Keď vstupujem na územia, kam ma volá Boh, môžem mať istotu, že on už išiel predo mnou a pripravil mi miesto. Dnes vám chcem priniesť svedectvo. Jednoduché svedectvo toho, že Boh hovorí, koná, stará sa a vedie. Sprevádza svoje deti. Aj keď to tak možno občas nevyzerá.
V minulom roku boli pre mňa veľmi dôležité slová, ktoré mi raz Pán Boh vložil do srdca. Iba som si tak kreslila obrázok. Človiečika, ktorý je na púšti pod nejakými horami a uvidel potok. Pri potoku rastú kvety. Ten potok tečie ďalej a rozširuje sa vo veľkú rieku. Vtedy sa mi začali v hlave vynárať slová. „Nemotaj sa po púšti, ale poď po toku potoka. Kráčaj popri vode a dôjdeš na miesta, ktoré som pre teba pripravil. A teraz vidíš rieku, ale aj rieka je len prisľúbením. Kráčaj motivovaná vierou a nie tým, čo vidíš. Ani tá rieka nie je ešte to, čo mám pre teba. Mám pre teba oveľa viac. Nezdrž sa tam príliš, neuspokoj sa.“
Tieto slová prišli pre mňa v čase, keď som sa rozhodovala, čo ďalej s mojim životom a stála som pred malými aj veľkými rozhodnutiami. Nepovedal mi choď tam a tam. Povedal mi, aby som verne kráčala. Aby ma nezdržovali kvetiny, ktoré rastú okolo potoka a možno sú krásne, pretože On ma túži zaviesť na miesta oveľa väčšej krásy. Bez toho, aby ma zadržovala moja minulosť a bez toho, aby som bezhlavo bežala za víziou budúcnosti. V každodennosti verne kráčať a pozerať sa, ako sa potok postupne mení na rieku. Počúvať jemný hlas Ducha a žiť pre čas, v ktorom sa nachádzam. Tak som kráčala, plnila som si svoje povinnosti a vedela som, že niečo sa zmení. Veci vyzerali, že vôbec nevychádzajú podľa mojich túžob, ale keď prišiel čas a bolo treba veci urýchliť, poslal mi do cesty ľudí aj prostriedky pre to, aby som sa na svojej ceste pohla zas ďalej. Urobila som rozhodnutie a ako plynie čas, vidím jeho dobré ovocie.
Momentálne viem, že som na tom najlepšom možnom mieste, na akom v tomto čase môžem byť. Viem, že on už išiel predo mnou a pripravil mi miesto a ja teraz len vstupujem do ďalších a ďalších dverí. Som šťastná, že mi neukázal všetko dopredu, že som nemala presný plán čo a ako bude a teraz by som si v ňom len škrtala. Vynárajú sa veci, ktoré som už dávno snívala a zrazu zapadajú na svoje miesta. A stále sú veci, v ktorých sa Otca pýtam: „Kedy to už urobíš? Ako to dopadne? Ako to bude?“ Najsmiešnejšie je, že v takých chvíľach mi mysľou začne chodiť jediná veta. „Zameraj svoj pohľad na mňa.“ A to je všetko. Zameriavať svoju pozornosť na to jediné, na čom záleží. Na Jeho tvár. Na vyhľadávanie Jeho prítomnosti. Lebo tam sú všetky odpovede. Upriamiť pohľad na nebo a uvedomovať si, že na tejto zemi sme správcami. Pozerať sa na Otca a robiť to, čo sa mu páči. Hľadať najskôr Jeho kráľovstvo. Kráľovstvo plné lásky. Najskôr milovať a potom príde všetko ostatné.
Verím, že rok, ktorý sa začal je rokom, keď naše sny neostanú snami. V mojom živote to Pán Boh začal deklarovať tým, že má pre mňa splnenie jedného cestovateľského sna. Takto, hneď z úvodu. A verím, že to tak bude aj vo vašich životoch! Že budete vidieť, ako Boh plní vaše sny a dáva zmysel všetkému, čo ste doteraz žili. Že kúsky mozaiky začnú do seba zapadať a uvidíte celý obraz. Ak sme doteraz verne kráčali a nič sme nevideli, verím, že začneme pred sebou vidieť zasľúbenú zem. Čokoľvek príde, nemusíme sa pýtať, či ideme správne alebo nesprávne, pokiaľ sú oči nášho srdca zamerané na Jeho tvár. Vtedy si môžeme dovoliť na plno žiť pre prítomnosť bez strachu o budúcnosť.
A ešte jedna vec mi napadla. Múdrosť jedného muža. Keď snívate nejaký sen urobte sto percent preto, aby sa stal realitou. A to chce disciplínu. Šetriť si peniaze, aj keď ešte nevieš, či a ako pôjdeš tam, kam túžiš ísť. Trénovať na hudobnom nástroji, aby sa ti splnil sen raz sa živiť hudbou. Usilovne študovať, aby si raz mohol zachraňovať ľudské životy. Neustávať v tréningu, aby si raz uvidel veniec víťazstva. Každé ráno vstávať do práca, aby si raz videl, ako tam prichádza Božie kráľovstvo. Neúnavne a verne vyhľadávať Božiu prítomnosť, aby si raz uvidel z tváre do Tváre. Prajem vám nádherný rok plný Jeho lásky. Rok, keď sa nebudeme musieť obzerať ani vpravo, ani vľavo a strachovať sa, pretože Jeho prítomnosť nás bude zahaľovať a mi budeme kráčať priamo za Ním.