V duchovnej oblasti tiež existujú lieky a tabletky, ta k ako v medicíne. Počas tohoto seminára dám snáď dvadsať až tridsaťtakýchto tabletiek. Bude dôležité jeden mesiac po tomto seminári každý deň užívať niektoré z týchto duchovných a tabletiek. Niektoré užijeme už tu na seminári, lebo Cirkev je vynikajúca klinika.

Ježiš prišiel uzdraviť zlomené srdcia

Ježiš prišiel uzdravovať zlomené srdcia. Zlomené srdce je to, ktoré nemôže dôverovať Bohu. Nemôže veriť ani v lepší svet. Ne­môže veriť ani v uzdravenie vlastnej duše. Nemôže veriť ľudom, a preto sa rozbijajú rodiny, manželstvá, priateľstvá... Preto sa rozbíjajú tvoje vzťahy aj na pracovisku s kolegami. Duchovné tabletky uzdra­vujú tieto zranené vzťahy s Bohom, s ľuďmi, aj so sebou samým. Potom budeš môcť hovoriť so svojim svokrom, svokrou, so svojou matkou a aj s Bohom. ...

Ak máš výčitky svedomia alebo chorobu, pozri sa teraz na kríž. Tento kríž je tu síce bez Pána Ježiša, bez korpusu, ale kríž vždy znamená, že Ježiš je tu, aby ma zachránil. Uvaľ všetky svoje choroby a hriechy na kríž! Všetko, čo ťa tlačí, pretože on zničí všetko negatívne v našom živote na kríži....

Najlepším liekom je "Otče náš". Vyznaj svoju nelásku voči najlepšiemu Otcovi!

Najlepším liekom je modlitba “Otče náš”. Včera sme sa naučili modliť Otče náš tak. ako by sme telefonovali. Pokúsme sa teraz takto sa modliť, pretože táto modlitba najlepšie a najhlbšie uzdravuje. Pred svojím Otcom teraz vyznaj svojehriechy. Čím dôkladnejšie hriechy vyznáš, tým lepšie. O čo lepšie, úprimnejšie a s ľútosťou rozpovieš Otcovi svoje hriechy, ale aj s radosťou, že sa zbavuješ nepríjemnej ťarchy, o to s väčšou láskou sa k tebe skloní tak, ako matka miluje choré dieťa viac ako ostatné. Najprv teda teraz vyznaj! Spomeň si na svoje hriechy a jednoducho povedz: Otče. bol som pyšný, lakomý,... proste vypočítaj svoje hriechy pred Otcom. Ale ochotne tak ako dieťa, ktoré sa zašpinilo, dá ochotne špinavé veci matke. (Ticho.)

Odpusť všetkým, aj sebe!

A teraz pred svojim Otcom odpusť tým. ktorí ti ublížili. Komu máš odpúšťať? Najprv svojim rodičom, pretože ťa nemilovali dostatočne. Veď ani nemôžu, sú len ľudia. Potom svojmu manželskému partne­rovi, súrodencom, svojmu kňazovi, svojim kolegom na pracovisku. Povedz jednoducho: "Otče, chcem im odpustiť, chcem sa oslobodiť. Chcem byť oslobodený od tejto nenávisti." Ty sa týmto uzdravuješ. Ty teraz vykonávaš spravodlivosť, Otče, odpúšťam svojmu otcovi, aj matke, boli tiež len ľudia. Odpúšťam aj starému otcovi a starej matke... Otče, odpúšťam svojej sestre i svojmu bratovi. ... Áno, Otče, chcem odpustiť aj svojím susedovcom. ... Ty urobiš všetko znovu dobrým. ... Bože, odpúšťam aj sebe, že som sa tak často blamoval. Odpúšťam aj sám sebe, že som taký slabý, úzkostlivý,... Chcem sa teraz prijať, chcem sa milovať. Nazvi sám seba po mene a povedz si: Milujem ťa. Keď sa napr. voláš Anna, povedz: "Anna, prijímam ťa, milujem ťa. Boh mi ťa dal. Moja duša, milujem ťa. moje telo, milujem ťa, aj moja pohlavnosť, milujem ťa.",., Robte to poko­jne tak, ako to hovorím. Nerozvažujte nad tým, ale jednoducho zo srdca hovorte: "Ano. Bože, odpúšťam si," atď, Potom uvidíte, ako to pomaly prichádza - a naraz budete uzdravení. Po tejto modlitbe dres poobede naraz pocítite: človeče, ako je to možné, veď teraz môžem lietať ako vták!...

A prestaň zazlievať aj Bohu!

