Povstáva generácia, ktorej ide o Božie kráľovstvo. Do služieb Kráľa kráľov sa vydáva nová armáda a na Slovensku sa niečo naozaj hýbe. Myslím, že nebudem preháňať, ak poviem, že vidím rásť prebudenie. Vidím čoraz viac ľudí, ktorí sú hladní po Jeho prítomnosti viac, ako po čomkoľvek inom vo svojom živote. Vidím túžbu v srdciach mladých ľudí, ktorí tak horlivo túžia byť v správnom vzťahu s Otcom a prijímajú svoje synovstvo a dcérstvo.
Je tu nová generácia tých, čo prinášajú prebudenie. A toto nie je záležitosť veku alebo postavenia. Prebudenie nepríde iba cez mladú generáciu, nepríde ani cez starú generáciu. Verím, že prebudenie príde cez jednu generáciu – bez ohľadu na dátum narodenia. Vidím, že tento národ potrebuje do svojich zničených vôd priniesť očistenie. Tak, ako to urobil Elizeus, keď uzdravil vodu blízko Jericha. Elizeova stratégia bola vziať novú misku a hodiť soľ do prameňa tejto vody a to spôsobilo, že voda bola obnovená pre svoj pôvodný zámer a zem sa stala úrodnou. Myslím si, že Boh uvoľňuje novú stratégiu (novú nádobu) a hádže veriacich (soľ) do prameňov vody v tomto národe. (2Kr 2, 19.22)

Vidím mladých ľudí, ktorí kričia vo svojich najskrytejších komôrkach po Jeho prítomnosti. Ľudí, ktorí v svojom osobnom čase zápasia so svojím osobným levom a medveďom ako Dávid, aby raz mohli poraziť Goliášov dnešnej doby. Zem sa chveje a celé stvorenie túžobne očakáva, aby sa zjavili títo synovia a dcéry Kráľa.
Toto je to, prečo sme sa narodili, nič iné nás neuspokojí.
Myslím, že v tejto generácii sa trasie svätá nespokojnosť, ktorá hovorí “Bože, nebudem spokojný, kým celá moja rodina, celá moja škola, alebo celé mesto nebude zachránené!”

Myslím si, že táto armáda sa vyzbrojuje nekompromisnou láskou a verí, že nikdy nebola stvorená, aby sa ukrývala.

Vidím to na príbehoch všade vôkol mňa.
Na mladej učiteľke náboženstva, ktorá prináša prebudenie do svojej školy, kde sa učitelia pýtajú “Čo to máš?” a na hodinách náboženstva sa znovu vracia deťom ich hodnota. Vídím to na hodine druháčikov, ktorí po vysvetlení toho, čo spôsobil hriech sa v horlivosti pýtali “Čo môžeme urobiť, aby sme to mali späť? Chceme späť Jeho prítomnosť a vzťah s Bohom ako bol v záhrade!” a potom nasledovala modlitba odovzdania života Ježišovi, na kolenách v triede.

Vidím to na mladých súrodencoch, ktorí pár hodín po tom, ako im kvôli blesku vyhorel dom, dvíhajú svoje ruky a srdce k Bohu, chvália Ho a volajú v dôvere. Lebo vedia, že sa postará, že Boh je stále dobrý! A tak o pár mesiacov ich dom znovu stál, úplne zrekonštruovaný.

Vidím to na množstve mladých ľudí, ktorí sa pri bolestiach hlavy, alebo iných ťažkostiach modlia za uzdravenie a Boh koná. Vidím to na výjazdoch spoločenstiev do barov a klubov, kde prejavujú lásku a ohlasujú evanjelium uprostred tmy. Ľudia menia svoje životy a sú zachránení! Vidím to na rodičovských stretkách v našom spoločenstve, ktoré vznikli práve kvôli tomu, že deti týchto rodičov zmenili životy a priniesli domov hlad po Bohu. Menia sa celé rodiny a asi 25 rodičov našich mladých sa pravidelne stretáva, modlí a deklaruje, že chce za svojimi deťmi bojujúcimi za prebudenie vždy stáť. Bol som v úžase, keď som na tomto stretku bol a generácia rodičov mi žehnala. A to, čo vidím je, že je čas, aby povstali noví hrdinovia, plní odvahy a lásky. Veľmi ma oslovili slová pápeža Františka, keď vo svojej kázni povedal:

