Čakali ma prvé dni štúdia teológie na fakulte v Košiciach. Čerstvá juniorka po prvých sľuboch. S niekoľkými spolužiačkami ako prvé denné študentky na škole. Cítila som strach, ktorý k tomu všetkému patrí.

Pred Pánom som ešte pred začiatkom akademického roka spracovávala to, čo ma čakalo: sympatickí spolužiaci, seminaristi a profesori, ktorí neboli zvyknutí na ženy-študentky. Kniha od Jo Croissant: „Kňazstvo ženy alebo kňazstvo srdca“ bola v mojej knihovničke už od strednej školy - ešte stále neprečítaná. Ťahalo ma otvoriť ju a pri listovaní som našla kapitolu „Panenstvo.“

„Žena je od prírody zvodkyňou, má sklon k vábiacej, mámivej láske. Ak sa tejto úzkoprsej lásky zriekne, stane sa cudnou, pretože už nič nebude očakávať pre seba. Prítomnosť ženy nie je nikdy bez účinku, buď prináša jas, alebo nepokoj. Stačí jej prítomnosť, a muži zmenia svoje správanie podľa toho, či prebudí to najlepšie alebo najhoršie v nich.“

Aké jednoduché! Viedlo ma to k modlitbe, aby som v mužoch, ktorých stretnem, vždy prebudila len to najlepšie, čo je v nich. Myslím, že sa táto modlitba Pánovi páčila. Prijatím svojej ženskosti so všetkým, čo k nej patrí, vstupujem vo všetkej jednoduchosti ako žena do vzťahov s tými, ktorých stretávam. Som sama sebou. Ak nevnímam „ohrozenie“ zo svojej strany, či zo strany toho druhého, nebojím sa použiť vetu: „Mám ťa rada! Mám vás rada!“ - a povedať to hoci aj svojmu diecéznemu biskupovi:) (jasné, že teraz by to bolo v banskobystickej diecéze ťažké) 

Modlila som sa tak asi pred desiatimi rokmi a rada sa k tejto modlitbe vraciam. Oslobodzuje moje srdce a vidím, že ma robí darom pre tých, ktorých mi posiela ako bratov, sestry, priateľov a priateľky na mojej a našej spoločnej ceste za Pánom.

(Článok uverejnený v časopise Zasvätený život 2012/01)

foto S.Františka (sv. František a Klára, záhrada pri Porciunkule, Assisi)