Blog

« Назад

::: Pre "Modlitbová stena" ::: Uzdravenie? Telesné? Duchovné? Za akú cenu?

::: Pre

Čo chcete, aby vám urobil....?

Drahí priatelia, chcem vám, všetkým, ktorí máte svoje trápenie, ktoré nie je Oteckovi ľahostajné, podať svedectvo moje, i mojich blízkych.


Nech viete, že v každom trápení vás Otecko neopúšťa, pretože vás jedinečne miluje. Pokiaľ však nastane nový trvalý stav (napr. človek ochrnie, alebo stratí prácu, alebo má fyzické problémy), je dôležité najprv prosiť Otca o uzdravenie sebaprijatia. Nehovoríme o tom, že sa nemodliť za uzdravenie - áno, je to až nutné!, dokonca Písmo to dáva starším ľudu za povinnosť. Ale nech uzdravenie nie je podmienkou vašej identity. Vedzte, prosím, že požehnaní ste aj počas nezamestnanosti, požehnaní ste aj na vozíku, požehnaní ste aj s akoukoľvek fyzickou disproporciou. Ako je to možné? Veď sa mi stalo toto a toto, poviete si. No preto, že Otec vás za každej dennodennej i mimoriadnej okolnosti nadovšetko miluje, no potrebuje, aby ste najprv uzdravili vzťah s Ním, a všetko ostatné príde potom.

Že sa mi to ľahko hovorí? Nie, nehovorí sa mi to ľahko. Nemám síce nijaké telesné postihnutie, ale pri stretnutiach s ľuďmi zdieľam ich stav. Oni sami mi pomáhajú vstrebať podstatu ich prístupu k sebe samým v ich ťažkosti. Nie je to ľahké a keď si predstavím sám seba v takom (navonok žalostnom) stave, hanbím sa, keď si uvedomím, že ja sám by som sa najprv psychicky zrútil, potom by som nakydal na Boha a až potom by som uvažoval nad iným prístupom k veci.

Na Campfeste som sa stretol s jednou dievčinou, ktorá je na vozíku po nehode. Stal som sa jej "Campfestovým pomocníkom", lebo jazdiť na vozíku po tej tráve nie je zábava. Mňa dosť boleli kríže :-D a to som ho len tlačil.

Veľmi som túžil (asi nemiesto nej), aby ju Otec uzdravil. Ale On mi namiesto uzdravenia dal precítiť, ako veľmi ju miluje. Veľmi som plakal od šťastia či lásky, či ako to chcete nazvať, keď mi to ukázal pri jednej chvále. Vtedy som si uvedomil, že On ju miluje, a nie je čo riešiť. Campfestofola :-D

Čo však s istotou viem - najprv hľadajte Božie kráľovstvo, a to ostatné vám bude dané. Čo to v praxi znamená: 

1) Ak sa Ti deje neprávosť,

2) Ak si stratil/a prácu,

3) Ak máš zranenie, chorobu, ochrnutie

4) Niekto Ti umrel

tak

vyvyšuj Boha nad túto situáciu, a hoc nevidíš zmenu, alebo zmena neni podľa Tvojej predstavy, maj dôveru ba až istotu, že Boh je nad touto situáciou, nad touto neprávosťou, a robí svoje dielo!

Čo je však dôležité - Pán vládne nad situáciou. Stáva sa však, že pre strach, nedôveru, nepokoj sebe neodpustenie vládne situácia nad vami. V takom prípade sa treba v Mene Ježiša Krista zriekať všetkých útlakov, ktoré vám bránia vidieť Otca ako kráľa nad tou situáciou.

Treba si však uvedomiť, že vami predstavované riešenie situácie nemusí byť spravodlivé. Môže byť dobré, napr. znova chodiť, schudnúť, nájsť si prácu, a i., ale je otázne či je to spravodlivé. Spravodlivé, teda podľa Božej vôle. Ak by niekto argumentoval, že nie je možné úplne poznať Otcovu vôľu, tak je to pravda. Lenže my máme predsa istotu, že On veci vidí s nadhľadom, a so všetkého vytaží maximum. Čo sem však vstupuje, je, že Otec chce pre nás to najlepšie a rieši problémy komplexne. A teda, položme si otázky:

1) Je dôležité, aby si znova chodil/a, hneď a zaraz? Pokojne to môžete rozumne zdôvodniť, že budeš lepšie môcť svedčiť o Pánovej sláve. To je síce pekné, a dobré, ale nemusí to byť spravodlivé. Prečo? No pretože Pán hovorí, aby sme prijímali svoj stav, tzn. ak nemôžeš chodiť, tak prijími tento fakt. Pre ochrnutých má vždy dobré slovo Nick Vujicic.

