Blog

Žena líder(ka)

(Od Petry Medňanskej som dostala niekoľko otázok na tému ženského líderstva. Vraj sa s vami môžem podeliť o to, ako som jej odpísala.)

V akej službe, alebo kde si ako líderka?

V spoločenstve Dom chvály v Novej Bani.

Čo si myslíš o potrebe žien líderiek v našich spoločenstvách a cirkvi?

Vodcovstvo nie je priamo stavané pre ženu, je to miesto pre chlapa. No niekedy si Boh povolá a použije ženu vo vodcovskej pozícii práve na zjemnenie niektorej služby alebo na scitlivenie na niečo, čo má na srdci a čomu žena možno rozumie lepšie ako muž.

V čom vidíš prínos ženského líderstva? Čo majú ženy prinášať?

Žena nech je len pekne ženou. V akejkoľvek službe, na akomkoľvek mieste. Nech prináša krásu, súcit, nežnosť a lásku, tak ako to vie len žena.

Aké vidíš úskalia v líderstve žien? S čím vo svojom vodcovstve najviac bojuješ?

Žena sa porovnáva. Vždy a veľa. V líderstve (samozrejme) to bude zvlášť s mužmi lídrami. Je teda na nás vyvíjaný tlak správať sa, prežívať a riešiť veci tak, ako to robia muži, čiže vlastne nebyť ženami. Čo síce nie je možné, ale ten tlak vyrovnať sa mužom je veľmi silný. Mala som takú situáciu zo spolupráce s mužmi, po ktorej vyriešení prišla do môjho života veľká sloboda zo zistenia, že nemusím nikomu nič dokazovať. Ani iným, ani sebe samej a ani Bohu. A už vôbec nie mužom. Nemusím im dokazovať, že ak ma Boh na toto líderské miesto postavil, mám na to. Toto bolo zatiaľ najhoršie zistenie o postoj môjho srdca v líderskej službe, ktorý som u seba objavila. Vedomie, že som líder(ka) :) a nemusím nikomu nič dokazovať, prinieslo veľa ovocia v mojom živote aj u tých, ktorým slúžim a s ktorými sa s týmto objavom delím.

Ako riešiš tieto úskalia? Aké boli tvoje víťazstvá nad tým?

Ja som to už preplietla v predchádzajúcej otázke, no napadli mi ešte ďalšie oblasti: Strachu odvážne pomenovať veci sa zbavujem tým, že ich pomenovávam. Neistotu, ak vidím veci inak ako muži okolo, konfrontujem s duchovným vodcom (nie je to žena, je to kňaz), ktorý mi pomáha lepšie rozumieť Bohu a jeho hlasu a tomu, ako vedie konkrétne mňa ako lídra. So všetkým tým ženským, čo nesiem.

Rada čítam, ale uvedomila som si, že keď sa potrebujeme učiť ako môžeme my ženy čo najlepšie využiť svoje dary v tejto špeciálnej líderskej službe, znova to nemáme ľahké. Myslím, že o tom potrebujeme počuť od žien a to je skoro nemožné, keďže knihy, z ktorých môžeme čerpať, píšu muži lídri pre mužov lídrov.

Aké sú tvoje skúsenosti so spoluprácou s mužmi lídrami?

Máme skvelý vodcovský tím (voláme to kolégium). Snažíme sa, aby bol pol na pol muži a ženy. Čo na našich stretnutiach milujem sú chlapské vstupy do debaty, keď sa my, ženy, strácame v maličkostiach, detailoch, podrobnostiach a súvislostiach všetkého so všetkým. Záleží na žene, ako to spracuje, či to vezme ako výzvu popracovať na sebe a učiť sa lepšie využívať čas, keď má slovo, alebo sa môže uraziť a chytiť z toho depku, aká je nemožná.

Ja s mužmi spolupracujem veľmi rada. Ich konštruktivita a cieľavedomosť sú pre mňa veľmi inšpiratívne.

Stretla si sa niekedy so situáciou, keď si bola v nejakom mužskom spoločenstve že akoby zabudli pri niektorých veciach že sú tam aj ženy a na odlišnosti medzi nimi? Alebo naopak, keď na to prihliadali?

V Košiciach na teológii umožnili laikom (a teda aj ženám:)) študovať denne katolícku teológiu. Nebol to síce môj nápad, ísť na túto školu (ďakujem za to mojim predstaveným), no bola som jedna z prvých žien, čo to absolvovali. Čiže som sedela šesť rokov v triede s bohoslovcami na fakulte, kde sme to potrebovali ustáť ako ženy, ktoré vedia, kde je ich miesto v Cirkvi. Tých šesť rokov štúdia zanechalo stopu – na nich i na mne:).

Raz dávno som čítala knihu od Jo Croissant: Kňazstvo ženy, kňazstvo srdca. Kľúčovým pre mňa bolo toto: „Prítomnosť ženy nie je nikdy bez účinku, buď prináša jas, alebo nepokoj. Stačí jej prítomnosť, a muži zmenia svoje správanie podľa toho, či prebudí to najlepšie alebo najhoršie v nich.“ Modlila som sa, a verím, že Pánovi sa páčilo, že túžim prebudiť v mužoch, ktorých stretám, len to najlepšie. Možno aj preto sa mi málokedy stáva, že muži neprihliadajú na to, že som žena. Ale možno za to môže aj môj rehoľný habit :)

Ako vnímaš emocionalitu žien v líderstve? Je to podľa teba skôr výhoda alebo nevýhoda?

Je to dar. Niekedy výhodnejší, inokedy ani nie. Aj v rodine by chýbala mamka, ktorá pofúka koleno, ktoré si dieťa rozbilo pri chlapskom dobrodružstve s ockom. Emocionalita je darom vtedy, ak z nej nerobíme nástroj na manipuláciu iných. Ženy to takto robia celkom rady. A zvyčajne si to ani nepriznajú. Je teda na nás, ako s darom budeme narábať. Buď ho použijeme na to, na čo má slúžiť, alebo ho schovávame a tvárime sa, že ho ani nemáme, alebo ho rovno zneužijeme. (Chlapi teraz možno len tušia o čom hovorím, no baby to vedia úplne presne na čo myslím. A aj v tom je rozdiel medzi mužmi a ženami. Čo vôbec nie je zlé. Máme právo na svoje „gender“ tajomstvá :) ). Ak robíš to, čo máš robiť a robíš to ako žena a nenapodobňuješ mužov, je to to najlepšie, do čoho môžeš investovať svoje sily, schopnosti aj emócie.