Život nazaretskej rodiny ukazuje to, čo by sme mohli nazvať konštantami v Božej pedagogike. Aj tu je vzorom pre naše rodiny. Zdá sa, že je možné vyzdvihnúť týchto päť stálych bodov v Božej pedagogike:
1. Boh chce, aby jeho deti podliehali počas svojho života na zemi zákonom života v spoločnosti.
2. Súčasne chce, aby boli slobodné a aby smerovali k oslobodeniu.
3. On sám sa podieľa na tomto oslobodzovaní tak, že ich vedie cez udalosti k rozhodnutiam a k prekročeniu seba samých.
4. Odsúva z ich cesty všetko to, čo by mohlo prekážať v ich misii alebo zničiť ich dokonalosť.
5. Udeľuje im hojnosť dary, ktoré sa však nie vždy dajú odvážiť na pozemských váhach.
Bod 1. Podliehajúci ľudským zákonom
a bod 2. Slobodní vo vzťahu k svetu - sme predstavili v minulom mesiaci- 18.4.2017
3. Skúšaní Bohom
Skúsenosť je často prostriedok, ktorý používa Boh na to, aby pomohol svojim deťom stať sa slobodnými. Oni by preto mali dokázať vidieť v nich príležitosť, aby sa posilnili, očistili a prekročili seba samých. Vlastnosťou skutočného Božieho dieťaťa je schopnosť spoznať napriek bolestivému aspektu skúsenosti prejav lásky nášho Otca.
V živote Jozefa a Márie určite nechýbali materiálne skúsenosti: nedostatok práce - keď bola zlá úroda, tesári nemali zákazky; hľadanie práce, keď prišli do cudzej krajiny; nevyhnutné napomínanie ľahostajných alebo nepoctivých dlžníkov...
Ale boli tiež oveľa ťažšie skúsenosti, a to najmä vnútorná skúška spočívajúca v nemožnosti chápať: keď sa Jozefovi zdá, že by sa mal zrieknuť tej, ktorá je radosťou jeho srdca; keď obaja tri dni hľadajú Ježiša plní nepokoja, ktorý ich bez upovedomia opustil. O mnoho rokov neskôr, keď Mária rozprávala o týchto udalostiach sv. Lukášovi a „už všetko chápala“, ešte stále sa chvela pri spomienke na ten zážitok.
Takéto rozorvanie duše, ktorá dôveruje ale nechápe zmysel toho, čo sa jej deje a chveje sa až do svojich základov, je údelom rodín vtedy, keď ich Božia pedagogika zasahuje tým, čo je nepochopiteľné, neočakávané, nespravodlivé a neľudské. Jozef a Mária im pomôžu uzrieť plný lásky zásah Boha - vychovávateľa.
4. Zahrnutí Božou starostlivosťou
Hoci Boh dovoľuje, aby zlo útočilo na jeho deti, tak vždy iba do tej miery, do akej toto zlo je pre nich príležitosťou rásť v láske. Ak hrozí nebezpečenstvo, že zlo by ich mohlo negatívne ovplyvniť alebo by bolo prekážkou v misii, ktorú majú vyplniť, vtedy sa Boh stane ich „štítom“, ako hovorí Biblia. Vidíme, že keď Herodes posiela svojich najatých vrahov k novonarodeným deťom v Betleheme, Pán okamžite varuje Jozefa - pre jeho Syna ešte neprišla hodina preliatia krvi.
Rodina skutočne veriacich ľudí má oporu v tejto dvojnásobnej istote: Boh je láska a táto láska je všemohúca. Preto sa nič nemôže udiať bez jeho súhlasu. A to, čo Boh dovolí, to, čo sa deje, hoci by sa to zdalo akokoľvek nepochopiteľné alebo bolestivé, sa deje v konečnom dôsledku jedine pre nejaké dobro. „Tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré.“ (Rim 8,28)
5. Získali stonásobne viac
Najvýrečnejšie posolstvo dejín Jozefa a Márie je to, že Boh napĺňa dobrodeniami tých, ktorí si ho mu dajú prednosť pred všetkým. Ježiš o tom povie neskôr: „Niet nikoho, kto by pre mňa a pre evanjelium opustil dom alebo bratov a sestry alebo matku a otca alebo deti alebo polia, aby nedostal stonásobne viac; teraz, v tomto čase, domy, bratov, sestry, matky, deti i polia, hoci s prenasledovaním, a v budúcom veku večný život.“ (Mk 10,29-30) Čo vidíme v Nazarete? Muža a ženu, ktorí sa zriekli otcovstva a materstva a dostávajú Dieťa, ktoré je skutočne Božím Synom. Hľa, prisľúbené stonásobne viac.
Pochopíme konečne, kontemplujúc tento ostrov šťastia, ktorým bola rodina z Nazareta, že v Božích očiach šťastie nie je podozrivé? Nepáči sa mu iba vtedy, keď sa topíme v príjemnostiach, keď pozemské radosti povyšujeme nad Božie šťastie. Boh túži dať stonásobne viac, lebo nie je lakomý v rozdávaní svojich bohatstiev. Ale môže to urobiť len veľmi zriedkavo, lebo jeho deti z týchto darov rýchlo urobia modly, ktorým slúžia.
(pokračovanie na budúci mesiac)