V túto Kvetnú nedeľu by som rád pouvažoval o kráľovi a oslovi.

V túto Kvetnú nedeľu by som rád pouvažoval o kráľovi a oslovi. Osol, somár bol v Ježišovej dobe tým čím je dnes: pokorné, jednoduché, nenáročné zvieratko, používané obyčajnými ľuďmi, ktorí robia svoju prácu. Bohatý a mocný by mohol vlastniť koňa, alebo záprah volov, a politický vodca by mohol jazdiť na majestátnom tátošovi, ale nikto z nich by nemal do činenia s oslami.

Ježiš, keď ho ľudia začínali volať Mesiáš, bránil sa všetkému, čo by súviselo s touto verejnou kariérou. Prísne im nariadil, aby mlčali. Keď prišli, aby ho vyhlásili za kráľa, on sa vytratil. Ale bol ochotný akceptovať tieto tituly práve v okamihu, keď vchádzal do Jeruzalema na oslovi. Evanjelium hovorí jasne: to nie je len somár; je to žriebä, žriebä osla, na ktorom nikto nikdy predtým nesedel. Je to mladý, neskúsený a nezaujímavý somár. A to je zviera, na akom Ježiš triumfálne vchádza do mesta.

Toto nie je obyčajný kráľ; to nie je Mesiáš, akého očakávajú.

A teraz sa pozrime ešte podrobnejšie na osla. Ježiš rozpráva dvom učeníkom, aby šli do susednej dedinky a tam ho nájdu. „Ak sa vás niekto opýta, odpoviete: ‚Učiteľ ho potrebuje‘.“ Ponížený osol, braný do služby, je modelom učeníctva. Naším cieľom v živote nie je upozorniť na seba, mať skvelú kariéru, aby sme zväčšili svoje ego; naším cieľom je slúžiť učiteľovej potrebe, spolupracovať – ako on uzná za vhodné – s jeho dielom.

Čo bolo úlohou somára? Bol to Christofor, nositeľ Krista. On niesol Pána do Jeruzalema, pripravil cestu pre utrpenie a vykúpenie sveta. Spomenul by si na neho niekto? Pravdepodobne nie, snáď by sme sa usmiali tomuto absurdnému zvieraťu.

Úlohou každého žiaka je presne to isté: byť Christofor, nositeľom Krista do sveta. Mohli by si nás nevšimnúť? Áno. Mohli by sa z nás smiať? Samozrejme. Ale Učiteľ nás potrebuje, a tak splníme svoju základnú úlohu.