Myšlienka O. Henri Caffarela:

Každý deň sa odovzdajme Pánovi

Miesto, aké vo vašom živote zaberá odovzdanie sa Bohu, je snáď dôležitejšie ako výhodný život, v ktorom je všetko dopredu dohodnuté. Ak dovolíte vášmu duchovnému životu odpočívať: modlitba, čítanie Božieho slova, regulárna Sviatosť zmierenia a Eucharistia, riskujete, že bude zanedbaný, lebo vám často chýba čas a nepredvídateľné okolnosti vám skrižujú plány. Ak váš duchovný život spočíva predovšetkým na plnení Božej vôle, neobávajte sa, keď Božia vôľa a nepredvídané veci nespôsobia nedostatok vo vašom živote. Ak nebudete zanedbávať sviatosti a základné duchovné cvičenia, vaša vitalita sa udrží a vaše nasadenie pre plnenie Božej vôle sa bude obnovovať. A keď vám začne chýbať, Boh vám to pomôže doplniť. Váš duchovný život sa stane reálny. Chcem tým povedať, že nebude stáť na okraji, ale v srdci vášho bytia, vašich rodinných a pracovných povinností.

Posväcujte sa skrze vašu prácu a lásku, nie mimo nej. Človek milujúci Boha nie je ten, ktorý čaká na chvíľu pokoja, ale využíva všetky veci a udalosti; pozná pokoj a radosť duše, slobodu Božích detí; ľahko si nájde čas na svätú omšu či modlitbu.

Takýto život, ktorý spočíva v odovzdaní sa Bohu, sa nezískava zo dňa na deň. Je to trofej. A keď ide o duchovný život, nepôjde to bez námahy, dokonca ani bez boja. Táto námaha môže byť niekedy sťažená nepochopiteľnými udalosťami, a občas aj ťažko zosúladená s Božou vôľou. Úsilie, ktoré si vyžaduje stálosť a vernosť, môže občas presahovať naše možnosti. Nepochybne – slabosť nám nechýba. Ten, kto sa nedá znechutiť, kto neustále bojuje, ten objaví Boha ako svojho spojenca.

Pri prehlbovaní kresťanského života je dôvera, odovzdanosť Bohu, na ktorej vám už od začiatku tak veľmi záleží, čoraz dôležitejšia. Učíte sa vnímať aj malé udalosti. Stávate sa citlivými na znaky prítomnosti Božej intervencie, ktoré vám niekedy unikali. Vo vzťahu k Bohu ako aj vo vzťahoch k ľuďom sú to najčastejšie malé, dojímavé udalosti. Kresťan na ceste k dokonalosti sa nám nejaví len ako reakcia lásky na náhodné udalosti, ale aj ako prejav hlbokého duchovného postoja.

Pravý kresťan odovzdáva svoje dobrá, svoj život Bohu a Boh umožňuje človeku poznať zámer svojej prozreteľnosti. Človek vie, že keď je cesta zatarasená, je potrebné ísť inou cestou, ktorá je dobrá. Tak nespokojný z odovzdania sa nepredvídateľným udalostiam prosí Boha, aby viedol jeho život bez prihliadania na jeho priania. Sľubuje Bohu život v súlade s jeho vôľou a Kristus mu hovorí ako Petrovi: „Keď si bol malý chlapec, opásal si sa a chodil, kde si chcel: raz však, niekto iný opáše teba a povedie, kde nechceš.“ O, môj Bože, mám toľko dôvery k tomu inému ako k sebe samému.

O. Henri Caffarel, „Zlatá obrúčka“ č.59, Sept.-Október 1954