Prečo si robiť prílišné starosti s tým, čo už bolo?

Prečo si robiť prílišné starosti s tým, čo už bolo? Prečo si posadnutý svojimi minulými hriechmi? Boha viac zaujíma tvoja budúcnosť, než tvoja minulosť. Máme totiž Boha, ktorý „robí všetko nové.“ A v tomto my nachádzame nádej.

Znie to naozaj smutne, ale veriaci ľudia sú často v pokušení uväzniť druhých v ich minulosti, pribiť ich na kríž chýb, ktoré kedy urobili, použijúc samo náboženstvo ako prostriedok na toto uväznenie. Platí to rovnako dnes, ako to platilo v čase Ježiša Krista, keď k nemu dav prihnal ženu pristihnutú pri cudzoložstve.

V tomto príbehu, v jednom z najväčších príbehov v celej Biblii, ich Ježiš odzbrojuje slovami: „Kto je medzi vami bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.“ Naša solidarita v hriechu by v nás mala prebudiť väčší vzájomný súcit. Na túto Ježišovu výzvu sa jeden po druhom začali vzďalovať, až Ježiš zostal s tou ženou sám.

Nato povedal: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a od tejto chvíle už nehreš.“ Ako bohaté je to slovíčko „choď“! Opäť vidíme, že čo sa tu zdôrazňuje, je budúcnosť a nie minulosť, zamerať sa na to, čo je pred nami a nie byť posadnutý tým, čo je za nami.

Cítiš sa hrozne uväznený svojou minulosťou? Možno si urobil niečo hrozné, niečo strašné a hanebné, a zakaždým, keď si na to spomenieš, sa skrčíš. Alebo niekto ti tak hrozne ublížil, že sa jednoducho nemôžeš zbaviť tejto bolesti a vždy budeš rozhorčený. Možno máš pocit, že si urobili niečo tak zlé, že ti ani Boh nemôže odpustiť. Ani sa nebudeš obťažoval ísť na spoveď, pretože sa jednoducho hanbíš a si presvedčený o tom, že Boh ti neodpustí.

To, čo chcem, aby ste tu a teraz vedeli je, že existuje cesta z toho von, cesta vpred, otvorená cestička na púšti.

Mohol by si byť akokoľvek mizerný (v biede), no priamo pred tebou stojí Milosrdentvo (milosť).