(Kto je Duch Svätý? - Pomenovania Ducha Svätého podľa Katechizmu Katolíckej Cirkvi)

"Prvý deviatnik k Duchu Svätému nájdete v Sk 1,14 - 2,2-4. Na základe toho sa konajú všetky ostatné deviatniky...

Pápež Lev XIII. vydal encykliku o Duchu Svätom Divinum illud munus v roku 1897, v ktorej nariaďuje, aby sa v celej Cirkvi modlil deviatnik ako príprava na Turíce... Túžba v zjednotení v modlitbách. Deviatnik k Duchu Svätému je najlepším zo všetkých deviatnikov a najvhodnejší pre našu dobu, aby sa podnietil rozmach úcty k Duchu Svätému medzi laikmi i klérom." (páter Martin Huk CSsR)

1. deň: Duch Svätý – ako vlastné meno

Príď, Duchu Svätý!

„Duch Svätý“, také je vlastné meno toho, ktorému sa klaniame a ktorého oslavujeme s Otcom a Synom. Cirkev toto meno prijala od Pána a vyznáva ho pri krste svojich nových detí. Výrazom „Duch“ sa prekladá hebrejské slovo Rúach, ktoré podľa svojho pôvodného významu znamená dych, vzduch, vietor. Ježiš používa práve vnímateľný obraz vetra, aby Nikodémovi naznačil transcendentnú (nadzmyslovú) novosť toho, ktorý je osobne Dychom Boha, Božím Duchom. Na druhej strane Duch a Svätý sú Božie atribúty (vlastnosti) spoločné všetkým trom božským osobám. Ale spojením týchto dvoch výrazov označuje Písmo, liturgia a teologická reč nevýslovnú osobu Ducha Svätého s vylúčením akejkoľvek možnej zámeny s inými prípadmi použitia výrazov „duch“ a „svätý“. (KKC 691)

Ježiš pred svojou Veľkou nocou (Paschou) zvestuje, že pošle „iného Tešiteľa“ (Obrancu), Ducha Svätého. Duch, ktorý pôsobí už od stvorenia a kedysi „hovoril skrze prorokov“, bude teraz s učeníkmi a v nich, aby ich učil a uviedol „do plnej pravdy“ (Jn 16, 13). Tak je Duch Svätý zjavený ako iná božská osoba vo vzťahu k Ježišovi a k Otcovi. (KKC 243)

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému, ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

2. Duch Svätý – Duch Stvoriteľ

Príď, Duchu Svätý!

Stvoriteľská činnosť Syna a Ducha Svätého, neoddeliteľne jedna so stvoriteľskou činnosťou Otca, naznačená v Starom zákone a zjavená v Novej zmluve, je jasne vyjadrená v pravidle viery Cirkvi (regula fidei Ecclesiae): „Jestvuje iba jeden Boh… on je Otec, on je Boh, Pôvodca, Stvoriteľa Tvorca, ktorý urobil všetko sám od seba, to znamená skrze svoje Slovo a svoju Múdrosť.“ „Syn a Duch“ sú akoby jeho „ruky“. Stvorenie je spoločným dielom Najsvätejšej Trojice. (KKC 292)

Už v samom človeku, pretože je zložená bytosť – duch a telo – jestvuje určité napätie a odohráva sa určitý boj náklonností medzi „duchom“ a „telom“. Ale tento boj patrí v skutočnosti k dedičstvu hriechu, je jeho následkom a zároveň potvrdením. Je súčasťou každodennej skúsenosti duchovného boja: „Je jasné, že Apoštol ani neznevažuje, ani nezavrhuje telo, ktoré tvorí s duchovnou dušou prirodzenosť človeka a jeho osobnú povahu subjektu. Naopak, hovorí o skutkoch alebo skôr o stálych dispozíciách – čnostiach a nerestiach – morálne dobrých alebo zlých, ktoré sú ovocím poslušnosti (v prvom prípade) alebo odporu (v druhom prípade) vzhľadom na spasiteľné pôsobenie Ducha Svätého. Preto Apoštol píše: ,Ak žijeme v Duchu, podľa Ducha aj konajme‘“ (Gal 5,25). (KKC 2516)

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému, ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

3. deň: Duch Svätý – Duch pravdy

Príď, Duchu Svätý!

