« Назад

Ako zdolať depresiu...

tešiť sa z toho, že nie som zbytočný a viem sa rozdávať,

frown

Účinnú pomoc prinášajú ľudia, ktorí dokážu prejavovať chorému trvalú a naozajstnú nezištnú, v pravom  význame ľudskú lásku. Veľké množstvo ľudí,trpiacich na depresiu, si dokáže pomôcť samo. Vyžaduje to zamerať sa  v prvom rade na seba, naučiť sa opäť mať rád sám seba Všímať si krásy okolo i v sebe. Tešiť sa z maličkostí. Prežívať potešenie a radosť. Za  všetko , čo si človek naplánuje a spraví to, je potrebné sa odmeniť. Odmenou môže byť čokoľvek,čo poteší: horúci kúpeľ, dobré jedlo, návšteva kina, stretnutie s knihou, prechádzka prírodou.

Ostane naozaj málo ľudí, ktorí sú zhodou okolností depresívni po  dlhé mesiace. Tým môže pomôcť odborník,najčastejšie psychoterapeut v spolupráci s psychiatrom.

Je potrebné si priznať, že každý normálny človek máva v živote obdobia, kedy zažíva krátke depresie. Je to bežné a nič vážne to neznamená. Tak,ako po  noci prichádza deň, tak po " čiernych" dňoch prichádzajú chvíľky radosti a šťastia.

Najlepším spôsobom, ako predchádzať depresii, je neustále sa učiť rozumieť ľuďom a sám sebe. Všímať si svoje pocity a vedieť ich oznámiť druhým. Naučiť sa presadiť svoje oprávnené potreby a záujmy. Byť užitočným a robiť zmysluplné veci. Robiť to, čo človeka baví. Stretávať sa s hodnotnými a zaujímavými ľuďmi a dávať svojim blízkym lásku. Učiť sa správaniu od svojich vzorov. Hľadaťv problémoch ich lepšiu stránku, to, na čo sú dobré. Všímať si a tešiť sa z úchvatnej krásy fungovania najobyčajnejších vecí.  Postačí , keď  k  svojim predstavám spravíte v živote iba malé kroky, no nikdy neprestávajte " kráčať ".

Všetko okolo nás je neustála zmena. Človek je iný ráno, keď sa zobudí, ako bol večer, keď išiel spať, a opäť večer je iný, ako sa ráno zobudil. Všímajte si, čo pekného sa deje, keď pozorujete zmeny okolo seba.smiley

Комментарии
sign-in-to-add-comment
Jarmila Semanová
Pekné, Jožko.

Teória sedí.

A čo prax?

A čo nás vlastne stiahne do depresií?

Nie sebaobviňovanie?

Neurobím, čo som si naplánoval. Alebo to, čo som urobil, vypálilo celkom inak - a popálilo. Čo vtedy?
Отправлено в 25.02.12 9:49.
Čo ja viem, tak skutočná depresia je choroba. Ide o chemické pochody v mozgu; nejaký pohyb štiav; hormónov alebo čoho. Tu treba pomôcť liekmi. Stavy "zlej nálady" neviem, či si označenie "depresia" zaslúžia. Ale i to sú ťažké a niekedy i kruté chvíle. Hlavne, keď sa vyskytnú nelogicky; proste záchvat tiesne, strachu a pod. Niekedy sa dá pomôcť vypadnutím medzi ľudí; na nákupy, na diskotéku, medzi priateľov. Horšie je, keď niečo pretrváva dlhodobo. S niečím sa dá naučiť žiť (môj prípad je pocit zbytočnosti a nezmyselnosti; viera Bohu nie je na to dosť silná).
Kiežby bolo viac ľudí plných lásky, plných Ducha, plných múdrosti, pokoja. Bolo by i menej ľudí "depresívnych".
Отправлено в 25.02.12 16:38.
Отправлено в 27.02.12 17:52.
Jarmila Semanová
Zuzanka,

aj ja to takto vnímam. Nie som lekár, no prežila som toho už dosť a z vlastných skúseností píšem. Bola som viackrát vo vážnom ohrození života, aj zasiahnutá depresiami, aj s ťažkou astmou. A aj o astme Ti povie každý lekár, že musí na ňu byť chémia. Ale nie je astma ako astma ...
Отправлено в 27.02.12 21:41 в ответ на Žužu Vandáková.
ja môžem z mojej skúsenosti napísať, že depresia je nedostatok lásky. Mne keď pred deviatimi rok i zomrel manžel, do troch mesiacov po smrti som dostala epilepsiu a takú depresiu, že som vôbec nevedela samostatne fungovať. Lieky.....do konca života! Striedali sa obdobia,keď bolo "dobre" a obdobia, keď som trávila v nemocnici po záchvatoch. Viera v Boha na to nebola tak silná, aby som sa s Božou pomocou s toho dostala. Až pred rokom prišlo moje znovuvrodenie a dôvera v Boha tak veľká, že keď ma Boh uzdravil duševne , verila som Mu, že je to aj telesne. Tak som moje "potrebné lieky" prestala užívať (aj keď musím chodievať na kontroly, pretože sa vraj podľa lekárov nedá fungovať bez liekov na tak vážny stav, ako som ja mala), pretože verím v Božie milosrdenstvo a nekonečnú lásku a minulosť som si odpustila začala som sa mať rada a aj blížnych, s ktorými sa stretávam a tak......ale to je nadlho a ja som vám vlastne chcela ukázať, že aj bez chémie to ide, aj keď sa jedná o tak závažné choroby
Отправлено в 28.02.12 11:43 в ответ на Jarmila Semanová.
Jarmila Semanová
Dušan, nepopieram, že depresia môže byť zavinená aj objektívnymi zmenami v mozgu. Napr. po nejakom úraze. Ale sa stretávam s takými ľuďmi a aj sama som zakúsila na sebe, že depresia - teda aj tie zmeny v mozgu - sú ako následok neprijatia, odsudzovania, neúcty. Druhých - ale predovšetkým seba samého.

