Дневники

Stretnutie Svätého Otca s novinármi

Svätý Otec sa dnes predpoludním stretol v Aule Pavla VI. s novinármi z 81 krajín, ktorí od 11. februára prinášali informácie o dianí vo Vatikáne do celého sveta. Čierne nohavice, čierne topánky a na tom biela reverenda. Svojou jednoduchosťou, gestami a hlbokým príhovorom, si získal niekoľko tisíc novinárov prítomných v aule. Vo svojom príhovore povedal:

Drahí priatelia, som veľmi rád, že sa na začiatku mojej služby na Petrovom stolci môžem stretnúť s vami, ktorí ste pracovali v Ríme v tomto veľmi intenzívnom období, ktoré sa začalo po prekvapivom oznámení môjho ctihodného predchodcu Benedikta XVI. 11. februára. Srdečne pozdravujem každého jedného z vás.

Úloha komunikačných prostriedkov v posledných časoch neprestajne rástla, a to do takej miery, že je už teraz nemožné bez nich hovoriť svetu o súčasných udalostiach. Preto vám osobitne ďakujem za kvalitnú službu v uplynulých dňoch. Narobili ste sa, však? V dňoch, počas ktorých sa pohľad katolíckeho sveta a nielen jeho upieral na Večné mesto, osobitne na toto územie, ktorého „stredobodom“ je hrob sv. Petra. V týchto týždňoch ste mali možnosť hovoriť o Svätej stolici, Cirkvi o jej rítoch a tradíciách, jej viere a osobitne o úlohe Svätého Otca a jeho službe.

Zvláštne poďakovanie však patrí tým, ktorí dokázali sledovať a predstavovať tieto historické udalosti Cirkvi v správnejšom pohľade, tak ako mali byť vnímané, a to v pohľade viery. Dejinné udalosti si vždy vyžadujú komplexný pohľad, ktorý môže niekedy zahŕňať dimenziu viery. Cirkevné udalosti istotne nie sú tak komplikované ako tie politické alebo ekonomické! Ony však majú vo svojej hĺbke osobitný charakter: sú v súlade s logikou, ktorá nezapadá do takpovediac svetských kategórií, a preto nie je ľahké ich interpretovať a hovoriť o nich širokému a rozličnému publiku. Cirkev, keďže je inštitúciou ľudskou, dejinnou, so všetkým tým, čo sa s tým spája, nemá politickú povahu, ale od základu je duchovná: Je to Boží ľud. Svätý Boží ľud, ktorý kráča k stretnutiu s Ježišom Kristom. Iba v tejto perspektíve sa môže úplne pochopiť význam toho, ako Katolícka cirkev koná.

Kristus je Pastierom Cirkvi, ale jeho prítomnosť v dejinách pokračuje skrze slobodu ľudí: z nich jeden je vyvolený, aby slúžil ako jeho vikár, nástupca apoštola Petra, ale Kristus je centrom, nie Petrov nástupca: Kristus! Kristus je centrom. Kristus je základným bodom, je srdcom Cirkvi. Bez neho, by Peter a Cirkev neexistovali a nemali by ani zmysel prečo existovať. Ako niekoľko krát opakoval Benedikt XVI., Kristus je prítomný a vedie svoju Cirkev. V tom všetkom čo sa udialo, je v konečnej analýze protagonistom Duch Svätý. On inšpiroval rozhodnutie Benedikta XVI. pre dobro Cirkvi. On v modlitbe a pri voľbe viedol kardinálov.

Je dôležité, drahí priatelia, aby ste skutočne brali do úvahy tento interpretačný horizont, túto hermeneutiku, keď budete interpretovať hĺbku udalostí týchto dní.
Tu sa znova rodí úprimné poďakovanie za námahu počas tak náročných dní, ale aj pozvanie, aby ste hľadali spôsob ako vždy viac poznávať skutočnú povahu Cirkvi, ako aj jej putovanie po svete s jej čnosťami i hriechmi a poznávať duchovné motivácie, ktoré ju vedú a sú najdôležitejšie pre jej pochopenie. Buďte si istí, že Cirkev zo svojej strany má veľký záujem o vašu vzácnu prácu. Vy ste schopní zhrnúť a vyjadriť očakávania a požiadavky našej súčasnosti, a rovnako ponúknuť podnety na čítanie reality. Vaša práca si vyžaduje štúdium, citlivosť, skúsenosť ako všetky ostatné profesie, ale zahŕňa v sebe osobitnú pozornosť v súvislosti s pravdou, dobrom a krásou. Toto nás robí navzájom bližšími, pretože Cirkev existuje preto, aby ohlasovala práve toto: „stelesnenú“ Pravdu, Dobro, a Krásu. Musí byť jasné, že sme všetci povolaní nekomunikovať seba samých, ale túto existenciálnu triádu, ktorú tvoria pravda, dobro a krása.

Niektorí nevedeli, prečo sa rímsky biskup chcel volať František. Poniektorí mysleli, že podľa Františka Xaverského, alebo podľa Fratiška Saleského, alebo Františka Assiského. Poviem vám tú históriu. Počas voľby sedel pri mne emeritný arcibiskup San Paola a zároveň emeritný prefekt Kongregácie pre klerikov kardinál Claudio Hummes. Môj veľký priateľ, veľký priateľ! Keď sa veci začali stávať nebezpečnými, on ma povzbudzoval. Keď už hlasy dosiahli dvojtretinovú väčšinu, začal zvyčajný aplauz, pretože bol zvolený pápež. On ma objal a povedal mi: „Nezabudni na chudobných!“. Toto slovo mi vošlo do hlavy: chudobní, chudobní. Potom som hneď v súvislosti s chudobnými myslel na Františka Assiského. Prišli mi na myseľ vojny, zatiaľ čo skrutínium pokračovalo až do spočítania všetkých hlasov. František je mužom pokoja. Takto sa zrodilo toto meno v mojom srdci: František z Assisi. Muž chudoby, pokoja, muž, ktorý miluje a chráni stvorenstvo, práve vo chvíli keď sami máme so stvorenstvom nie veľmi dobrý vzťah, však? Je to muž, ktorý nám dá toho ducha pokoja, chudobný muž... Ach, ako by som si želal Cirkev chudobnú a pre chudobných! Potom sa ostatní snažili urobiť trocha nátlak. „Ale mal by si sa volať Hadrián, pretože Hadrián VI. bol reformátorom, potrebujeme reformovať...“. Zasa iný mi povedal: „Nie, nie: mal by si sa volať Klement“. „Ale prečo?“. „Klement XV.: tak sa odplatíš Klementovi XIV., ktorý zrušil Spoločnosť Ježišovu!“. Sú to boje...

Ďakujem za všetko to, čo ste urobili. Myslím na vašu prácu. Želám vám, aby ste pracovali nezaujate a prinášali ovocie, a aby ste lepšie poznávali evanjelium Ježiša Krista a realitu Cirkvi. Zverujem vás do ochrany Panny Márie, Hviezdy evanjelizácie. Želám vám a vaším rodinám všetko najlepšie. Zo srdca udeľujem všetkým vám požehnanie. Ďakujem

Povedal som vám, že vám zo srdca udelím svoje požehnanie. Mnohí z vás nepatria do Katolíckej cirkvi, iní sú neveriaci. V tichosti v srdci ho udeľujem každému z vás, rešpektujúc svedomie každého, ale uvedomujúc si, že každý z vás je Božím synom. Nech vás Boh žehná.

Preklad: P. Jozef Šofranko SJ