Myslím, že to bolo na druhom godzone víkende, keď sme mali tému hriech a dostali sme za úlohu, že na osobnej modlitbe sa máme modliť k Bohu, aby nám zjavil naše hriechy a prosiť ho o odpustenie. A viem, že mi stále po rozume chodil jeden hriech, v ktorom mám veľký problém a tak som volala na Boha nech mi to odpustí a že sa snažím s tým robiť niečo, ale stále sa mi to nedarí. A vtedy keď som sa tam, tak v tme a tichu prechádzala som pocítila v srdci také odpustenie od toho hriechu, že on proste vie, aký mám s tým problém a že mi to odpúšťa, že sa tým nemám už toľko trápiť. A tak sa mi zo srdca vylievala tá bolesť, ktorú som mala v sebe nahromadenú s tým hriechom, ale teraz už viem, že aj keď ho znovu spravím, tak treba ho vyznať a v pokání sa ho  snažiť vyvarovať, ale aj tak ho budem mať odpustený, pretože Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Lebo Boh neposlal syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby skrze neho spasil svet.