Rada starého farára

Keď som bol mladý, miništroval som v našej dedine pri starom farárovi. Trávil celé hodiny v modlitbe, v kostole. Raz, mal som asi štrnásť rokov, som mu povedal: „Pán farár, ja by som sa tiež chcel naučiť modliť sa.“

Odpovedal mi jednou vetou: „Mládenec, keď sa obraciaš na Boha, uvedom si, že On je tu a povedz mu: Pane, som Ti k dispozícii“.

V ten deň som sa naučil modliť sa. Je to už štyridsať rokov, odkedy sa každý deň modlím odovzdávajúc sa Bohu.

Skúste to zrealizovať: byť Bohu k dispozícii. Má to ďalekosiahle následky. Treba začať od zrieknutia sa riadenia, „disponovania“ sebou. Zrieknuť sa seba samého. Potom sa poddať vo všetkom Bohu, odovzdať Mu svoje telo, inteligenciu, srdce, vôľu, život, aby On si tým mohol poslúžiť podľa svojej vôle. [...]

Odovzdanie sa Bohu k dispozícii počas modlitby teda neznamená, že niečo robíme, že vypovedáme slová, ale znamená obrátenie sa na Boha, túžba, aby On nás riadil, preliatie našej vôle do Jeho vôle.

Avšak, nespravia to slová, že pochopíme. Pomodlime sa k starému farárovi, ktorý už našiel toho, ktorého hľadal, aby nám vyprosil milosť života v odovzdaní sa do Božej vôle.

O. Henri Caffarel, Úryvky zo „Zošitov o modlitbe“, č. 5 (apríl 1958)