Hneď, ako som vstúpila do kostola, bolo cítiť niečo vo vzduchu. Čo sa deje? Krst a prvé sv. prijímanie prijali dospelí katechumeni už pred dvoma týždňami. Sviatosť birmovania bude až v máji... Ani výzdoba kostola nenaznačovala nič výnimočné. A predsa bolo čosi inak. Lavice boli plnšie ako inokedy. Ľudia sa mi videli slávnostnejšie obleční. A vo vzduchu bolo cítiť akési očakávanie. Podchvíľou blikol fotoaparát a sem tam som začula tiché šepkanie.

Minúty prípravy na sv. omšu prerušovali zvedavé myšlienky. Konečne sa ozval zvonček a k oltáru spolu s miništrantmi vstúpili okrem nášho pána farára ešte dvaja neznámi kňazi. Náš duchovný správca ich prestavil ako hostí, ktorí sprevádzajú pútnikov z Talianska. Prekvapilo a potešilo ma, akou plynulou taliančinou sa prihovoril aj našim návštevníkom, ani som nevedela o takýchto jazykových znalostiach nášho farára.

A tak sme neplánovane zažili viacjazyčnú sv. omšu, keďže sme mali prvé čítanie a niektoré modlitby v talianskom jazyku. Bola to pekná slávnosť naplnená modlitbou, spevom i bratským prijatím našich zahraničných hostí.

Nech ich Pán sprevádza na ich ceste - po Slovensku i celým životom.

______________________________
Ilustračný obrázok: z vlastného archívu.