http://nickvujicic.com/

http://www.youtube.com/channel/UCm71Z36uSgQtoNmnYjelvNA

Nechcem povedať, že "on je na tom horšie, tak by sa nesťažujte", ale chcem vám povedať, že tento človek prijal svoj stav, prijal, že napriek nedostatku pohybového aparátu je za každých okolností milovaný Boží syn, je plnohodnotný človek (manžel, otec) a Boh cez neho ožaruje a motivuje ďalších. Čo vlastne teda urobil - prijal sám seba, a prestal hovoriť Bohu "ak mi dáš ruky alebo nohy, tak sa mi bude lepšie žiť, resp. budem Ťa môcť lepšie chváliť" (samozrejme som parafrázoval). Pozor, neprestal však veriť Otcovi, že v spránom čase, bude mať ruky a nohy. Ale vie, že Otec najlepšie usúdi, kedy tak bude. Dovtedy robí čo vie v Božom mene.

A ešte - na dnešný trend degradácie a odsúvanie postihnutých ľudí na okrej spoločnosti, alebo iných koncentrákov a-la sanatória, na to sa vykašlite. Ste plnohodnotní ľudia, ako hocikto iný. Verte mi!!!

Božia dcéra s väčším pozadím, mastnými vlasmi, navyše kilá podľa vzorca, ktorý isto Otec nevymyslel. Chce schudnúť, lebo je to s ňou zle. Nikdy nehovorím, že uzdravenie netreba aj v tejto oblasti. Treba však Najprv - prijať samú seba. Povedzte kočky narovinu, koľké z vás túžia po inom tele, ako to čo máte. Teda aspoň trochu vylepšenom, aby ste prestali mať ten pocit, že ste možno chudery, škraty alebo iné sebazničujúce myšlienky vyplývajúce z obrazu v zrkadle, či porovnávania sa s tým, čo vidíte prezentované v médiách alebo na ulici ako dnešnú sexy krásnu Venušu.

Neviem, či vám to už niekto povedal, ale zmena myslenia podmienená zmenou svojho zovňajšku sa nedostaví. Prečo? Lebo vy, kočky, nemáte zranené telá, neni problém v kile navyše, neni problém so širokými bokmi. Vy ste zranené zvnútra. Položte si ruku na srdce a pospomínajte, kedy vám kto povedal, aké ste krásne, aké ste úžasné bez toho, aby ste niečo urobili, bez toho, aby ste sa natiahli do plesových šiat či inom splnené stavovej podmienky? >>> TU <<< hľadajte problém. Tu je zranenie. Zranenie, ktoré je spôsobené nedostatkom úcty a chvály voči vašej osobe. A týmto s zranením prichádza menejcennosť. A keď raz mám menej ceny, tak tú cenu (hodnotu) treba dáko doplniť nie? No jasné kočky - dobré sukne, priesvitné tričká či iné ultramódne doplnky, len nech sa chlap po vás otočí. Po diskusii s dievčatami sme tento váš stav pomenovali takto: Žena chce byť krásna, ale pritom nevie vnímať, že začína byť aj sexy, čo nie je vždy žiadúce. Najmä nie vtedy, ak sa časť mozgu vplyvom gravitácie odkrví, aby sa prekrvila iná.... časť tela. Áno dievčatá, Ak stojíte za prízemné vybudenie mužského chtíča pre svoje dobitie hodnoty, pokojne pokračujte, ale takéto "dočasné nadhodnotenie" má krátkodobé trvanie a následné ešte rozsiahlejšie znehodnotenie. Takže - na zamyslenie.

Pre tie, ktoré by radi so sebou niečo robili, radím, nech radšej pozrú na seba, a kuknú, či sú na seba hrdé aj s kilami navyše, s pehami, či mastnými vlasmi. Ak nie, skúmajte, z čoho pramení vaše domnelé podhodnotenie. Keď niečo nájdete, predneste to Bohu a proste, "Otecko, pomôž mi prijať sa takú, akou ma Ty vidíš. Daj, aby som sama seba videla Tvojími očami". To je prvý krok. Žena, ktorú Otec naplní svojou láskou, uzdraví jej sebahodnotovú slepotu, bude vnútorne krásna, a takáto vnútorná krása bude prežarovať telo. Malá rada: keď budete skúmať, či a kde nastal problém s nedobíjaním hodnoty, skúmajte svojho pozemského otca. Do akej miery vás ako malé dcérky hladil, dotýkal sa vás správnym spôsobom primerane veku, či a koľko vám hovoril, aké ste krásne, aké sten úžasné a iné veci, ktoré sú základom zdravej hodnoty dievčaťa.

