História Hromoša

Obec leží na severnom svahu Levočských vrchov, v údolí prítoku rieky Poprad v nadmorskej výške okolo 523 m. Najvyšším  vrcholom chotára je vrch Hromovec,  podľa  ktorého je odvodený  názov  obce.

Prvá zmienka o obci je z roku 1427, kedy bol vykonaný súpis port – brán  sedliackych usadlostí v Šarišskej župe. V ňom sa obec Hromoš uvádza pod menom „Sumus". Prvá písomná zmienka o kopaničiarskej obci  Gromos,  neskôr  Kormos,  je z roku 1600. Vybudovaná bola na podnet šľachtica Horvátha  Šoltysom a usadlíkmi z územia panstva Plaveč podľa zákupného práva.

Obyvatelia boli roľníci, tkáči, pastieri,  pracovali v lesoch. V rokoch 1787 mala usadlosť 31 a v roku 1828  -  33 domov. Súčasťou  obce je i miestna časť Kozelec, ktorý sa spomína  v roku 1427 ako Kozlyk, kedy mal 6 sedliackych  usadlostí a patril k hradnému panstvu Plaveč. Z vtedajšej zdaniteľnosti sedliakov vyplýva, že tu bývali najmenej 2-3 desaťročia skôr.

Po roku 1918 sa zamestnanie obyvateľov nezmenilo.