NARODENIE HNUTIA - 25. Február 1939

Na dvadsiaty piaty február 2019 pripadá výnimočné výročie - osemdesiat rokov odo dňa, keď sa štyri páry prvý raz stretli v dome jedného z nich s O. Caffarelom. K čomu viedlo toto výnimočné stretnutie? Kto by nám mohol o tom lepšie porozprávať než P. Caffarel?

„Boh musí vnímať manželskú lásku ako niečo veľmi krásne“

            Keď ideme k prameňu, tak nájdeme štyri mladé manželstvá plné horlivosti vo svojej novej láske. Ako uvedomelí kresťania nechceli prežívať svoju lásku oddelenú od viery. Hoci im chýbal dôkladný pohľad na náuku týkajúcu sa kresťanského manželstva, avšak nádej a intuícia, ktorá im napĺňala srdcia ich priviedla ku kňazovi: „Je nemožné, aby Boh zle zmýšľal o ľudskej láske, ktorá obohacuje náš život a dáva nám toľko šťastia. Musí ju vnímať ako niečo veľmi krásne a veľké; chceme to vedieť, musíte nám to vysvetliť.“            Ako som ich počúval, ľahko som zistil, že by som ich mohol sklamať, keby som im odpovedal len oficiálnou definíciou z morálky. Predtým v podobných okolnostiach som sa stretával s iróniou a zo slovami sklamania: „My hovoríme o láske a vy nám hovoríte o rodine.“

            Ale v tejto oblasti som nebol oveľa viac zorientovaný než oni. Bol som však aspoň presvedčený, že láska je Božím darom a manželstvo je inštitúcia, ktorú on chcel - takže božský plán pre lásku a manželstvo musí byť oveľa hlbší než si títo mladí muži a ženy dokážu predstaviť. Takže moja odpoveď znela: „Začnime hľadať spoločne; spojme sily a vykročme na cestu objavovania.“

Počiatočné stretnutia

            Boli to nezabudnuteľné stretnutia. Vládla tu tá istá atmosféra vzrušenia akú zažijete na úsvite krásneho dňa, keď sa vydávate na túru, aby ste dosiahli štít. Každý účastník vnášal to, čo mal najlepšie. Kňaz slúžil svojimi vedomosťami o téme sviatosti manželstva a kresťanskej náuky. Manželia hovorili o skúsenostiach jari vo svojej láske a manželstve. Nemali sme žiadne pochybnosti o tom, že ak chceme nájsť to čo hľadáme, nemôžeme sa ohraničiť len do hľadania v oblasti biologickej, psychologickej alebo sociologickej. Vedeli sme, že musíme vyjsť poza aspekty čisto právne a morálne. Ak je manželstvo „veľké tajomstvo“, ako hovorí sv. Pavol, tak kvôli objaveniu tohto Božieho pokladu musíme naň hľadieť očami viery. A tak aj bolo. Naše stretnutia prebiehali v atmosfére živej viery, plnej hľadania a nadšenia.

Rola manželstva v Božom pláne

            Pomaly sa začala ukazovať nezvyčajnosť úlohy, ktorú v Božom pláne zohráva kresťanské manželstvo. Uvedomili sme si, že je úplne určené na Božiu slávu. Jeho cieľom je zväčšenie počtu Božích synov a dcér a vzájomná pomoc muža a ženy v smerovaní k svätosti. Preto netreba hľadať inú cestu duchovného rastu v Bohu; manželstvo je cestou posvätenia. Kresťanská rodina je živou bunkou Cirkvi. Manželstvo nie je len časťou Božieho plánu, ale okrem toho v sebe obsahuje veľké bohatstvo. Toto bol jeden z najradostnejších objavov týchto mladých myslí, ktoré túžili po vedomostiach. S akým sústredením začali šifrovať úryvky Svätého Písma, ktoré sa týkali manželstva! Našli odkaz podobný tomu, na ktorý sa odvolávali proroci, keď približovali Zmluvu medzi Bohom a jeho ľudom Izraelom. Bol to tiež ten istý odkaz, ktorý používal sv. Pavol, aby osvetlil zjednotenie Krista s Cirkvou. Po ňom mystici mohli uvažovať o tom, že nie je lepší spôsob priblíženia nám intimity lásky medzi Kristom a kresťanskou dušou ako porovnanie s manželskou láskou.

Objavili tiež ďalšie veci.

            Kresťanská sviatosť manželstva nereprezentuje len zjednotenie Krista a Cirkvi v láske, ale zapája do tejto jednoty manželský pár. Tým som chcel povedať, že vďaka sviatosti manželstva, láska, ktorá spája Krista s Cirkvou, je tou istou láskou, ktorá má spojiť muža so ženou, je prameňom ich lásky a odovzdávania života skrze nich.

Henri Caffarel

Výňatok z prednášky „Povolanie a plán cesty“ END  počas púte ekíp do Ríma v r. 1959.