Všetci veriaci majú účasť na chápaní a odovzdávaní zjavenej pravdy. Prijali pomazanie od Ducha Svätého, ktorý ich učí a uvádza „do plnej pravdy“ (Jn 16,13). (KKC 91)

"Obrátenie si vyžaduje, aby bol človek presvedčený, že zhrešil. (...) V usvedčení z hriechu objavujem dvojaký dar: dar pravdivosti svedomia a dar istoty o vykúpení. Duch pravdy je Tešiteľ."  (Porov. Sv. Ján Pavol II: Dominum et Vivificantem, 31) Nasledovať Ježiša znamená žiť z "Ducha pravdy", ktorého posiela Otec v jeho mene a ktorý uvádza "do plnej pravdy" (Jn 16, 13). Svojich učeníkov Ježiš učí bezpodmienečnej láske k pravde: "Vaša reč nech je 'áno-áno', 'nie nie'(Mt 5, 37) (KKC 1848, 2466)

Cirkev je jedna: má jedného Pána, vyznáva jednu vieru, rodí sa z jedného krstu, tvorí iba jedno telo oživované jedným Duchom a povolané k jednej nádeji, po splnení ktorej budú prekonané všetky rozdelenia. (KKC 866)

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému, ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

4. deň: Duch Svätý – Parakletos - Tešiteľ

Príď, Duchu Svätý!

Keď Ježiš zvestuje a sľubuje príchod Ducha Svätého, volá ho „Parakletos“, doslovne „ten, ktorý je privolaný“, po latinsky ad-vocatus (Jn 14, 16.26; 15,26; 16,7) Grécke slovo „Parakletos“ sa zvyčajne prekladá ako „Tešiteľ“ (alebo „Zástanca“), pričom prvým tešiteľom (zástancom) je Ježiš. Sám Pán Ježiš nazýva Ducha Svätého „Duch pravdy“ (Jn 16,13). (KKC 692)

Po Veľkej noci Duch Svätý usviedča svet z hriechu, totiž že svet neuveril v toho, ktorého poslal Otec. Ale ten istý Duch, ktorý odhaľuje hriech, je Tešiteľ, ktorý dáva ľudskému srdcu milosť pokánia a obrátenia. (KKC 1433)

Tradičnou formou prosby o Ducha Svätého je vzývanie Otca skrze Krista, nášho Pána, aby nám dal Ducha Tešiteľa. Ježiš zdôrazňuje túto prosbu vo svojom mene práve vo chvíli, keď sľubuje dar Ducha Pravdy. Ale tradičná je aj najjednoduchšia a najpriamejšia modlitba: „Príď, Duchu Svätý.“ (KKC 2671)

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému, ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

5. deň: Duch Svätý – Oživovateľ a Prameň dobra

Príď, Duchu Svätý!

„Na počiatku bolo Slovo… a to Slovo bolo Boh… Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič“  (Jn 1,1-3). Nový zákon zjavuje, že Boh stvoril všetko skrze večné Slovo, svojho milovaného Syna. „V ňom bolo stvorené všetko na nebi a na zemi… Všetko je stvorené skrze neho a pre neho. On je pred všetkým a všetko v ňom spočíva“ (Kol 1,16-17). Viera Cirkvi takisto vyznáva stvoriteľskú činnosť Ducha Svätého: On je „Oživovateľ“, „Duch Stvoriteľ“ („Veni, Creator Spiritus“), „Prameň všetkého dobra“. (KKC 291)

Duch Svätý, ktorého pomazanie preniká celú našu bytosť, je vnútorným Učiteľom kresťanskej modlitby. Je tvorcom živej tradície modlitby. Nepochybne je toľko ciest modlitby, koľko je tých, čo sa modlia, ale ten istý Duch pôsobí vo všetkých a so všetkými. Práve v spoločenstve Ducha Svätého je kresťanská modlitba modlitbou v Cirkvi. (KKC 2672)

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému, ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen

6. deň: Duch Svätý – ten, kto sa prihovára za ľudí

Príď, Duchu Svätý!

Orodovanie je prosebná modlitba, ktorá nás zblízka pripodobňuje Ježišovej modlitbe. On je jediný orodovník u Otca za všetkých ľudí, najmä za hriešnikov. „Preto môže naveky spasiť tých, ktorí skrze neho prichádzajú k Bohu, lebo žije stále, aby sa za nich prihováral“ (Hebr 7,25). Sám Duch Svätý „sa prihovára za nás“ a „prihovára sa za svätých, ako sa páči Bohu“ (Rim 8, 26-27). (KKC 2634)

„Nik nemôže povedať: ‚Ježiš je Pán,‘ iba ak v Duchu Svätom“ (1 Kor 12,3). Vždy, keď sa začíname modliť k Ježišovi, Duch Svätý nás priťahuje na cestu modlitby svojou predchádzajúcou milosťou. Keďže nás učí modliť sa, pripomínajúc nám Krista, ako by sme sa nemali modliť aj k nemu samému? Preto nás Cirkev povzbudzuje, aby sme každý deň vzývali Ducha Svätého, najmä na začiatku a na konci každej dôležitej činnosti. (KKC 2670)

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému, ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen
 

7. deň: Duch Svätý – ten, kto vedie veriacich

Príď, Duchu Svätý!