A potom odpusť, lepšie povedané, prestaň zazlievať aj Bohu, On sa ťa nepýtal, čí chceš žiť, či chceš byť chorý alebo zdravý, či chceš byť mužom alebo ženou, malý alebo veľký, sympatický či nie, či chceš byť Slovákom, Čechom, Nemcom, Maďarom. Nikdy sa ta na to neopýtal, či si ochotný zomrieť, mať schopnosť hrešiť, - ale tvoje podvedomie sa pýta: "Bože, prečo si sa ma na to nikdy nepýtal?" On ti však odpovedá: "Nerob si žiadne starosti, mám pre teba veľký a nádherný plán. Aj keď tento plán ide cez tunel a cez tmu.” On ti hovorí "Milujem ťa. všetko bude dobré, ale maj dôveru vo mňa. Ver mi, milujem ťa."

Teda odpusť Bohu, pretože v sebe máš veľa proti nemu. Vždy znovu repceš, napríklad hovoríš: "Prečo si mi dal tohoto chorého brata? Prečo si dal mne túto chorobu? Prečo som práve ja musel byť komunista, ateista. Ostatní boli tak blízko pri tebe, a ja tak ďaleko, prečo? Prečo je svet taký zlý? Prečo je teraz všetko také suché a neprší?' Keď sa takto vypytuješ, to znamená, že nemáš dôveru v Boha - neprijímaš sám seba - nie si Božím priateľom, teda nemáš s nim dôvery plný priateľský vzťah. Ale teraz to môžeš získať.

Mysli na otca a na dieťa. Keď má dieťa dôveru k otcovi, tak otec môže to dieťa aj do vody ponoriť. A dieťa sa smeje a hovorí: „Áno. ešte!" Ale keď dieťa nemá dôveru kotcovi, tak začne plakať a zúriť a bude spurné proti otcovi, pretože mu neverí. Či ťa Otec smie ponoriť do tvojich chorôb a ťažkostí? Dôveruješ mu, že bude všetko dobré?

Keď som mal zomrieť, bolo to v roku 1969. lekári mi povedali, že mám rakovinu. Tri dni som vnútorne proti tomu bojoval a hovoril som: nie, to sa nesmie stať! A na tretí deň som odpustil Bohu za to, že teraz musím zomrieť. Takto sme sa stali priateľmi. Potom som bol uzdravený.

Môžeš teraz Bohu odpustiť? Urob to teraz v tejto minúte, áno? Pozri na Otca a povedz: „Odpúšťam ti. Objímam ťa.“... (Dlhšie ticho.)

Zriekni sa všetkých naviazaností!

Keď odpúšťaš, cítiš uľahčenie. Preto je dôležité povedať Bohu: Otče, odpúšťam ti", a potom čakať. V tomto očakávaní budeš cítiť, ako Boh koná.

Teraz pokračujeme v telefonickom Otčenáši a prichádzame k bodu, keď sa zriekame, keď sa vzdávame. Povedz nad všetkými hriechmi, že sa ich zriekaš, že sa ich vzdávaš, ... Potom povedz to isté na všetko negatívne, čo máš v srdci, v myšlienkach, a čo vyslovuješ slovami, že sa toho zriekaš, a už nechceš takto myslieť, hovoriť, cítiť. ... Potom sa zriekni všetkých pút - toho, od čoho sa nemôžeš oslobodiť, čo je tvojim otroctvom. Ježiš povedal, že sa musíš všetkého zrieknuť aby si všetko, čoho sa zriekneš mohol stonásobne dostať - teraz! Zrieknuť sa neznamená stratiť, ale už tu a teraz stonásobne dostať naspäť. Zrieknuť sa znamená iba oslobodiť všetko od diabolských a sebeckých pút a potom vychut­návať slobodu. Čoho sa nedokážeš zrieknuť, to je v moci diabla, hriechu a choroby. Ak sa teraz dokážeš zrieknuť svojho manžela, dostaneš ho teraz naspäť, ale nového, dobrého. Veríš tomu? Ja som skúsil, že možno obrátiť každého človeka, ktorého sa najprv vzdáme a odovzdáme ho Bohu, a tak ho opravdivejšie milujeme. To najlepšie, čo som sa naučil, je zriekať sa, Zriekať sa neznamená nemať, nevlastniť, ale stonásobne dostať. Preto sú všetky kláštory bohaté. ... Tí, ktorí sa nedokážu zriekať, strácajú všetko. Ducho­vná chudoba znamená Božie bohatstvo. Si blahoslavený, ak sa dokážeš každý deň všetkého zriekať. Najväčšiu radosť zažiješ, ak sa dokážeš ozajstne vzdávať. Zriekať sa znamená byť od všetkého slobodný, - dokázať strácať a dostať. Pozri sa teraz na všetko, čo vlastníš: dom, auto, chatu, rodinu, priateľov a povedz Bohu, že sa toho zriekaš.