Chlapi - pre vás platí to isté!

Takže zopakujem základ mojej myšlienkovej rozpravy - hodnotu máte!!! V identite Božieho syna alebo Božej dcéry. Pokiaľ si nie ste vedomí a vedomé tejto jedinečnej hodnoty, hľadajte, prečo je to tak. Zatiaľ však budujte svoj osobitý vzťah s Bohom, ktorého ste dcérami a synmi, ktorých však mená má vyryté do dlane.

 

 

 

Комментарии
sign-in-to-add-comment
Citujem z textu: "Že sa mi to ľahko hovorí? Nie, nehovorí sa mi to ľahko. Nemám síce nijaké telesné postihnutie, ale pri stretnutiach s ľuďmi zdieľam ich stav. Oni sami mi pomáhajú vstrebať podstatu ich prístupu k sebe samým v ich ťažkosti. Nie je to ľahké a keď si predstavím sám seba v takom (navonok žalostnom) stave, hanbím sa, keď si uvedomím, že ja sám by som sa najprv psychicky zrútil, potom by som nakydal na Boha a až potom by som uvažoval nad iným prístupom k veci. " --- koniec cit. --- pre to je modlitbová stena:o) --- potom sú aj iní schopní uvážiť o spôsobe, akým sa dať ďalej. Je veľký rozdiel, "kázať iným" ako sa majú správať, ak nie som v ich koži. Je to nanajvýš netaktné, ak ide o momentálny stav napr. po nehode s následkami fyz. ochrnutia. Tu je lepšie, poskytnúť "radšej" úprimnú modlitbu k Ockovi (je účinná!) , kým stihneme toho človeka ešte viac zdeptať našimi radami... o tom, čo by mal "podľa nás" teraz robiť a ako. Inak dobrý blog, keby mal iný názov... Porovnávať fyzický výzor s momentálnym ochrnutím po nehode je nevhodné... a osoba, ktorá je na vozíčku, - z Campfestu, kde si ju "iba tlačil" a boleli ťa kríže, nuž ver, tí, čo žijú denne s tými bratmi a sestrami sa veľa modlia, aby sa s nimi zhovárali a zaobchádzali citlivejšie:o) lebo takým "poskytovaním pomoci" ako si sa o to pokúsil tu, by im veľmi (vôbec) nepomohli:o)
Отправлено в 07.08.13 19:12.
Отправлено в 08.08.13 9:24 в ответ на Mária Künzl.
nádheraaaaaaaaaaaaaaa Tomáš!!!!!!! každý sme krásny, originálny, lebo nás stvoril geniálny Otec. Viete si predstaviť, ako nás modeloval...tu ešte pridám,....tu uberiem....anjeli, čo poviete, stačí? Viete ako sa do nás zamiloval?.....a my neprijímame seba, krivíme svoj zovňajšok, stále sa chceme na niekoho podobať a čo naša duša? Viem, sebaprijatie je veľmi ťažké, sama som prešla obrátením pred troma rokmi a odpustenie sama sebe je jedna z najťažších vecí....až potom, keď som povedala Bohu svoje "áno" - začal konať a koná a koná.....Je proste úžasný, geniálny
Отправлено в 08.08.13 13:51.
Včera mi v obchode vraví jedna pani, podotýkam, dôchodkyňa: Evička, ty si ale pekná žena. Poviem vám pravdu, že som jej odpovedala niečo také, že sa jej to iba zdá, lebo ja si tak rozhodne nepripadám. Ale ona mi to zopakovala a ja jej na to: Aj vy ste pekná žena! Táto pani ku mne zdvihla svoj zrak, ktorý prezrádzal, že určite neviem, čo hovorím.
- Áno, ste pekná žena, lebo presne takí, akí sme, sme boli v Stvoriteľovom pláne Božom. A zduplikovala som to ešte raz: Presne takí, akí sme.
Tá žena sa rozplakala. Povedala, že ma mama dobre vychovala a ja som ešte dodala: Každého človeka máme milovať ako svojho brata a sestru, a usmiala som sa na ňu. Táto dobrá ženička sa tak veľmi rozplakala, lebo cítila, že som jej vrátila dôstojnosť človeka. Možno sa cítila zanedbaná, neupravená, celým svojím životom ťažko zrobená a skúšaná žena. Možno jej to už dávno nik nepovedal, ...je to už dlho, čo pochovala svojho manžela...Poviem vám pravdu, hrialo ma pri srdci, že som ju potešila, hoci to bola ona prvá, čo chcela potešiť mňa...
Отправлено в 08.08.13 15:40.
