Keďže pokračujeme v našich pôstnych meditáciach, chcel by som využiť príbeh Premenenia aj ako príležitosť na uvažovanie o podstate modlitby.

Keďže pokračujeme v našich pôstnych meditáciach, chcel by som využiť príbeh Premenenia aj ako príležitosť na uvažovanie o podstate modlitby. Štúdie ukazujú, že modlitba je veľmi bežná činnosť. Dokonca aj mnohí z tých, ktorí vyznávajú, že neveria v Boha, sa modlia!

Ale čo je presne modlitba - alebo lepšie povedané, čo by mala byť? Premenenie na vrchu Tábor je veľmi poučné. Počuli sme, že Ježiš vzal Petra, Jakuba a Jána so sebou „na horu, aby sa modlil.“ Ako sme povedali skôr, hory sú štandardné biblické miesta stretnutia s Bohom, s Jahvem, o ktorom si ľudia predstavovali, že žije v nebi. Takže čím vyššie ideme, tým sme bližšie k Bohu. 

Nemusíme to brať doslovne, ale mali by sme rozbaliť symbolický význam tohto vyjadrenia. Aby si mohol mať spoločenstvo s Bohom, musíš vystúpiť z tvojho každého dňa, z každodenného sveta. Hora symbolizuje transcendenciu, inakosť, sféru Boha.

Tvojou horou by mohol byť kostol, určitá miestnosť v tvojom dome, auto, zákutie v prírode sveta. Ale musí to byť niekde, kde môžeš vystúpiť z tvojej bežnej činnosti. A budeš si musieť na to vyhradiť čas. Ježiš a jeho priatelia doslova ustúpili, aby sa modlili.

Text potom hovorí: „Ako sa modlil, zmenil sa vzhľad jeho tváre a jeho odev zažiaril belobou.“ Toto odkazuje na Mojžiša, ktorého tvár bolo premenená po jeho stretnutí s Bohom na vrchu Sinaj. Presvietenosťou sa vo všeobecnosti myslí na preniknutie Bohom.

V hlbinách modlitby, keď si dosiahol spoločenstvo s Pánom, svetlo Božej prítomnosti vzplanie hlboko vnútri teba, v samom jadre tvojho bytia. A potom to začne vyžarovať von z celej tvojej bytosti. To je dôvod, prečo bolo tak dôležité, že Lukáš sa zmienil o oslňujúco bielom Ježišovom oblečení. Oblečenie totiž evokuje kontakt s okolitým svetom. Boh, ktorého si objavil v modlitbe, by sa mal teda vyžarovať von z teba do sveta, aby si sa stal zdrojom presvetlenia.