Článok viery o Cirkvi úplne závisí aj od článku o Duchu Svätom, ktorý ho predchádza. „Lebo keď sme už ukázali, že Duch Svätý je prameňom a darcom všetkej svätosti, teraz vyznávame, že on obdaroval Cirkev svätosťou.“ Cirkev je podľa vyjadrenia Otcov miestom, „kde kvitne Duch“. (KKC 749)

Poslanie Ježiša Krista a Ducha Svätého sa uskutočňuje v Cirkvi, Kristovom tele a chráme Ducha Svätého. Toto spoločné poslanie zapája veriacich v Krista do jeho spoločenstva s Otcom v Duchu Svätom: Duch pripravuje ľudí, predchádza ich svojou milosťou, aby ich pritiahol ku Kristovi. Zjavuje im vzkrieseného Pána, pripomína im jeho slová a otvára im ducha, aby chápali jeho smrť a zmŕtvychvstanie. Sprítomňuje im Kristovo tajomstvo predovšetkým v Eucharistii, aby ich zmieril a uviedol do spoločenstva s Bohom, aby im umožnil prinášať „veľa ovocia“ (Jn 15, 5.8.16). (KKC 737)

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému, ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

8. deň: Duch Svätý – Darca darov

Príď, Duchu Svätý!

Aby Cirkev mohla plniť svoje poslanie, Duch Svätý ju „vystrojuje a riadi rôznymi hierarchickými a charizmatickými darmi“. „A tak Cirkev, vystrojená darmi svojho Zakladateľa a verne zachovávajúca jeho prikázania lásky, pokory a sebazaprenia, dostáva poslanie ohlasovať Kristovo a Božie kráľovstvo a zakladať ho v každom národe. Ona je zárodkom a počiatkom tohto kráľovstva na zemi.“ (KKC 768)

Milosť je predovšetkým a najmä dar Ducha, ktorý nás ospravodlivuje a posväcuje. Milosť však zahŕňa aj dary, ktoré nám Duch udeľuje, aby nás pridružil k svojmu dielu, aby nás urobil schopnými spolupracovať na spáse iných a na raste Kristovho tela, Cirkvi. Sú to sviatostné milosti, dary, ktoré sú vlastné rôznym sviatostiam. Sú to ďalej osobitné milosti, ktoré sa podľa gréckeho výrazu používaného svätým Pavlom volajú aj charizmy a znamenajú priazeň, nezaslúžený dar, dobrodenie. Nech je ich povaha akákoľvek, niekedy aj mimoriadna, ako je to pri dare zázrakov alebo jazykov, charizmy sú zamerané na posväcujúcu milosť a ich cieľom je spoločné dobro Cirkvi. Sú v službe lásky, ktorá buduje Cirkev. (KKC 2003)

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému, ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

9. deň: Duch Svätý – ten, kto vychováva

Príď, Duchu Svätý!

Sloboda a milosť. Kristova milosť vôbec nie je súperom našej slobody, keď je sloboda v súlade so zmyslom pre pravdu a dobro, ktoré Boh vložil do ľudského srdca. Naopak, ako o tom svedčí kresťanská skúsenosť najmä v modlitbe, čím sme vnímavejší na podnety milosti, tým väčšmi rastie naša vnútorná sloboda a istota v skúškach a takisto aj pred nátlakmi a donucovaniami vonkajšieho sveta. Duch Svätý nás pôsobením milosti vychováva k duchovnej slobode, aby z nás urobil slobodných spolupracovníkov na svojom diele v Cirkvi a vo svete:
„Všemohúci a milosrdný Bože, láskavo odvráť od nás všetky protivenstvá, aby sme bez vnútorných a vonkajších prekážok mohli plniť tvoju vôľu.“ (KKC 1742)

Cieľom poslania Ducha Svätého v každom liturgickom slávení je uvádzať do spoločenstva s Kristom, a tak utvárať jeho telo. Duch Svätý je akoby miazgou Otcovho viniča, ktorý prináša svoje ovocie na ratolestiach. V liturgii sa uskutočňuje najvnútornejšia spolupráca medzi Duchom Svätým a Cirkvou. On, Duch spoločenstva, zostáva ustavične v Cirkvi, a preto je Cirkev veľkou sviatosťou spoločenstva s Bohom zhromažďujúcou roztratené Božie deti. Ovocím Ducha v liturgii je spoločenstvo s Najsvätejšou Trojicou a zároveň bratské spoločenstvo. (KKC 1108)

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému, ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov, Amen.

Ilustračný obrázok