Pokojne sa modlím za všetkých a ja si z toho problém nerobím, či to potrebuje a či nie. O tom vie náš Otec na nebesiach zaiste viac ako ja.
Je hrdinské napr. ochrnutie prijať bez reptania. Ale či aj Ježiš neurazil porazeného, keď ho spúšťali cez kus odkrytej strechy? A ochrnutého pri rybníku? Nedávno sme sa tu modlili za brata, otca piatich detí, ktorý bol tomu tiež blízko, a je zdravý!
A tie naše guľaté dievčatá? Nuž, nie je jedno, či prosím o modlitbu preto, lebo túžim mať figúru ako manekýnka a nebola mi daná , alebo mám pre ňu problémy zo srdcom a spôsobuje to choroba, ktorá sa liečiť dá, len sa odvážiť vykročiť za lekárom....nebuďme ako sektári, ktorí tvrdia, že kto sa dobre modlí, nepotrebuje lekára....sv. Lukáš bol lekár, aj sv. Kozma a Damián...sv. Giovana Beretta Molla, ktorá darovala radšej život dcérke a sama umrela na rakovinu, ako keby sa bola dala zachrániť (?) ona.
Priateľkin synček dostal ako 10 ročný osteosarkóm. Rodičia, hlboko veriaci a známi katolícki aktivisti sa rozhodli pre amputáciu. Modlilo sa hádam štvrť Bratislavy. Dnes je z neho príjemný 46 ročný muž s protézou a krásnou rodinou. Nie je nemožné kombinovať medicínske zákroky s modlitbou. Dôležité je z celej hĺbky myslieť na to "Buď vôľa Tvoja".....a nesúdiť.
Отправлено в 08.08.13 17:32.
Zdravím Irma, nie je mi jasné to s tým sektárstvom, možno je to len hra so slovíčkami, alebo ste rovnako ako M.Kunzl nepostrehli pointu, čo však nie je problém. Ja som nikdy nepovedal, že k lekárovi je zlé chodiť. Sirachovec 38 hovorí o lekárovi ako o Božom človeku, ale aj o tom, že choroba je dôsledok "niečoho".
Ja som sa zameral to, ako mnohí, aj ja najprv hovorím, Bože uzdrav ma a potom Ti budem lepšie slúžiť, lebo takto slúžiť sa nedá. Môj komentár je o sebaprijatí, o prijatí Božieho pohľadu na seba. Ja tvrdím - najprv prijími sám seba i svoj stav. Popri tom choď k lekárovi. Ale ak sa zameriam na uzdravenie tela bez uzdravenia vnútorných zranení, po uzdravení tela nepríde očakávané (nazvem to) sebauspokojenie. "Sebauspokojí" sa len sebaprijatý človek, lebo je spokojný s Otcovym pohľadom na seba samého.
Отправлено в 10.08.13 9:42 в ответ на Mária-Irma Danieliszová.
Ahoj, Tomáš emoticon myslím, že nedorozumení sa tu trochu nakumulovalo emoticon ja napríklad som hneď porozumela Tvojmu článku - chápem ho, a nenachádzam na ňom protirečenia emoticon Viem, že ti je to asi jedno, píšem len preto, aby si sa fixoval vo svojej istote o správnosti Tvojho textu aj jeho odkazu. Niekedy človeku padne dobre, keď aj výslovne je jeho dobrý zámer pochopený a uznaný emoticon a nielen "lajknutím", čo som urobila hneď ako prvá emoticon No, ale ku komentáru pani Danieliszovej emoticon Ona Ťa, práveže, podporila - kvituje Ti obsah aj pointu Tvojho textu emoticon takže znepokojenie pokojne daj stranou emoticon To s tým sektárstvom nemá veľa spoločného s obsahom Tvojho textu emoticon to je poznamenané len tak mimochodom - k prípadným rozporom, ktoré by možno vyvstali v mysliach iných čitateľov Tvojho blogu, a opäť toto vyjadrenie len obhajuje Tvoje názory v texte a hrá im do karát emoticon Takže, na pocit nedorozumenia veselo zanevri emoticon
Отправлено в 10.08.13 10:20 в ответ на tomáš nemec.
Ďakujem Mirka,
ja nech som čítal ako čítal, nevedel som si Irmino posolstov nejako napasovať.

Ešte raz vďaka

Tomáš
Отправлено в 21.08.13 11:13 в ответ на Mira Bakerová.
emoticon Nie je vôbec zač, Tomáš emoticon Aj druhý raz emoticon ak budem mať podnet emoticon vyjadrím sa na margo veci emoticon emoticon

Nech Ti Pán hojne požehná tento deň emoticon i každý ďalší emoticon
Отправлено в 21.08.13 11:28 в ответ на tomáš nemec.