocou. Keď sa človek rozhodne, že nechce pomoc, Boh ani my mu ju nemôžeme nanútiť. Ľudia sa často dostanú do problému a dlho v ňom zotrvávajú aj kvôli tomu, že dokonca nie sú ochotní prijať ani len ľudskú pomoc. Či už je to odborná lekárska pomoc, pomoc rodiny, priateľov, ktorá sa naozaj osobne núka- pri štúdiu, práci, starostlivosti o deti, pri hľadaní životného partnera, pri zdravotných problémoch... Prijať pomoc v určitom zmysle znamená ponížiť sa a uznať, že svojimi silami to človek nezvláda, a to nie je príjemné. V rodine je dobrý učiteľ, ktorý chce pomôcť s problémami pri učení, kamarátky dávajú kontakt na skúseného lekára v poradni pri problémoch otehotnieť, ktosi ponúkne miesto pre otca rodiny bez práce...Odpoveď je: „Nie. Ďakujem.“ Mnohokrát sa nám nemusí páčiť prirodzený spôsob riešenia našich problémov, ale často ten zázrak, o ktorý sa modlíme, je prijať ponúkanú pomocnú ruku.

Ďalší problém nastane, keď daný človek väčšinou už má vymyslený svoj plán, ktorým sa chce riadiť a o Božej ceste nechce ani počuť. Vie, že Boh by mu pomohol, ale o tento druh pomoci nestojí. Často sa nechce vzdať nejakého chvíľkového pôžitku alebo nechce odpustiť, čo ničí jeho, jeho rodinu, finančné zázemie, budúcnosť. Často sa nám zdá, že keď sa modlíme, je to ešte horšie. Pravdou je, že človek, ktorý si nechce dať pomôcť, musí dôjsť na koniec vlastných síl, aby dovolil iným alebo Bohu podať mu pomocnú ruku. V takej situácii sa väčšina ľudí Božej ruky chytí. Takí, ktorí predsa len ostanú ležať na dne, tam zostanú najčastejšie kvôli vlastnej pýche. Účinnou modlitbou je modliť sa za tohto človeka, aby spoznanal pravdu a to, čo je skutočne dobré. Potrebná je tiež modlitba tzv. zástupného pokánia-t.j. odprosovať Boha za hriechy, zvlášť za pýchu, ktorá spútava tohto človeka a prosiť o milosť pravej ľútosti pre neho.

Problém č.4: Myslíme si, že vidíme celý obraz

Skutočnosť, ktorú si musíme pripustiť je, že my ľudia nikdy nebudeme vidieť veci úplne objektívne a nikdy nebudeme vidieť život človeka v celku- jeho minulosť, prítomnosť a budúcnosť naraz tak, ako ho vidí Boh. Keď zomrel sv. Dominik Savio v mladom veku, Don Bosco bol prekvapený. Podľa jeho životopisu bolo známe, že Don Bosco každoročne oznamoval, koľko ľudí zomrie v dedine, v jeho oratóriu, či dokonca na kráľovskom dvore. O smrti Dominika Savia však ani netušil. Dominik bol už za života považovaný za svätého a Don Bosco v ňom videl svojho budúceho verného spolupracovníka, mladého muža, ktorý bude privádzať stovky ak nie tisíce k Bohu. Mal všetko, aby bol mocným Božím nástrojom. V kázni na pohrebe Don Bosco podotkol: „Ktovie, možno ho Pán zobral teraz k sebe, verného a neochvejného, aby ho ochránil pred vekom, v ktorom kvôli pokušeniu už padlo mnoho verných duší. Tak ho Pán vzal, aby ho už teraz odmenil.“ Mnohokrát sa nám nepáči koniec našich modlitieb. Nevidíme víťazstvo. Ale ak poznáme Boha, dôverujeme jeho láske a milosrdenstvu, začneme dôverovať, že aj koniec, ktorý sa nám nepáči je pre toho človeka ten najlepší. Môže sa nám zdať, že by sme vedeli vymyslieť niečo lepšie. Nezabúdajme ale, že ľudia si nevyberajú vždy to lepšie a zasa sme pri slobodnej vôli človeka, ktorú sa Boh rozhodol rešpektovať.

Problém č.5: Slabý zápas o dušu

Niekedy zabúdame, že o dušu človeka sa zvádza ten najtuhší boj, a že skutočne máme protivníka, ktorý nám živú vieru, záchranu manželstva, či oslobodenie od závislosti nedaruje na striebornom podnose. Celé roky sa diablovi darí rovnaký trik: kradnúť, zabíjať a ničiť a potom z toho obviniť Boha: „Ak je Boh všemohúci, prečo nepomohol, neochránil, neuzdravil...?“ Diabol bude bojovať o to, aby sme mu našu rodinu či priateľov nevytrhli z rúk. Len tak ich nepustí. Preto naša modlitba musí byť vytrvalá a s dôverou. „Lebo kto pochybuje, podobá sa morskej vlne, hnanej a zmietanej vetrom. Taký človek nech sa nenazdáva, že dostane niečo od Pána; - muž s rozpoltenou mysľou, nestály vo všetkom svojom počínaní.“ Jak 1,6-8

 „Strelné“ modlitby v boji o dušu, či rodinu nemusia vôbec postačovať- sviatosti, pôst a modlitba používajúc Sväté Písmo sú tie najmocnejšie zbrane, ktoré skutočne dokážu ochromiť nášho nepriateľa. Pohodlnosť a lenivosť nás zasa môžu stáť víťazstvo.

Článok pokračuje na : Prečo nám Boh niekedy nedá dobrú vec, o ktorú prosíme 3. časť

©MojaKomunita