Bola to krásna noc. Pokojná, ničím nerušená a absolútne ,,čistá“. Ležal v toto sobotné ráno vo svojej posteli a cítil absolútnu slobodu. Už týždeň. Celý týždeň dokázal byť slobodný a odovzdaný.

-,,Bože môj, už týždeň som čistý, už týždeň. Chápeš?! Vďaka Ti za Tvoju pomoc.“ Približne tak zneli jeho prvé slova toho dňa vychádzajúc z úst roztiahnutých do úsmevu.

                Slnko zalievalo miestnosť svojou žiarou a cez otvorený oblok do miestnosti vchádzal spevavý zvuk ranných vtáčikov. Na oblohe ani mráčika a vánok, ktorý vial bol len krásnym spestrením toho krásneho rána. Mal pocit ako by bol práve v Raji. Cítil Božiu prítomnosť a jeho rozhovor s Bohom bol z tých živších – ako keby bol priamo pri ňom.  Absolútne iný obraz toho, čo sa malo stať večer.

                Zdvihol sa z postele a zo vzpriameného postoja si to namieril rovno na kolená pred kríž svojho Pána. Zobral z nočného stolíka Bibliu, modlitebný denníček a nalistoval si evanjelium na daný deň. Následne si niekoľko krát prečítal úryvok z Biblie a prosil Ducha Svätého, aby mu pomohol pochopiť, kde ho Boh chce dnes mať. Nebolo to ľahké. V mysli sa mu neustále hemžili radostné myšlienky týkajúce sa jeho slobody a oddanosti. To čo mu chcel Boh prostredníctvom Písma povedať mu už začalo byť jedno. Absolútne bol inde. V sebe. Veta, ktorú vyslovil hneď po prebudení akosi nedávala zmysel oproti vetám, ktoré sa mu hnali hlavou teraz: -,,Tak vidíš, dokázal si to. Bolo to možno ťažké, no tvoje odhodlanie ťa priviedlo k víťazstvu. Už viac nie si otrokom, si slobodný.“ Tieto vety neboli žiadnou chválou Boha, ktorý mu celý týždeň pomáhal. Boli to skôr vety plné egoizmu a pýchy. Absolútne sa zameral na seba.

                Deň plynul ďalej. Bola sobota a keďže bolo pekne, rozhodol sa ísť vonku prevetrať hlavu, nadýchať sa čerstvého vzduchu, keďže celý týždeň musel dýchať vzduch prevažne z knižnice. Ako sa tak prechádzal, spomínal si na uplynulí týždeň plný bojov o slobodu. Satan si dal záležať, aby to nemal ľahké. V nedeľu a pondelok jeho moc ešte nemala vplyv na jeho odhodlanie stať sa slobodným. No spolu s dlhou nocou z utorka na stredu prichádzali aj prvé pokúšania. Diabol to robil dokonale.

-,,Neuč sa toľko, veď máš právo na oddych.“

-,,Ale keď mám ešte toľko práce pred sebou. Na oddych nieto čas.“

-,,Aspoň 5 minút. Choď si ľahnúť, alebo sa pozri na internet, či tam je niečo nové.“

-,,Keď ja neviem. No dobre, ale len 5 minút, ani o sekundu viacej.“

                Jeden klik sem, druhý tam a hneď bol na stránke, zaoberajúcej sa mobilnými zariadeniami a podobnými záležitosťami. Diabol to spravil dokonale. Keď sa ten chalan preklikával jednotlivými stránkami, z obrazovky na neho kývala jedna ,,pekná“ žena. V momente ako uvidel, čo všetko je odhalené na jej tele, rozhodol sa internet hneď vypnúť. Internet možno vypol, no obraz, ktorý práve videl sa nedal len tak vymazať. Na podobné obrázky sa pozeral už vyše 10 rokov. Slasť, ktorú za ten dlhý čas prežíval sa vkrádala do jeho vedomia veľmi ľahko. Obraz mávajúcej ženy, ktorú uvidel len pred chvíľou, a navracajúci sa pocit slasti ničili jeho odhodlanie stať sa slobodným. -,,Bože, pomôž. Bože. Buď mojou motiváciou. Buď ten, kvôli ktorému chcem byť slobodný. Prosím. Pomôž mi.“ Podobné scenáre sa diali až do dnešnej soboty. Dnes, keď krásne svietilo slnko, a fúkal jemný vetrík necítil žiadnu túžbu myslieť na sporo-odeté (ak vôbec odeté) ženy a ukájanie vlastných túžob. Veď bol predsa víťaz. Víťaz plný pýchy a seba samého.

                Blížil sa už večer. Slnko zapadalo a kde-tu bolo možno vidieť už nejaký ten mráčik. Hoci si celý deň spomínal na týždeň, keď dokázal vyhrať nad toľkými pokušeniami, nestihol alebo nedokázal si spomenúť, že túto výhru nevybojoval sám. To mu bolo jedno: ,,Teraz som víťazom a chcem si to patrične užiť.“ Keď si tak spomínal na to, ako nad tým všetkým dokázal zvíťaziť, povedal si, že aj keby videl teraz milión nahých žien, tak dokáže odolať pokušeniu masturbácie. A tak klik sem, klik tam a už bol na internete. Pozeral si sprvu len stránky, ktoré potreboval do školy a diabol už len trpezlivo čakal. ,,Týždeň som slobodný. Idem to teda diablovi natrieť a ukážem mu, že nahé ženy ma už nedotlačia k tomu, aby som padol a stal sa opäť otrokom.“ Klik sem, klik tam, ťuk-ťuk-ťuk.

Pýcha, egoizmus

Boha v nich nikde

Túžby staré

Ozývajú sa v hlave.

My sme teraz tvojim bohom

Upokoj sa, klud

Bude ti dobre

,,Uspokojenie“ vojde do tvojej mysle."

                Chcem zomrieť. Zase, zase, zase. Padol som. Nevydržal som to a tak sa to stalo. Rob si so mnou Bože čo chceš. Nie som ťa hoden. Diabol ma dokázal zmiasť. Ticho.

                Berem do rúk bibliu. Čítam, čo som ráno nedočítal. Pocit zlyhania nahrádza niečo oveľa krajšie. ,,Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš(Jn 8,11).“

Ježišu, vďaka, že nás svojou láskou neodsudzuješ ale naopak prijímaš takých aký sme. Mnohí z nás si presne neuvedomujú cenu tvojej smrti za nás. Pokorne ťa prosím: nauč nás to. AMEN