Ráno som si čítala niečo z denníka blahoslavenej sestry Sáry Salkaházi, sociálnej sestry(S ohňom lásky).

"13. máj 1931

Som prchká, prudká, nervózna, vášnivá, hoci Ťa milujem.

Som neústupčivá, tvrdohlavá, vzdorovitá, hoci Ťa milujem.

Som nepokojná, bezhlavá, zmätená, hoci Ťa milujem.

Som temná, lakomá, odmeraná, hoci Ťa milujem.

A čo ešte, čo všetko by ešte bolo vo mne, keby si ma Ty nemiloval."

Mne to hovorí, že aj keď nie sme ako veriaci dokonalí... akí by sme boli, keby sme nemali Ježiša? Hoci ho milujem, môžem ešte rásť. Mám v čom. A on mi dáva na to veľa darov. Jeden špeciálny: čas.

foto: sestra Sára(vpravo)

http://www.salkahazisara.com/writings_sk.html

http://www.socialnesestry.sk/?page=na-stiahnutie