PRÍĎ DUCHU SVÄTÝ
Tajomné stvorenie uvoľňuje modlitbu kresťana. Upriamuje a prináša ju k Všemohúcemu Otcovi. Sv. Pavol vysvetľuje tento úžasný dar takto: „Tak aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti, lebo nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba; a sám Duch sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychmi“. (Rim 8,26)
Modlitba Ducha Svätého v nás posilňuje našu modlitbu. Máme unavené srdce, a keď vypovedáme márne slová, sme ako vyschnutý strom, z ktorého Duch Svätý zapaľuje živý oheň (PD 49-50). Kristova modlitba v nás je vznietená Duchom Svätým. To On vkladá do našich sŕdc to synovské: „Abba! Milovaný Otče!“ Obnovujme našu vieru skrze pôsobenie Ducha Svätého v našom živote a modlitbe.
Pánov Duch a pôsobenie Boha sú veľké prísľuby Starého zákona: „A dám vám nové srdce a nového ducha vložím do vás; odstránim z vášho tela kamenné srdce a dám vám srdce z mäsa. Svojho ducha vložím do vášho vnútra a spôsobím, že budete kráčať podľa mojich nariadení, zachovávať moje výroky a plniť ich“. (Ez 36,26-27). A tak Boh stvoril nový národ.
V Evanjeliu čítame o Duchu Svätom ako zostupuje na Krista pri krste (Mk 1,10), neskôr ako vovádza Krista do účinkovania (Mt 4,1; Lk 4,14). Kristus dáva svojim blízkym prísľub Ducha Svätého, keď sa jeho viditeľná prítomnosť zmení na neviditeľné prebývanie v hĺbke sŕdc. Duch Svätý príde dokončiť dielo Krista v Cirkvi aj v ľudských srdciach. Sv. Irenej hovorí: Boh koná dvoma rukami: skrze Krista a Ducha Svätého“.
Dar Ducha Svätého sa ukazuje v čase Zoslania Ducha Svätého, keď je Cirkev zhromaždená na modlitbe. Cirkev je miestom odovzdávania Ducha Svätého. Je potrebné byť zjednoteným s Kristovým telom, aby sme mohli prijať Kristovho Ducha, čo sa obvykle deje pri krste (porov. Jn 3,5). Kresťan sa má podriadiť oživujúcemu a obohacujúcemu pôsobeniu Ducha Svätého, ktorý v nás prebýva.
Duchom oživený. Tak ako duša oživuje telo, tak Duch Sv. oživuje kresťana a neobyčajne v ňom pôsobí. Duch Svätý je podstatou našej viery (1 Kor 12,3), nášho poznania Boha (1 Kor 2,10-16), našej nádeje (Rim 15,13), nášho posvätenia (Rim 15,16), našej apoštolskej odvahy, nášho zmŕtvychvstania (Rim 8,11).
Duchom zrelý. Pôsobenie Ducha je neviditeľné. Ako ho kresťan postupne necháva pôsobiť, Duch sa stáva viac vnímateľný v postojoch a myšlienkach človeka. Dary Ducha Sv. sú ako veľmi citlivé antény, ktoré odoberajú jeho impulzy. Takto sa svätci stali „duchovnými“ ľuďmi poddanými pôsobeniu Ducha. Nekonajú len v rámci teologických čností, ale pod vplyvom darov, ktoré vložil do nich Duch. Vnútorná modlitba je privilegovaný spôsob, ktorý v nás vytvorí „duchovného človeka“ poddaného Duchu Svätému a odpovedajúceho na jeho nadchnutia.
Vidíme, akú úlohu má Duch Svätý v našej modlitbe. Prosme o ten dar Otca a Syna: „Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá nebeský Otec Ducha Svätého tým, čo ho prosia!“ (Lk 11,13); „Lebo ten, koho poslal Boh, hovorí Božie slová, pretože on nedáva ducha podľa miery“ (Jn 3,34). Takto vkladá Cirkev do našich úst zvolanie: „Zošli svojho Ducha...“ V Liturgii Zoslania Ducha Svätého vzývame priamo Ducha Sv. Veni Sancte Spiritus...
Duch Svätý sa prichádza modliť v nás, uvoľniť synovskú modlitbu Krista, ako to hovorí sv. Pavol: „Lebo ste nedostali ducha otroctva, aby ste sa museli zasa báť, ale dostali ste Ducha adoptívneho synovstva, v ktorom voláme: ,Abba, Otče!´, Sám Duch spolu s naším duchom dosvedčuje, že sme Božie deti“ (Rim 8,15-16). „Pretože ste synmi, poslal Boh do našich sŕdc Ducha svojho syna a on volá: ,Abba, Otče!´“ (Gal 4,6).
Modlitbu Ducha Sv. sa nedá pochopiť, jednak vystupuje tu slovo: Abba! Otče (...) Duch Svätý vydobýva z našej duše synovský cit Syna k Otcovi, jadro našej modlitby. Môžeme sa teraz čudovať, že naša modlitba je Bohu príjemná?
Kým sme začiatočníci v modlitbe, neuvedomujeme si modlitbu Ducha Svätého, nepočujeme to volanie z hĺbky duše, Abba, Otče. Naše vnútorné zmysly sú ešte málo spôsobilé, ešte necitlivé na prítomnosť Ducha v nás. Ale postupne, s intímnou radosťou v nás rastie duchovný zmysel, ktorý rozumie Kristovmu Duchu: „Sám Duch spolu s naším duchom dosvedčuje, že sme Božie deti“ (Rim 8,16).
Pochopte, že objavujeme v nás závan lásky k Otcovi, ktorý musíme prijať, že nepochádza od nás. Modliť sa je preto veľmi ľahké. Stačí len súhlasiť a prijať to, čo sa v nás deje; podriadiť sa modlitbe Ducha Svätého ako olej v lampe podlieha plameňu, ktorý ho spaľuje (PD 50).
O. Henri Caffarel, 1980