Milovaní bratia a sestry,

v sobotu 5. apríla Aliancia za rodinu, ktorá je iniciatívou viac ako 80 prorodinných organizácii, začala zbierať podpisy pod petíciu prezidentovi  na vypísanie referenda o ochrane rodiny. V piatok 11. apríla sa Konferencia biskupov Slovenska obrátila s výzvou na všetkých veriacich a ľudí dobrej vôle, aby sme podporili tak petíciu, ako aj samotné referendum. Vyzval nás k tomu aj náš diecézny biskup Mons. Stanislav Zvolenský na Zelený štvrtok v Katedrále sv. Martina v Bratislave. Dnes, na Nedeľu Božieho milosrdenstva, keď sú v Ríme svätorečení blahoslavený Ján XXIII. a blahoslavený Ján Pavol II., ktorý bol veľkým šíriteľom kultúry života, začíname zbierať podpisy aj v našej farnosti. Budete mať na to príležitosť hneď tu, pred kostolom. Tiež sa chcem na Vás obrátiť s prosbou, aby ste sa aj sami aktívne zapojili do zberu podpisov: vypýtajte si od dobrovoľníka petičný hárok, oslovte ľudí v svojom okolí, ktorí tu nie sú s nami, vysvetlite im, o čo ide a požiadajte ich o podporu petície.

Drahí bratia a sestry,

svojím podpisom na petičnom hárku dajme najavo naše presvedčenie, že podpora rodiny a manželstva má byť stredobodom verejného života. Odkážme takto svojim deťom, že manželstvo tvorené mužom a ženou – a predovšetkým rodina, ako miesto stabilného a láskyplného zázemia pre výchovu nových generácií – sú pre nás veľmi dôležité. Spoločne sa modlime za toto dielo, aby na jeho konci bolo viac ľudí, ktorí objavia krásu manželstva a rodiny a najmä aby bolo viac tých, ktorí napriek rozličným osobným skúsenostiam budú mať odvahu žiť podľa týchto ideálov. Referendum nie je pre nás cieľom, ale prostriedkom. Zápasíme za dobrú vec, preto máme veľkú nádej, že na tomto diele spočinie Božie požehnanie. Nech nám táto občianska iniciatíva pomôže stať sa viac citlivými na tieto hodnoty a inšpiruje nás ku konkrétnej pomoci manželstvám a rodinám v núdzi.

Kempten na 3 dni a 2 noci v Bratislave

Už celých sedemnásť rokov trvá priateľstvo veriacich z farností Bratislavy (z Dlhých Dielov) a Kemptenu (Christi Himmelfahrt =Nanebovstúpenie Krista), ktoré sú od seba vzdialené 650 cestných kilometrov. Mesto Kempten sa nachádza na juhu nemeckého Bavorska (oblasť Allgäu) a môže sa pýšiť prívlastkom najstaršie mesto Nemecka.

V septembri 2011, po reorganizácii, fúzovala farnosť Christi Himmelfahrt do farnosti St. Lorenz (Svätý Lorenc), pričom veriaci boli, podľa bydliska, „rozdelení" do ďalších dvoch farností mesta a tým farnosť Christi Himmelfahrt vlastne zanikla.

Napriek tomu, že pôvodná farnosť neexistuje, priateľstvá, ktoré sa počas sedemnástich rokov vytvorili, nezanikli. Potvrdením toho bola aj návšteva, ktorá sa uskutočnila 19. – 21. 10. 2012. Našich „kempteňákov" bolo 24. Pricestovali v piatok podvečer a plánovaný odjazd bol v nedeľu na poludnie. Na 3 dni a 2 noci sme im pripravili pestrý program.

V piatok, po večeri v hostiteľských rodinách, sme sa stretli v útulnej kaviarničke „Le Patio" a pospomínali sme na časy „starej" farnosti Christi Himmelfahrt a aj na tých, ktorí zostali doma, v Kemptene. V sobotu sme spoločne absolvovali peší okruh historickým centrom Bratislavy, súčasťou ktorého bola aj návšteva kostola rádu františkánov, prehliadka kňazského seminára a krátky pobyt v katedrále Svätého Martina (vystihli sme chvíľku voľna medzi krstom a svadbou). Sobotu sme zavŕšili spoločným posedením. Naši nemeckí priatelia nám pripravili ochutnávku ich „zlatého moku" (bavorského piva, ktoré priviezli so sebou) a naše gazdinky zasa napiekli širokú paletu sladkého a slaného, ku ktorému sme ponúkali vínko z pezinskej vinohradníckej oblasti. K tomu všetkému striedavo zazneli príhovory „vedúcich delegácií" a duchovných otcov oboch farností. Rečovú bariéru prelamovali farníci, ktorí ovládajú nemčinu a tlmočili. Tých však nebolo treba pri speve ľudových piesní, ktoré vytvárali dobrú náladu a spievali sme si ich navzájom.

Vyvrcholením návštevy bola v nedeľu spoločná svätá omša, ktorá bola slúžená kňazmi striedavo v slovenčine a nemčine. Odjazd, naplánovaný na poludnie, sa trochu oneskoril, lebo pri spoločnej fotografii stále niekto chýbal a potom nastalo veľmi dlhé lúčenie každého s každým. Napokon, po 3 dňoch a 2 nociach, autobus ľudí plných nových zážitkov odchádzal a my sme mali pocit, že iba pred hodinou prišli a už zasa odchádzajú. Našim priateľom sme intenzívnym mávaním zaželali šťastnú cestu.

Len čo autobus zišiel z dohľadu my, pomaly kráčajúc domov, sme si už medzi sebou vymieňali nové nápady, čo im pripravíme, keď prídu opäť o dva roky. Milí ľudia. Už teraz sa na nich tešíme.

Fotogaléria k nahliadnutiu je tu.

Text a snímka Milan Drgoň