uhlo to celé dákym čudným smerom....

Ahoj Otecko, veľmi Ťa prosím o požehnanie pre každého jedného človeka, ktorý bude čítať tento článok, aby nepriateľ nemohol prekrútiť moje slová, ale aby v správnej miery pochopil moje slová. Prosím Ťa aj za seba, aby som v pokore prijal každú kritiku a komentár. O to prosím v Mene Ježiša Krista!

Dobrý deň, priatelia,

dneska som si mrkol správu na http://trnava.sme.sk/c/6917740/hanba-kricali-na-oroscha-bezakovi-priaznivci.html

Sám sa radím medzi sympatizantov Bezáka, ale po jednej výmene názorov s celou farnosťou som stiahol chvost a uvedomil som si, že "tadiaľto cesta nevedie".

Nehovorím, že Bezák je zlý, alebo KBS je zlá. Z kuloárnych informácií by som mohol tak stručne skonštatovať, že "pravda je niekde v strede". To ako v manželstve - nikdy nie je na vine iba jeden. Už som ženatý, tak trochu viem povedať, že je to často o "kolektívnej vine" :-)

1) V prvom rade je potrebné odsúdiť konanie "účastníkov protestu". Prosím, nemýľte sa, odsúdiť KONANIE účastníkov protestu, nie odsúdiť ÚČASTNÍKOV samotných. Cítia krivdu, i ja ju stále cítim. Ale začal som sa na to dívať ináč. V mojej hlave som problém dokonca vyostril a povedal som si, že toto neni problém medzi Bezákom a ostatnými biskupmi. Kauza "Bezák", ako to média honosne nazvali, však poukazuje na jeden (podľa mňa) hlbší problém: A to je postoj kléru voči veriacim. Samozrejme ma môžete napadnúť za to, že zovšeobecňujem a všetkých biskupov z množiny (KBS mínus Bezák) hádžem do jedného vreca.

Môj zovšeobecňujúci postoj účelovo zdôvodním tým, že sa predsa nenašiel ani jeden otec biskup, aby sa postavil k Bezákovi ako chlap. Nemusel sa ho priamo zastať, ale pochlasky zaujať spravodlivý postoj typu: "vieč čo Robo, takto a takto to nie je dobre, budú z toho následky". To je ale už ich bordel - ja oddôvodňujem svoj zovšeobecňujúci postoj.

Teda - vrátime sa k "účastníkom zájazdu" - sám za seba toto konanie odsudzujem, pretože nie je spravodlivé či už z duchovného hľadiska, alebo z morálneho. Pre ilustráciu uvediem prehnaný príklad, aby niekto z demonštrantov si to vedel trochu predstaviť na jednoduchej modelovej situácií: Iste by sa ani jednému z nich nepáčilo, keby vydával dcéru alebo ženil syna, a zišli by sa bývalí partneri týchto ľudí, a pohukovali by na svadobný sprievod. Bolo by to

i) dehonestujúce udalosť

ii) urážajúce

iii) veľmi bolestivé na citovej úrovni - čo také matky tých mladomanželov... tie by mali krásnu pamiatku na celý život

iv) nespravodlivé pred Bohom

Na animátorskej škole som sa naučil, že sú veci spravodlivé a sú veci dobré. No ale veci dobré, nemusia byť automaticky spravodlivé /pred Bohom. Lebo spravodlivé je to, ako by sa na vec pozeral Boh.

Myslíte, že by Ježiš schvaľoval rušenie tejto procesie? Jasné, Ježiš by neschválil nespravodlivé ťahy istých cirkevných štruktúr a s láskou by ich skritizoval, ako to vehementne robil už za života, ale isto by si nedovolil postaviť sa s transparentom pred procesiu.

2) Dostávam sa k druhej veci, ktorá je kľúčová podľa môjho názoru. Mnohí aj neveriaci vnímajú "kauzu Bezák" ako niečo, čo s nami prispatými veriacimi pohne. Čo má pohnúť? Prečo "kauza Bezák"?

