Posledná časť úvahy O. H. Caffarela na tému: „Kresťanské manželstvo vo svetle manželstva Jozefa a Márie“.

   Toto je príklad, ktorý príbeh nazaretskej rodiny ponúka každej rodine postavenej na Kristovi a skrze Krista. Tento príklad je zároveň posolstvom nádeje. Ak sa kresťanskí manželia nebudú vyhýbať Božej pedagogike, ktorá formuje ich život tak ako formovala manželstvo Jozefa a Márie, Boh ich povedie „mocnou rukou a vystretým ramenom“ do prisľúbenej zeme, kde na nich čaká. Manželstvo bude pre nich cestou svätosti.

   Keď píšem tieto slová, myslím aj na tie rodiny, v ktorých láska je chorá, vzájomné vzťahy sú narušené a srdcia zranené. Sú až tak ďaleko vzdialení od manželov z Nazareta ako si to predstavujú? Nie, sú iba ich biednymi a slabými deťmi. Nemusia sa však báť, že sú menej milovaní, keď majú menej šťastia a sú možno viac hriešni. Nech s pokorou uznajú svoju biedu a vtedy Mária alebo Jozef povedia svojmu synovi ako v Káne: „Nemajú už víno, už vyčerpali zásoby lásky.“

   Deväť storočí hľadala teológia základy kresťanskej manželskej doktríny a nakoniec ju našla vďaka neustálemu návratu k manželstvu Jozefa a Márie. Prečo by teraz práve tam nemala hľadať nové svetlo pre pochopenie a riešenie nových problémov?

   Prečo je to tak, že manželská a rodinná spiritualita – ak ju chápeme ako umenie žiť po kresťansky a posväcovanie sa v manželstve a skrze manželstvo – nehľadá pochopenie svojich postojov u  manželov z Nazareta? Vidíme, že smeruje skôr k humanitným vedám, zaujíma sa znalosťami psychológie a fyziológie - nemôžeme to odsudzovať, je dobré poznať prirodzenosť s jej potrebami a možnosťami, lebo v nej sa zakoreňuje milosť. Ale rodina, ktorá svoju podporu nachádza iba vo vede, v čisto ľudských schopnostiach či dokonca v čisto teologických pojmoch, bude veľmi zúbožená  ak nevidí v rodine uskutočnenie spásy a základnej novosti, ktorú Kristus priniesol tým, že pozýva k manželstvu.

   Jednak nech kresťanským manželov neuspokojí otrocké nasledovanie. Iba reflexia vo svetle viery im umožní nájsť správny postoj a náležité konanie.

Šťastné rodiny, natoľko pokorné, že sa rozhodnú nikdy nestratiť z očí tú rodinu, v ktorej žil Ježiš!