(Dlhšie ticho.)

Naplňme teraz svoju prázdnotu Duchom Svätým!

A teraz prosme Ducha Svätého, aby zostúpil do nás. Nech zostúpi teraz všade, kde boli naše putá a hriechy. Povedz to jedno­ducho tak, ako to hovoríš priateľovi: "Príď, Svätý Duch a naplň ma! Naplň teraz moje myšlienky, pocity, moju predstavivosť, naplň moju pamäť, moje spomienky, moju vôľu, moje telo aj moju sexualitu, moje okolie, naplň moje vzťahy k blížnym svojou prítomnosťou! Urob ma celkom novým! ... (Ticho.)

Teraz sa modli za toho, kto je po tvojej pravici a ľavici, aby ho Duch Svätý naplnil. Kto je napravo od teba? Kto je naľavo od teba? Modli sa zaňho! Keď sa modlíš za druhých, budeš naplnený láskou, - leda Duchom Svätým. Vtedy, keď Duch Svätý môže cez teba prúdiť, napĺňa aj teba! Modli sa teda teraz za tých druhých ! Buď láskou ! Ale znovu uvoľnene, nie napnuto.

Keď sa modlíš uvoľnene ako dieťa, dostaneš všetko. Vždy, keď som sa modlil napnutý a so zavretými očami, nedostal som nič. Ale vždy, keď som úplne uvoľnený s úsmevom, proste povedal: "Bože - naplň ich tvojím Duchom," tak sa to aj stalo. Najlepšie sa modlíš, ak sa modlíš ako dieťa, - hravo. Lebo Boh je vždy plný radosti, ba aj humoru.

Boh sa usmieva a miluje veselých

Boh sa vždy smeje, pri ňom sú často aj žarty. Miluje ľudí, ktorí aj jemu rozprávajú žarty. Už si niekedy porozprával Bohu žart? (Ruch.) Skús to teraz, ale nejaký slušný! (Smiech.) Poznám ľudí, ktorí porozprávali Bohu prvý raz nejaký žart - a prežili s nim skúsenosť. Keď Bohu rozprávaš žarty, tak si mu všetko odovzdal, čo je v tebe. Keď sa modlíš iba vážne - nuž aj Boh bude vážny, aj celé nebo, a nedostaneš nič. Boh je všemohúci. On nemá žiadne ťažkosti. Môže ťa okamžite oslobodiť a uzdraviť. Preto Boh nikdy nie je vážny, on sa smeje. Len sa pozrite na kvety alebo na oči detí! On sa cez ne usmieva. Pozrite sa na hviezdy, slnko! On sa smeje. Teda modli sa za druhých a potom porozprávaj Bohu žart ako modlitbu, dobre? Urobte to ! Príliš pobožní ľudia to žiaľ. nerobia. Príliš pobožní ľudia pozerajú na Boha iba z jednej strany a dosť. Ale Boh je široký, široký, široký - nič, čo je v tebe, nie je mu neznáme, pretože on to stvoril. Aj žart. Teda v poriadku, teraz budem čakať, kým sa budete všet­ci s Ježišom smiať, (Smiech, vlny smiechu.)

Počuli ste... (smiech) ... počuli ste, ako sa teraz smeje celé nebo? I celá Cirkev sa smeje. Je to škoda, že na omši sa nikdy ne­môžeme smiať. (Výbuch smiechu, ruch a smiech.) Iba diabol, iba to negatívne, iba peklo je vždy vážne. Iba hriech je vždy smrteľne vážny. Prečo? Pretože peklo všetko stráca. Hriech stráca všetko. Diabol stráca všetko. Ale my sme Božie deti, my všetko dostávame. My nemôžeme nič stratiť! Pre nás nejestvuje žiadna smrť! Smrť je len krátka chvíľa a vchádzame do ešte lepšieho života. Preto my premôžeme všetko! Aj keď som teraz chorý, viem, že zajtra budem už zdravý! Aj keď som na smrteľnej posteli, za minútu môžem byť zdravý, nový, plný života. Aj keď teraz trčím v hriechu, - Boh mi teraz chce odpustiť. Keď mi niekto ublížil, tak ja mu teraz odpúšťam. A tak sa môžem vždy tešiť. Či si kresťan a či nie. - to spoznáme podľa toho, či si radostný, alebo vážny. Takže porozprávaj Ježišovi každý deň jeden žart, aby ti on mohol porozprávať dva. (Smiech.) V žiadnom kresťanskom živote neexistuje nič smutného, tragic­kého!

(Modlitba, pieseň, prestávka.)

(z knihy Tomislav Ivančič – Vnutorné oslobodenie a udravenie – východisko šťastného života, 4.časť)