Hoci vnímam Moju komunitu hlavne ako miesto pre mladých kresťanov, viem že sa tu stretávame aj mnohí rodičia, ktorí chcú svoje deti dobre a triezvo vychovať. Veď sme hádam niečo do tých svojich ratolestí desať , či pätnásť rokov vkladali a nechceme to stratiť len kvôli tomu, že tak iní robia. 

Ako som už písal o mojich skúsenostiach o Facebooku, ak nám záleží, čo vchádza do sveta nášho dieťaťa, je potrebné občas nahliadnuť do toho, čo dieťa číta. Autorské príspevky, ktoré by ešte mladý nemal čítať, treba jednoducho vymazať a autorovi zamietnuť prístup. Tak sa svet a vplyv médií pre dieťa jedným klikom rozumne zredukuje.

Máme však aj ďalšiu hračku, ktorá nám postupne zoberie dieťa a oddelí od nás. Dotykový mobil s wifi. Podľa mojej skúsenosti musí byť mladý človek zrelý na jeho používanie. Ja by som ho nedal deťom pred trinástym rokom, to je však len moja skúsenosť. Každý svoje dieťa najlepšie pozná...

 My sme žili v dobe, keď sme 90 % svojho času pracovali a 10 % mali na zábavu. Tú zábavu sme si museli zaslúžiť. Terajšie deti však vnímajú, že svet je len o zábave, počúvaní hudby, posielaní lajkov a písaní si správ. Je veľmi dôležité dostatočne skoro a mnohonásobne si s mladým človekom vyjasniť, kde je hranica zábavy a práce. Ak však dáme príliš skoro mobil s wifi, uzavrú sa oni do svojho sveta a nás rodičov tam už nepustia. Je to téma na mnoho večerov a je veľmi dôležité, aby deti otvorene o tom rozprávali. Ak ponúknutú ruku na rozhovor odmietnu, veľmi ťažko sa bude dať s nimi neskôr pokojne hovoriť o zodpovednosti, námahe a povinnostiach, ktoré budú mať v živote. Mnohí sa budú musieť „popáliť“ v manželstve alebo pri výchove svojho dieťaťa, aby si znovu našli cestu k rodičovi, ktorý ich chcel rozumne na život pripraviť...

Veľmi dobre to vo veršoch vyjadril spevák Peter Janku v piesni Nie som hoden