farnosť Udavské

Ako nás Eucharistia posilňuje a pozdvihuje

Na ceste do Emauz išiel Ježiš - nespoznaný - istý čas s dvoma učeníkmi, Spoznali ho až pri lámaní chleba. Najprv ho nepoznali. Takto je to často aj s nami. Hľadíme na Ježiša, no nevidíme ho. Hľadáme ho, no nemôžeme ho nájsť. Načúvame jeho slovám, no nepočujemeich. Učeníci pochybovali o vzkriesení, no Ježiš zahnal ich pochybnosti. Použil Písmo počnúc Mojžišom. aby im vysvetlil, ako sa splní všetko, čo bolo napísané o Kristovi. Ako ich učil, priťahoval týchto dvoch učeníkov k sebe. Títo dvaja učeníci Ježiša videli, dotýkali sa ho a počuli ho. V ich srdci bol Boh. Znie to asi prekvapivo, no oči sa im otvorili, až keď Ježiš požehnal a lámal chlieb. Ježiš nás chce učiť. Skrze svojho Svätého Ducha nám chce dať všetko, čo dal aj svoj im apoštolom. Chce nás obdariť Božou tajomnou múdrosťou, aby sme mali "Kristovo zmýšľanie". Rovnako udivujúce ako v príbehu emauzských učeníkov je aj dnes to, že sa nám môžu otvoriť oči, aby sme videl i, ako sa obyčajný chlieb láme a premieňa na telo Kristovo.

Zvečerilo sa. Dvaja učeníci mali za sebou dlhú cestu plnú živého a náročného rozhovoru. Určite boli veľmi unavení. No keď sa im zjavil Ježiš, nešli domov oddýchnuť si. Namiesto toho sa otočili a ihneď sa vrátili do Jeruzalema. Nočné putovanie týchto dvoch apoštolov je príkladom jednej z najsilnejších čŕt Eucharistie: Zaväzuje nás slúžiť Ježišovi. Týchto dvoch učeníkov naplnila taká veľká radosť. že museli ísť a povedať ostatným, čo sa im práve stalo. Ježiš chce nás všetkých presvedčiť, že on je vzkriesený Pán - najmä keď prijímame Eucharistiu. Keď sa nám otvoria oči a my spoznáme Ježiša, aj my mu budeme chcieť slúžiť.

V istý deň niektorí apoštoli sa vracali z nevydareného rybolovu. Na brehu jazera uvideli muža. Bol to Ježiš. no oni ho nespoznali. Povedal im, aby ešte raz spustili sieť a že ulovia ryby. Poslúchli ho a chytili toľko rýb, až sa trhali siete. Vtedy jeden z učeníkov Ježiša spoznal. Keď prišli na breh, uvideli, že pre nich pripravil raňajky. Skôr, než začali jesť, Ježiš lámal chlieb a dával im ho. Týmto malým gestom Ježiš hovoril apoštolom: "Vedzte, že som s vami, pripravený pomôcť vám a nasýtiť vás tak, ako vy pasiete moje ovce". Je zrejmé, že tento príbeh apoštola Jána sa týka duchovného "diela" služby a evanjelizácie, no môžeme povedať. že Ježiš nám chce pomáhať aj v našom diele tu na zemi. Chce nám pomôcť - nie aby sme sa stali bohatí či slávni, ale aby sme boli na jeho svedkami. Chce nám pomôcť postarať sa o našu rodinu. Chce nám dať dostatok na to, aby sme sa mohli podeliť s chudobnými a núdznymi. Chce, aby sa nám práca stala príležitosťou rozvinúť dary a talenty, ktoré nám dal. Takto nám chce pomôcť, aby sme sa mu stali podobnými.

Predstavme si, že by dvaja učeníci na ceste do Emauz uvideli Ježiša, pozvali bo, aby sa k ním pripojil, no keď im začal vykladať Písmo, stratili záujem. Možno, že jeden sa chcel čím skôr dostať domov a druhý myslel na svoju prácu. Čo by sa stalo? Táto udalosť by pravdepodobne nikdy nebola zaznamenaná v Písme, lebo by sa nič zvláštne neudialo. Ak nebudeme pozorne počúvať. nikdy Boha neuvidíme. Nespoznáme ho dokonca ani vtedy, keď budeme prijímať chlieb života. A keď nespoznáme Pánovo zjavenie, ako budeme vedieť, kedy a kde spustiť svoje siete? Keď sme nepozorní, naša myseľ je plná povinností, starostí a pokušenia tohto sveta. Nenapĺňame plán, ktorý má s nami Ježiš, lebo si nevšímame, ako nás chce skrze svoje telo a krv premeniť. (prevzaté)