Keďže v médiách nenachádzam zmienku o nedávnej kázni pána biskupa Stanislava Stolárika z Rožňavy, dovolím si vybrať podstatné časti a dať verejnosti na zamyslenie.

V roku 1673 sa sv. Margite Márii Alacoque zjavilo Božské Srdce Ježišovo. Dostala posolstvo pre celý svet, preto v roku 1689 prišla za vtedajším kráľom Francúzska, Ľudovítom XIV. a vyzvala ho, aby zasvätil Francúzsko Božskému Srdcu Ježišovmu. On sa tomu vysmial a odmietol. A tak 100 rokov po tom prišla strašná francúzska revolúcia v roku 1789 a jeho vnuk, kráľ Ľudovít XVI v roku 1793 skončil uväznený v Bastile. Vie, že ho čaká gilotína. Vtedy na steny väzenia píše zasvätenie Francúzska Božskému Srdcu. Neskoro. Dôsledky francúzskej revolúcie pociťujeme dodnes.

Roku 1917 sa Panna Mária zjavuje trom jednoduchým portugalským deťom vo Fatime. Posolstvo, ktoré im zveruje je: modlitba, pokánie, obrátenie a zasvätenie Ruska. Pretože ak sa Rusko nezasvätí, bude šíriť bludy po celom svete. Ani toto však nebolo zodpovednými sveta zachytené a Rusko spôsobilo utrpenie miliónom ľudí. Roku 1931 aspoň portugalskí biskupi urobili zasvätenie krajiny Panne Márii. Môžeme si to vysvetliť ako chceme, ale boli následne uchránení od rozšírenia španielskej chrípky i krvavej občianskej vojny, ktorá zúrila v susednom Španielsku. Portugalskí biskupi potom zopakovali zasvätenie v roku 1940 a v Portugalsku nebola druhá svetová vojna. Keď hovoríme o nich, roku 1975 ešte raz zasvätili krajinu Panne Márii a o tri roky sa tam nepodaril komunistický puč. Takže sa uchránili od občianskej vojny, svetovej vojny i komunizmu.

Sv. Otec Pius XII  13. mája 1942 zasvätil svet Panne Márii, nastáva obrat v 2. svetovej vojne. Potom pápež Ján Pavol II. znovu zasväcuje svet  a Rusko v roku 1982 a potom aj v roku 1984. V tom roku sa aj náš vzácny pán biskup Hnilica šikovne dostáva do komunistickej Moskvy a priamo tam zasväcuje Rusko Panne Márii. Vplyvom týchto zasvätení za niekoľko rokov padá Berlínsky múr i komunizmus.

V tomto roku posolstvo Fatimy bude mať 100. výročie. Sme pozvaní modliť sa za iných skrz Deviatnik prvých fatimských sobôt, ktorý je pre tento účel vytvorený. Čim viac sa budeme deliť s druhými o takéto duchovné dobrá, tým viac aj sami seba posväcujeme. Keď sa pozrieme okolo seba a na dianie vo svete, uvážme sami, či ľudstvo potrebuje takúto modlitbu.

Foto: Ivan Vašíček