Naše slovenské slovo „Vianoce“ pochádza zo spojenia latinských slov via a nox, teda cesta a noc. Slávenie Vianoc akoby bolo pokračovaním adventu, času očakávania, v ktorom nás Pán pozýva bdieť a tak očakávať jeho príchod, ktorý nastáva práve teraz. V tomto „teraz“ Vianoc, v tejto noci nám už svieti pravé Svetlo, ktoré prišlo na svet (por. Jn 1,9).

Evanjeliá ponúkajú pri opise Vianoc doslova explóziu svetla. Jasná hviezda a anjeli sú znameniami, ktoré odkazujú na Dieťa uložené v jasliach. No akoby k nemu neviedli priamo. Hviezda vedie mudrcov po dlhej ceste najprv do Jeruzalema, až potom do Betlehema. Akoby ju na čas stratili. A „nesmierne sa zaradovali“ (Mt 2,10), keď ju znova uvideli. Anjeli zasa prídu k pastierom a ohlásiac im radostnú zvesť im len načrtnú, kde nájdu Spasiteľa. Zvyšok cesty je len na ich vôli a ochote vstať a ísť.

Isto nie je náhoda, že evanjeliá ponúkajú práve tieto dve skupiny ľudí. Pastierov, ako tú najobyčajnejšiu skupinu ľudí. Možno drsných, ale úprimných. Možno nevzdelaných, ale s otvoreným srdcom. Možno ako tých, ktorí sú okolím vnímaní ako čudáci, a predsa sú ochotní vo svojej krásnej jednoduchosti ísť v ústrety Svetlu.

Mudrci sú trošku iná kategória. Presný opak pastierov. Ľudia, ktorí „vedia čítať z hviezd“ znamenia čias. Vzdelaní a zároveň vyučení Božou múdrosťou. Ľudia z kráľovského dvora, ktorých jedinou povinnosťou bolo štúdium a predsa pri svojej učenosti ostali pokorní. Tí, ktorým tituly a široký rozhľad neubrali na pokore. Možno práve naopak.

A tieto dve skupiny sa stretajú pri jasliach. Cudzinci a spodina. Kde sú veľkňazi? Kde sú tí, ktorí skúmali Písma a proroctvá? Kde sú tí, ktorí mali spoznať Mesiáša a rozpoznanie jeho príchodu mali takpovediac v náplni práce? Nevieme. Vieme len to, že tam neboli. Zdá sa, že ešte stále blúdia kdesi na púšti motajúc sa okolo seba zahľadení ktovie kam. Akoby pre nich zastal čas v dobe proroka Izaiáša, ktorý s veľkou bolesťou konštatuje hneď v úvode svojej knihy: „Vôl si pozná gazdu a osol jasle svojho pána; Izrael nepozná, môj ľud nepochopí“ (Iz 1,3). Preto tá známa idylka jasličiek, kde popri mudrcoch a pastieroch nachádzame oslíka a vola – ako znamenie toho, ako ľahko sa začneme motať len okolo seba, ak prestaneme byť vďační. Ján vo svojom evanjeliu smutne poznamenáva: „Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali“ (Jn 1,11), aby nás varoval pred prázdnym mudrovaním a tvrdohlavosťou, v ktorých sa dá len bezcieľne blúdiť.

Ako sa dá prehliadnuť Svetlo v temnej noci? Ako sa dá nevšimnúť si, že Boží Syn sa stal človekom? Možno si povieme, že nám by sa to nestalo... Naopak, isto by sme zvesť o narodení Spasiteľa prijali s radosťou, veď sme citliví ľudia. Veriaci katolíci, evanjelici, alebo aj neveriaci. Možno si povieme, že ak by sme žili v tej dobe, isto by nám tak významná udalosť neunikla. Naozaj?

Veď aj dnes sa znova rodí Kristus. Aj dnes sa Boží Syn stáva človekom aby bol Boh s nami. Aj dnes prichádza v takom istom tichu, aby nás zachránil. Možno práve tu je zádrhel. Prichádza, aby zachránil. Ale... Stojíme o jeho pomocnú ruku? Prichádza, aby zmenil náš život. Ale... Máme na to dosť odvahy?

Múdro a právom sa o Vianociach hovorí ako o najkrajších sviatkoch roka, o sviatkoch lásky. Je dobré, pekné a správne, keď sa rodina zíde, aby sme sa navzájom obdarovali. Pomáha nám to nezabudnúť na podstatu Vianoc. Nezabudnúť, že Boh nás tak veľmi miloval, že nám daroval svojho Syna. To On je ten pravý Dar ľudstvu a každému človeku. Ak z Vianoc odstránime tento ich základ, ostanú okyptenou pretvárkou a zo sviatkov sa stane honba za darčekmi, ktoré, hoci sú drahé, aj tak za nič nestoja... Ak z Vianoc vyženieme Krista, naženieme samých seba do zradnej siete supermarketov, v ktorých sa dá kúpiť všetko. Teda, okrem toho, čo je naozaj potrebné.

Ak majú Vianoce aj tento rok ostať sviatkami lásky a porozumenia, potrebujeme ich sláviť s veľkou vďakou za ten najväčší Dar. Jedine Ježiš, to bezbranné dieťa v jasliach, nám môže a túži dať pravý pokoj. Zadarmo. Tu a teraz. Ten pokoj, v ktorom nemusí byť všetko dokonale naservírované, perfektne upratané a sterilne čisté. Ten pokoj, ktorý On dáva do srdca, nie do vecí.

Modlím sa za Vás všetkých, a prajem Vám, aby nikto pri slávení Vianoc nezabudol na ich zmysel. Modlím sa, aby sa v každom srdci obnovil pokoj. Aj tam, kde možno už dávno chýba. Ježiš ho znova štedro dáva. Stačí ho prijať. Modlím sa, aby sa Ježiš znova narodil v každom z nás. A modlím sa, aby sme takto prežívali Vianoce počas celého roka 2017.