História kostola

Prvý kostol bol malý drevený postavený v hornej časti obce. Písomne nie je doložený. Druhý kostol bol postavený v rokoch 1559 - 1562 nákladom Svätobeňadického opátstva, na ktorého pozemku stál.

Zápisnica z kánonickej vizitácie Tomáša Pistesa z roku 1626 hovorí: ,,Kostol je kamnný aj z vnútra dobre upravený." Rozmery kostola sú zaznamenané v zápisnici kánonickej vizitácie z roku 1778: ,,Je desať siah dlhý, päť siah široký, tri siahy vysoký a uprostred má pitvor sve siahy dlhý." Kánonická vizitácia z roku 1804 píše: ,,Jeho starobylosť dostatočne dosvedčuje jeho gotická štruktúra, lebo gotické prvky možno zistiť tak na jeho oknách, ako i na klenbe v jeho svätyni."

V roku 1714 za miestneho farára Mateja Raukayho bol v ňom posvätený chór pre mládencov. V tom istom roku bol zakpúpený organ za 75 zlatých a mal 6 mutácii (čiže registrov). Zvony sa spomínajú prvýkrát až v roku 1775, ale tie boli zakúpené už v roku 1688, keď bola k nemu pristavená veža. Vizitačná správa o nich hovorí: ,,Tri zvony zakúpené boli v roku 1688 pánom Michalom Trenčanským."

Roku 1779 k trom zvonom pribudol ďalší, zo záznamu farskej kroniky: ,,V niekdajšej sklenej hute nachádzajúci sa zvon vo vo váhe pol centária, na prosbu farára najvyšším komorským úradom darovaný bol kostolu. Kostol bol zasvätený Panne Márii."

Tretí kostol bol postavený v rokoch 1807 - 1811. Kostol nebol prerábaný a je postavený v neskorobarokovom slohu. Kostol je 24,8 m dlhý, 12,25 m široký a 10 m vysoký. Je postavený z kameňa spolu s 21 m vežou. Kostol bol postavený nákladom kráľovskej banskej komory. O základnom kameni farská kronika poznamenala: ,,Do stĺpa vlastne kameňa, ktorý sa zvonku dotýka zakristie do fundamentov na jednu siahu a dve stopy umiestnené bolo plechové púzdro do ktorého boli vložené mince nášho veku a to: dvojgrošník z nepravého streieba, ... dvanástnik, medený polgrajciarnik, celý grajciarnik, dvojgoršník z cisárskeho mesta Viedne, päť a desať grošov a pamätná listina."

Kostol má aj svoj organ, ktorý bol v roku 1910 vymenený za nový. Prvá svetová vojna ho pripravila o 25 píšťal o váhe 25,28 kg, ktoré boli zrekvírované na vojnové účely. Zvony vo veži boli premiestnené z prvého kostola, ktorý mal gotický sloh. Jeden zvon sa dostal na Repište a miesto neho bol zakúpený umieračik.

Kostol bol vymaľovaný až v roku 1934 akademickým maliarom Šrámekom z Banskej Štiavnice. V priebehu opráv po druhej svetovej vojne bola šindľová krytina najprv na veži vymenená za plechovú z medi a neskoršie i na kostole. Kostol má od začiatku hromozvod.

Tretí kostol je zasvätený sv. Lukášovi.

Fara

V bízkosti prvého kostola, kde teraz stojí materská škola so základnou školou (I. stupeň) bola fara. Prvá správa je o nej z roku 1626 na majetkoch pána Lypcayho. Roku 1755 stará farská budova, bola prestavaná na školu. Postavená bola nová fara banskoštiavnickou banskou komorou. Fara bola murovaná, prízemná, pozostávala z troch izieb pre farára a z jednej pre služobníctvo. Ďalej tam bola špajza, kuchyňa a hospodárske budovy. Roku 1941 bola dokončená nová farská budova. V roku 2010 bola fara nanovo prerobená.