“Pýtam sa vás: chce byť niekto z vás zbabelcom, sochou do múzea alebo sterilným? Túži po tom niekto? [Odpovedajú: „Nie!“] Nie? Naozaj? Tak je to v poriadku. To, čo teraz poviem, som už povedal veľa ráz, ale v srdci cítim, aby som to povedal. Keď sme my kresťania uzatvorení v našej skupine, v našom hnutí, v našej farnosti, v našom prostredí, zostávame uzavretí a prihodí sa nám to, čo sa deje zakaždým, keď je niekto zatvorený. V uzavretej miestnosti sa hromadí potuchlina a vlhkosť. A ak je v tej izbe niekto zavretý, ochorie! Keď je kresťan uzatvorený vo svojej skupine, vo svojej farnosti, vo svojom hnutí, je uzavretý, stáva sa chorým. Ak kresťan vychádza do ulíc, na periférie, môže sa mu prihodiť to, čo sa prihodí na ulici hocikomu: nehoda. Koľkokrát sme už videli dopravné nehody. Ale hovorím vám: tisíc ráz dám prednosť Cirkvi, v ktorej sú nehody pred takou Cirkvou, ktorá je chorá! Takej Cirkvi a takému kresťanovi, ktorým nechýba odvaha riskovať pri vychádzaní von, a nie takému, čo študuje a všetko vie, ale je stále uzavretý. Tento je chorý. A niekedy je chorý od hlavy...
No pozor! Ježiš nehovorí: choďte, poraďte si s tým. Nie, toto nám nehovorí! Ježiš hovorí: Choďte, ja som s vami! Toto je naša krása a naša sila: ak vyjdeme prinášať jeho evanjelium s láskou, s ozajstným apoštolským duchom, s priamočiarosťou, on kráča s nami, predchádza nás.
On je prvý! Toto je pre nás zásadne dôležité: Boh nás vždy predchádza! Keď zamýšľame ísť ďaleko, na najvzdialenejšiu perifériu, a máme azda trochu strachu, on je v skutočnosti už tam: Ježiš nás očakáva v srdci toho brata, v jeho zranenom tele, v jeho utisnutom živote, v jeho duši bez viery.”

Stať sa generáciou KIOBK vyžaduje rozhodnutie, nasadenie a zjednotenie. No aby sa táto generácia nechala naverbovať a bola armádou, chce to odvahu, výcvik a výzbroj Ducha!
Potrebujeme vyjsť von a bojovať vo veľmi reálnom zmysle. Slovensko potrebuje hrdinov, ktorí bojujú láskou. Hrdinov, ktorí sú nasadení pre nastolenie vlády Kráľovstva. Hrdinov, ktorých sila má základ v tom, kto sú a komu patria, a nie len v tom, čo robia.

Táto armáda nepredstavuje dav, no kľúčovou postavou v nej si práve ty! Si dôležitý! Veľmi túžim, aby sme počuli znieť zvuk symfónie melódií nášho srdca. Počul som, že vedci raz urobili výskum a priradili každej častici v schéme DNA tón. Na konci výskumu zistili, že každé DNA vydáva melódiu. Tvoja melódia je jedinečná a musí znieť v tomto svete! Ty máš čo dať! Kto to urobí, ak nie my?
Nie je to o tom, že existuje lepšia alebo horšia služba, ale že každá služba je v jednom Kráľovstve. V Kráľovstve nie sú horší a lepší služobníci, horšie alebo lepšie spoločenstvo – sú tam iba synovia a dcéry.

Odvaha je jedným z atribútov kráľovských detí, ktorý nesmieme podceňovať. Nemôžeme byť kresťanmi a zároveň zbabelcami! S odvahou sa nestretávame iba pri hrdinských činoch, ktoré ľudia oslavujú. Často ju nachádzame v tichosti života, keď sa odmietame pokloniť žumpe temnoty, ktorá sa denne snaží dobyť do našich duší.
Je veľa situácií, v ktorých vidím odvahu.

