Pútnicko-poznávací zájazd – Drevené kostolíky – 27.-29. septembra 2013

 

 

V dňoch 27., 28. a 29. septembra 2013 (piatok, sobota, nedeľa) sa nám podarilo uskutočniť pútnicko-poznávací zájazd na východné Slovensko. Cieľom nášho putovania boli drevené kostolíky, ktoré sú iste skvostami tohto regiónu a patria medzi najväčšie poklady umenia na Slovensku. My sme navštívili chrámy v okolí Svidníka a Bardejova.

Náš zájazd mal 27 účastníkov. K našim farníkom spolu s naším duchovným otcom sa pridali aj niekoľkí pútnici z Dolnej Marikovej, Považskej Bystrice i Bratislavy. Na výlet sme sa vydali v skorých ešte nočných hodinách autobusom spoločnosti Dortrans.

 

I.

Prvý deň (piatok) sme začali slávením sv. liturgie v slovenskom jazyku v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Prešove. Nechali sme sa nadchnúť krásou gréckokatolíckej liturgie. Snažili sme sa do nej zapojiť, nakoľko sme mali so sebou vytlačené texty. Po liturgii sa nám venoval novokňaz o. Tomáš Metyľ, ktorý nás voviedol do tajov gréckokatolíckych chrámov, predstavil nám katedrálu, kde sme si mohli prezrieť sarkofágy blahoslavených biskupov-mučeníkov Pavla Gojdiča a Vasiľa Hopka, vernú kópiu Turínskeho plátna, ako aj kryptu. Pán kaplán nás potom previedol Prešovom k rímskokatolíckej konkatedrále sv. Mikuláša a až k nasledujúcemu bodu nášho záujmu, kde nám na rozlúčku udelil novokňazské požehnanie a ponúkol pre porovnanie prosforu – chlieb, ktorý používajú gréckokatolíci k sláveniu sv. liturgie.

Navštívili sme Výrobňu hostií v Prešove, kde sme si formou exkurzie pozreli celý sled výroby chleba pre každodenné slávenie Eucharistie. Sestrička Anita Paľušková CJ nás ochotne previedla celou výrobou od skladu múky cez zarábanie cesta, ručné i strojové pečenie, vykrajovanie a balenie hostií až po ich expedíciu. Prezreli sme si tiež kláštor sestier Congregatio Jesu a ich kaplnku. Z výrobne sme odchádzali obťažkaní vrecami orezkov z hostií.

Ďalším bodom nášho programu bol Exercičný dom sv. Ignáca v Prešove pod kalváriou. Keďže nám ešte zostávalo trochu času, vyšli sme na kalváriu, skadiaľ je nádherný výhľad na celé mesto. V exercičnom dome sa nám v kaplnke sv. Ignáca prihovoril P. Ján Majerčák SJ, ktorý nás oboznámil s dejinami tohto domu i s duchovnými cvičeniami a možnosťami, ako ich absolvovať. V exercičnom dome sme sa chutne naobedovali.

 

Popoludní začalo už naše „turné" po drevených kostolíkoch. V jednotlivých chrámoch sme si vypočuli buď nahranú prezentáciu alebo nám výklad urobila poverená osoba, v niektorých kňaz. Väčšinou sú tieto chrámy gréckokatolícke.

Cestovali sme z Prešova bočnými cestami smerom k Svidníku. Prvým navštíveným dreveným chrámom bol (1) Chrám sv. Lukáša, v Tročanoch, potom (2) Chrám Stretnutia Pána so Simeonom v Kožanoch a (3) Chrám sv. Paraskievy v Potokoch.

Večer sme sa ubytovali v internáte Strednej odbornej školy arm. gen. L. Svobodu vo Svidníku, kde sme mali zabezpečenú večeru i raňajky.

 

II.

V sobotu sme mali naplánované navštíviť čo najviac chrámov v okolí Svidníka. Po raňajkách sme sa prepravili do Ladomirovej, do (4) Chrámu sv. archanjela Michala. Tu sme boli účastní na sv. liturgii, ktorú v cirkevnej slovančine slávil o. Pavol Seman. Následne sme navštívili (5) Chrám sv. archanjela Michala v Šemetkovciah.  

V Krajnom Čierne sme nám bolo dovolené prezrieť najskôr pravoslávny (6) Chrám sv. Bazila Veľkého a potom sme sa kochali krásou pamiatkového gréckokatolíckeho (7) Chrámu sv. Bazila Veľkého. V Korejovciach, v (8) Chráme Ochrany Presvätej Bohorodičky, sa nám venoval duchovný otec Martin Tkačin z farnosti Krajná Bystrá, ktorý nám rozprával o.i. o rozdieloch medzi katolíkmi a pravoslávím a tiež odpovedal na mnohé otázky napr. ohľadom liturgie a oblečenia gréckokatolíckeho kňaza.

Vydali sme sa cestou smerom k poľským hraniciam, kde sme navštívili (9) Chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky v Nižnom Komárniku a (10) Chrám sv. Kozmu a Damiána vo Vyšnom Komárniku. Chceli sme si prezieť aj pamätníky z 2. svetovej vojny na Dukle, ale pre časovú núdzu sme sa rozhodli, že ich zhliadneme len z autobusu a dopriali sme si krátku zastávku, ktorú niektorí využili na kávu, občerstvenie alebo rýchlu návštevu pamätníka. Cestou sme si z autobusu všimli chrám v Hunkovciach (tu), ktorý mal byť zatvorený, lebo sa opravuje, tak sme sa pri ňom nezastavovali.

