Farnosť Žilina - mesto

Podľa najnovších archeologických výskumov stál žilinský farský kostol už v prvej polovici 13. storočia. Prvá písomná zmienka o ňom však pochádza až z roku 1400, keď bol zasvätený Panne Márii.
Okolo roku 1530 dal vtedajší majiteľ Žiliny Burian SVĚTLOVSKÝ z VLČNOVA postaviť vedľa kostola vežu ako pevnostný objekt.
V roku 1678 pri požiari kostol celkom zhorel, ba roztopili sa aj zvony na Novej veži (dnešná Burianova veža). Kostol dal zreštaurovať v roku 1687 žilinský zemepán, palatín Pavol ESTERHÁZY a v roku 1690 ho začali reštaurovať zasa jezuiti. Kaplnku sv. Jána Nepomuckého na západnej strane kostola pristavili v roku 1762. Jej hlavným účelom bolo umiestenie Božieho hrobu. Vtedy dostali aj obe veže - veža farského kostola i Nová veža - rovnaké barokové strechy a na vežu kostola dali kríž.
Dňa 21. júna 1848 takmer celú Žilinu zničil obrovský požiar. Zhorela strecha kostola, obe veže i celé vnútorné zariadenie. Dva malé zvony na hodinovej veži kostola ostali. Kríž z veže farského kostola spadol a cez strechu a klenbu prepadol až do krýpt, kde začali horieť rakvy. Z farského kostola ostala ruina. Pri požiari sa na Novej veži roztopili tri najväčšie zvony. Dielo skazy dokonalo zemetrasenie dňa 15. januára 1858.
Zničený kostol dal zrekonštruovať žilinský dekan-farár Andrej LEMEŠ s výdatnou pomocou nitrianskeho kanonika-lektora Juraja Tvrdého (1780-1865) a žilinského prepošta Štefana TVRDÉHO (1788-1862) i banskobystrického veľprepošta Juraja BUDATÍNSKEHO, a to podľa plánov významného maliara a prírodovedca, profesora banskobystrického gymnázia, Jozefa Božetecha KLEMENSA (1817-1883), ktorý predtým pôsobil v gymnáziu v Žiline. Od tohto autora pochádzajú aj oltárne obrazy, ktoré sú v kostole dodnes.
Obraz na hlavnom oltári predstavuje Najsvätejšiu Trojicu, na bočných oltároch je Nepoškvrnené Počatie a Ukrižovanie a neďaleko vchodu je obraz sv. Anny.
14. februára 2008, deň vzniku Žiliského biskupstva vyhlásili farský kostol Najsvätejšej Trojice za katedrálu Najsvätejšej Trojice.