Ako som povedal "kauza Bezák" odhalila jednu veľmi dôležitú vec, nazvem to "radikálnu trhlinu v prístupe otcov biskupov k im zverenému Božiemu ľudu".

Najprv (ďalšia) modelová situácia, na ktorej nám istý kňaz demonštroval rozdiel medzi slovenským biskupom a českým biskupom. V tejto situácii sa toto rozlíšenie veľmi hodí. A teda:

Zadefinujeme si dva faktické predpoklady:

i) Cirkev na Slovensku je viac tradičná ako presvedčená.

ii) Cirkev v Česku je väčšinou presvedčená ako tradičná.

Potom:

Zo skúseností s prístupom českých biskupov voči veriacim, či verejnosti vôbec, je zrejmé, že keby sa "kauza Bezák" odohrala v Česku, tiež by českí biskupi nezverejnili dôvody odvolania Bezáka, ale prístup k ľuďom by bol asi takýto:

"Pozri synku, ja a mamka sme sa trochu posekali (ja=oco=Cirkev/KBS a mama=Bezák). Teraz Ti o tom ešte nemôžem nič povedať, lebo by si tomu nerozumel, ale príde čas, keď sa všetko dozvieš."

Možno, to nie je správne, ale veľmi citlivo vnímam, medzi českým prístupom "otecka k synovi" oproti slovenskému prístupu "mocnára voči poddanému". Jeden môj priateľ raz tak ironicky poznamenal, že už by si tie naše cirkevné kniežatká mohli uvedomiť, že žijeme v 21. storočí a je potrebné sa tak správať, a s ľuďmi tak komunikovať.

Samozrejme to nemyslel, že povolíme homo, potraty, predmanželské spolužitie, odhodenie sutany, či iné "pro-pokrokové znaky". Skôr chcel poukázať na to, že dnešný človek, je človek do veľkej miery uvažujúci, hľadajúci pravdu, má potrebe rozumieť, chápať, mať jasno, tí čo veria, chcú rozumieť čomu veria, a prečo veria, a chcú mať istotu, že viera je určite správna a určite super :-) [A oná viera je super - poznámka autora].

Jeden český arcibiskup raz na TV Noe povedal (parafráza): "Ja keď chcem hovoriť o viere a o veciach Cirkvi, musím použiť jazyk skôr civilný, aby som dotyčného človeka zaujal. Keď mu chcem povedať o Ježišovi, musím uvažovať, akým spôsobom ten človek myslí, akým jazykom rozpráva, aby som mu toto svedectvo pomohol podať a pritom ho nestratil."

Porovnajme si tento postoj biskupa k človeku s mnohými nášmi otcami biskupmi. [Áno, priznávam, sú u nás mnohí, ktorým by som týmto ukrivdil, preto sa vopred ospravedlňujem. Vážim si ich a fandím im]. Lenže - sám so donedávna kritizoval našich biskupov za to, že majú k nám skôr mocenský prístup, ako otcovský. Ale prestal som, hoc v mojej hlave tento postoj zostal. Uvedomil som si však, že môj postoj a moje vyjadrenia nedokážu exaktne vyjadriť presné pohnútky otcov biskupov, ktoré ich vedú k takúmuto spôsobu jednania, a bránia im v tom otcovskom prístupe.

Ja vidím priestor na zlepšenie situácie v nasledujúcich krokoch:

- prestať reptať na o.biskupov, pretože "Ak reptám, bránim, aby požehnanie prichádzalo cezo mňa ku ním. Teda ak reptám, nemôžem sa čudovať, že je to celé naprt, keď sám svojím reptaním, ohováraním, osočovaním, a preklínaním jemu vlastne vyjadrujem zlo, a bránim dobru".