Áno, uznávam, že mnohým naozaj treba užívať psychofarmaká. A je to dobré, ak pomôžu.

No sú aj živé príklady toho, že chemické procesy sa upravia, ak človek odpustí - ak sa prijme a prestane so sebaobviňovaním. A ide to aj bez psychiatrických liekov.
Отправлено в 28.02.12 16:24 в ответ на Dušan Vreba.
Jarmila Semanová
Takmer 90% tých, ktorí sú hospitalizovaní na psychiatrickom oddelení, by tam nemuseli byť, keby vedeli prijať milosť odpúšťania.
Отправлено в 28.02.12 16:26 в ответ на Jarmila Semanová.
Zrejme myslíš Božieho odpúšťania.....lenže to treba veľmi citlivo sprostredkovať.Horšie je to s ľuďmi....koľkokrát som skúsila, že som mala úplnú istotu, že mi Boh odpustil, a navrátila sa mi radosť...ale neodpustili ľudia. A niektorí,hoci patria do rôznych spoločenstiev, modlitbových skupín, hnutí ...žiaľ, neodpustia. Ešte aj pohodia hlavou. Ja to proste nedokážem....alebo : odpustím, ale nezabudnem...Nuž, takto to Ježiš nemyslel, keď odpovedal Petrovi na otázku, koľkokrát má odpustiť.
Umenie odpúšťať je veľký dar. A chcela by som byť svedkom: dá sa vyprosiť. Aj v tejto súvislosti možno povedať: BOHU NIČ NIE JE NEMOŽNÉ ....
Отправлено в 28.02.12 18:32 в ответ на Jarmila Semanová.
Presne ako píšete. Odpúšťanie je veľmi potrebné. Ale ja som nad tým nerozmýšľala, že treba odpustiť aj sebe. Pred mojím obrátením pred rokom so dala Ježišovi svoje "áno" a všetko nabralo iný spád. Ja som bola uzdravená nielen duševne (vysporiadala som sa s mojou minulosťou a fungujem bez liekov), ale aj telesne, pretože na epilepsiu treba brať lieky, zistila som, že lieky na depresiu spôsobujú ďalšiu depresiu a človek bez nich môže ťažko fungovať. No u mňa je predovšetkým dôvera v Boha a On sa o všetko postaral
Отправлено в 01.03.12 13:16 в ответ на Mária-Irma Danieliszová.
Depresia je spoluúčasťou na Kristovej Getsemany.
Je agóniou srdca.
Častokrát je spôsobená neodpustením, potláčaním svojho vnútra a mnohým iným, ale občas ju Pán dopustí, aby človeku pomohol očistiť sa, zbadať veci, ktoré človek bez depresie nikdy neuvidí. Je to veľké utrpenie, cez ktoré Pán riadne koná. (Hovorím teraz o depresii ako chorobe, nie o "depke" ako to mnohí neopodstatnene hovoria).
Отправлено в 01.03.12 18:14 в ответ на Majka Sluková.
Prezila som tiez tazke chvile,ked zomrel moj prvy manzel ,bol to velky sok ,myslela som ze skoncil aj moj zivot......... druha tazka skuska prisla ked sa narodil Misko a zistili sme ,ze je tzp.,to bolo uz druhe moje manzelstvo ,vydala som sa za vdovca s dvomi dievcatkami........ niektore zeny sa stazuju na depresie aj vtedy ked su doma na materskej tri roky a staraju sa o zdrave dieta....ja Vam s vlastnej skusenosti mozem povedat ,ze som doma viac ako 25 .rok .Prezila som tazke chvile ,ale ked svoj zivot odovzdame do Bozej vole vtedy nas Pan neopusti...... Treba si vsimat krasu okolo seba ,ja mam rada ludi ,kvety, zvieratka a vsetko co nam stvoritel dal,aby sa nam tu lahsie dychalo.
Отправлено в 01.03.12 19:33 в ответ на Žužu Vandáková.
zuzka, napisala si to oslovujucim sposobom. viacere perspektivy zhrnute. vdaka!
Отправлено в 01.03.12 21:57 в ответ на Žužu Vandáková.