Popoludňajšie putovanie pokračovalo do Mirole, do (11) Chrámu Ochrany Presvätej Bohorodičky. Cestou späť sme sa pristavili pri (12) Chráme sv. Mikuláša v Bodružali, ktorého interiér sa reštauruje, takže sme si ho pozreli len zvonka. V podvečer sme dorazili do Dobroslavy, kde je (13) Chrám sv. Paraskevy.

Na záver sme chceli ešte navštíviť skanzen vo Svidníku – Múzeum ukrajinskej kultúry, ktorý sa nachádza v tesnej blízkosti nášho ubytovania. Dorazili sme doň do natesno, ku koncu otváracích hodín, avšak ochotní prevádzkovatelia nám dovolili pozrieť si pokojne celý skanzen aj po záverečnej. Tu sa totiž okrem iných krásnych objektov nachádza aj drevený (14) Chrám sv. Paraskevy z Novej Polianky.

Po teplej večeri, ktorá nám po celodennej únave padla veľmi dobre, sme sa dohodli aj na spoločnom stretnutí s občerstvením, pri ktorom sme sa voľne porozprávali a utužovali priateľské vzťahy, potrebné pre život farského spoločenstva.

 

III.

Tretí deň – nedeľu – sme mali túžbu prežiť ako skutočný deň Pána. Vydali sme sa smerom k Bardejovu. Prešli sme popri pravoslávnom Chráme Narodenia Presvätej Bohorodičky v Hutke (tu) a zastavili sme sa v pravoslávnom (15) Chráme Ochrany Presvätej Bohorodičky vo Varadke, kde sme boli veľmi milo prekvapení bohatou výzdobou tohto chrámu, ako aj tým, že bol otvorený a mohli sme si ho pokojne prezrieť.

Vo Vyšnej Polianke sme nazreli do pravoslávneho chrámu (murovaného), v ktorom sa práve konala bohoslužba, stretli sme sa aj s pravoslávnym duchovným otcom. V drevenom gréckokatolíckom (16) Chráme sv. Paraskievy sme stihli záverečnú časť sv. liturgie. Boli sme prekvapení pekným spevom a zapájaním sa domácich veriacich do liturgie, i tým, že nás očakávali – celú jednu polovicu chrámu nechali voľnú pre nás.

V (17) Chráme Ochrany Presvätej Bohorodičky v Jedlinke nás zasa prekvapila milá a ochotná pani, ktorá nám humorne i vážne povysvetľovala všetko, čo sme chceli vedieť.

Autobus sme zaparkovali na parkovisku v Bardejovských Kúpeľoch, cez ktoré sme prešli do skanzenu – Múzeum ľudovej architektúry. Ten sme si prezreli celý, vrátane dvoch drevených cerkví – (18) Chrámu Ochrany Presvätej Bohorodičky, preneseného z Mikulášovej a (19) Chrámu sv. Mikuláša, preneseného zo Zboja. V kúpeľoch sme si nabrali liečivej vody a pokúpili kúpeľné oblátky. Niektorí sme nazreli aj do rímskokatolíckeho kostola sv. Mikuláša.

Čakala nás dlhšia zastávka v Bardejove, kde sme si chceli prezrieť pamätihodnosti mesta a dať si nedeľný obed. Čas si zariadil každý podľa seba. Väčšina navštívila Baziliku sv. Egídia, niektorí aj gréckokatolícky Chrám sv. Petra a Pavla, v ktorom sa v čase našej návštevy konali sv. misie.

Popoludní nás ešte čakala návšteva jediného rímskokatolíckeho dreveného kostolíka – (20) Kostola sv. Františka z Assisi v Hervartove.

Navštívili sme tiež (21) Chrám sv. Lukáša v Krivom a na záver (22) Chrám sv. Kozmu a Damiána Lukov-Venécia. K tomuto poslednému drevenému kostolíku, ktorý sa nachádza nad dedinou a bolo k nemu treba kus cesty aj vyšľapať, nás sprevádzal duchovný otec Juraj Danko (ml.), ktorý nám o.i. podrobne vysvetlil ikonu Posledného súdu.

Pánov deň a celú našu púť sme zakončili na pútnickom mieste Gaboltov. Tu sme slávili sv. omšu v „dolnom" Kostole Krista Kráľa, potom sme navštívili pútnický Kostol sv. Vojtecha, ktorý je diecéznou mariánskou svätyňou, kde sme sa pomodlili pri oltári Karmelskej Panny Márie. Sprevádzal nás duchovný otec P. Ján Zoričák CSsR.

Dlhú cestu autobusom domov sme si spríjemnili sledovaním filmov Ohňuvzdorný a Dvanásť podmienok k dedičstvu. Plní zážitkov sme sa vrátili sme sa krátko po polnoci.

 

Počas nášho pútnicko-poznávacieho zájazdu sme navštívili sme teda spolu 22 drevených chrámov, ktoré v nás zanechali hlboké zážitky, a okrem toho ešte ďalšie kostoly a mnoho dôležitých miest. Precestovali sme 930 km. Bola to cesta náročná, ale stála za to.

Sme zaviazaní vďačnosťou voči mnohým ľuďom, ktorých nám pri našom putovaní poslal do cesty Pán a ktorí nám vyšli v ústrety svojou ochotou a ústretovosťou.

Deo gratias!

 

 

→  Pozri tiež fotogalériu k tomuto zájazdu.