- rovnako ako sa dožadujeme u politikov, aby nás brali rovnocenne, musíme sa dožadovať aj u otcov biskupov, aby nás brali vážne, rovnocenne. Niekto povie, že im však bol zverený úrad pastierov partikulárnej Cirkvi na Slovensku. A ja mu poviem "no a čo? To sa nejako bije?" Veď ak ja som vedúci zamestnanec, mne teda bol zverený "úrad" nad 15timi zamestnancami, snáď som v pozícií, keby som nad nimi a oni sú už nie mne rovní?

Videl som obrázok na internete, ktorý rozlišoval medzi vodcom(lídrom) a bossom. Keď je "boss" na čele, tak zamestnanci ťahajú "biznis" aj s ním. Ale keď je vodca na čele, prvý ťahá lano uviazané o biznis, ukáže smer, povzbudzuje svojich zverencov, spomalí, či zastaví, keď jeden už nevládze.

Preto modlime sa za našich biskupov a kňazov, aby si najprv uvedomili svoju identitu syna - Božieho syna, ktorého Boh miluje, a potom aby si uvedomili identitu takého duchovného otca, alebo aj vodcu, ktorému bola zverená starostlivosť o Božie deti, ktoré Boh tiež miluje rovnako silno, a predsa každého osobitným spôsobom.

- kňaz či biskup, stále človek. Má z vás niekto pocit, že po vysvetení za kňaza, keď mu Ježiš vrije do srdca večnú pečať "Kristovho kňaza", to sa z neho akože stáva nad človek? Nie? Tak prečo sa potom k ním tak správame? Ako prejav úcty? Naozaj? Pozrite sa kriticky na mentalitu na Slovensku, keby v mene úcty voči kňazom, či biskupom, poslušne skloníme uši, chvosty a chrbty. A čušíme. Veď - snáď Ježiš, keď napomínal farizejov, alebo im šplechov pravdu do ksichu, snáď si ich menej vážil? Veď to bol práve prejav jeho lásky k ním, že im povedal pravdu rovno do očú, aby mali možnosť prehodnotiť svoje konanie.

Počul som dve veci:

i) Ak veriaci nepovie kňazovi, svoju kaplánovi, či farárovi, že "viete otče, alebo vieš čo, Peter, toto asi nebolo správne", teda s láskou ho prišiel napomenúť, že prešvihol dáku medzu - odkiaľ by mal vedieť ten duchovný otec, že niečo pokašlal, keď nemá spätnú väzbu? No odkiaľ ja či Ty budem/e vedieť, že niečo je zle, kým nás neupozornia? A kto nás upozorní, keď sa ma/nás boja, alebo si ma/nás vlastne ľudia taaaaak riadne vážia, že mi/nám vlastne nič nepovedia?

ii) Jeden farárko raz povedali - ak biskupi nemajú spätnú väzbu, mali by si ju zaplatiť.

Tu si môžeme natvrdo uvedomiť dôležitosť vzájomnej spolupráce a vzájomných vzťahov medzi duchovnými otcami a nami veriacimi. A tento vzťah má byť vzťahom rovnocenným.

Preto ľudia, dosť bolo bezákovania a orošovania. Je čas nechať Otca uzdraviť naše štruktúry, naše myslenie, naše rokmi vzbudované a pokryvené predstavy o úcte, podriadenosti a najmä nemohúnosti.

Prosím Ťa Otče, za ľudí, ktorí si prečítali tento článok, aj za tých, pre ktorých bol dlhý a nedočítali ho. Nech Tvoja láska a milosť ich stále sprevádzajú, nech Tvoj pohľad, je ich pohľad, nech Tvoj názor, je ich názor, nech Tvoja odvaha je ich odvaha. Nech vieme rozlíšiť medzi dobrým a spravodlivým. Nech sa naši (v)otcovia nechajú preniknúť Tvojim pohľadom na nich samých a na ich službu. O to prosím v Mene Ježiša Krista! +

Zdroj obrázka: http://www.lolwall.co/264722