Odvahu vidím v študentovi, ktorého zastaví bezdomovec s prosbou o pár drobných, no on sa zameria na niečo iné a po krátkom rozhovore prinesie nádej do života beznádeje. Ohlási evanjelium a nakoniec sa modlí za chrbát bezdomovca, ktorý je na tom mieste úplne uzdravený.

Odvahu vidím v malom chlapcovi, ktorý žije uprostred ťažkej životnej situácie plnej násilia a špiny, ale v nedeľu vždy vstane, oblečie sa a ide do kostola.
Jeho okolie si z neho možno robí posmech, keď prechádza okolo nich s malou Bibliou, ktorú mu niekto dal, ale on si ich nevšíma, pretože objavil zmysel života.

Odvahu nachádzam v mladej žene, ktorá skončí tehotná a sama. To, čo na začiatku vyzeralo ako jej prvá skúsenosť s láskou, aspoň si to myslela, sa zmenilo na neistotu bez ilúzií. Nie je tu nikto, kto by ju podporil. Jej priateľ sa vyparil, rodičia ju nepodporujú.
Jej budúcnosť je záhadou, jej minulosť je nešťastím, ale ona sa rozhodne prejsť cez to všetko. Ľudia jej radia, aby šla na potrat, ale ona privedie svoje dieťatko na svet a dá mu lásku, ktorú sama nikdy nedostala. Je hrdinkou.

Odvaha sa môže ukrývať aj v rodičoch siedmich detí, ktorí bezpodmienečnú lásku vylievajú na každé z nich a aj napriek neľahkej finančnej situácii vedia a prehlasujú, že majú všetko čo potrebujú, lebo poznajú Kráľa.
Za odvahu tiež považujem krok viery, keď mladý čerstvo oženený muž hľadajúci si lepšiu prácu podá výpoveď keď mu to Boh zreteľne povie aj napriek neistote čo bude ďalej, a za pár týždňov sa dozvie, že v deň skončenia starej práce má možnosť nastúpiť do dvoch nových. Alebo dievča, ktoré dá desiatok zo svojich posledných 5,- Eur, aby tak deklarovala svoju odovzdanosť. O niekoľko týždňov jej Boh poslal veľké finančné požehnanie.

Odvážne je aj mladé dievča, ktoré chodí na strednú školu, kde sa počet panien dá spočítať na prstoch dvoch rúk. Všetci naokolo „to robia“, sama cíti tlak vo svojom vnútri, ktorý sa ju snaží premôcť. Rozhodla sa však počkať na svojho princa. Uvedomuje si, že hodnota jej panenstva spočíva v zápase, ktorý sa z vojnového poľa premení na medové týždne, a je rozhodnutá vydržať to.

História je zložená z takýchto odvážnych skutkov. A nikto nie je lepší ako ten druhý. Ak odmietneme kompromis, staneme sa ľuďmi, ktorým Boh môže dôverovať natoľko, že im zverí svoju slávu, aby ju priniesli svetu.  

História zaznamená, či sme my, Boží ľudia, povstali s chrabrosťou, aby sme presadzovali kráľovské hodnoty svojho svätého Kráľa, alebo sme sa uchýlili v strachu do bahna tohto sveta.
Ak zlyháme, aj tí, ktorí nás vidia ako svoju nádej sa ocitnú v tme. Ak uspejeme a povstaneme nad bahno tohto sveta, je veľmi pravdepodobné, že zanecháme dedičstvo, ktoré pretrvá do večnosti. Zmeníme históriu a na Slovensku zavládne nový Kráľ!
Musíme si obliecť bdelosť a bežať chrániť hodnoty, ktoré nám boli zverené. V tejto stávke ide o veľa, musíme v tejto bitke bitiek zvíťaziť! Výhodou však stále ostáva, že nebojujeme o víťazstvo, ale z víťazstva a našou hlavnou zbraňou nie je nič iné ako Láska sama!


Budeme aj my jedni z tých pár, ktorí si povedia “Nezaujíma ma, či niekto je proti mne, chcem dať svoj život a bojovať. Prinášať prebudenie a lásku tomuto svetu. Niesť svetlo tmám!“?
Budeme my tí podnikatelia, právnici, lekári, matky a otcovia, politici a sudcovia, autori, umelci, scenáristi, riaditelia škôl a učitelia, ktorí prinesú vládu Kráľa tam kde sú?