Pred pár dňami mi vychádzal termín spovede. Povedal som si, že počkám na dnešný deň, veď je vraj plný Milosrdenstva.

Od rána to všetko bolo na nič. Ale tak, že fakt na nič.

Ráno som budík nepočul - bez šance. Vstal som 7,57, teda v čase, keď sa obyčajne už nachádzam v kostole a pripravujem sa na sv.omšu o 8.15. Cesta trvá tak pol hodinku, dnes som dal za 20 min... S 10-minútovým meškaním sme začali. Aby som sa aspoň ranné chvály pomodlil v ďalšom kostole pred sv. omšou o 9.45, musel som sa zariadiť tak, aby najneskôr 9.05 bolo po sv.omši. Bridí sa mi taká naháňačka s časom. Strašne nerád pozerám na hodinky počas slávenia Eucharistie. Ani som nemal kedy kázať o Milosrdenstve. A vraj deň Milosrdenstva....

Druhá a tretia sv. omša prebiehali pokojnejšie, tretia dokonca so všetkou slávnostnou liturgickou parádou. Len po nej ma tá slávnosnosť dňa opustila skôr, ako sa ma stihla zmocniť. Stala sa jedna veľmi, veľmi smutná vec (nebudem teraz písať, o čo išlo), ktorá ma okrem zármutku naplnila nepokojom tak, že som ho v sebe vnímal doma, aj po čase modlitby, ba dokonca aj počas spovedania v katedrále. A vraj deň milosrdenstva...

Večer pred sv.omšou v katedrále som naznačil spovedníkovi, že chcem tento deň prísť k Milosrdenstvu nielen ako kňaz, ale aj - a najmä - ako kajúcnik. Zareagoval úsmevom. Tam to skončilo. Neskôr som mu ešte poslal sms, že či sa dá, že volám a kričím "Milosrdenstvo!" Neozýval sa. A vraj deň milosrdenstva...

Krátko pred 22.00 prišla sms (poznajúc jeho rytmy som sa v duchu zmieril s tým, ako sa ospravedlňuje, že dnes z toho už nič nebude). Stálo v nej: "Milosrdenstvo prichádza vždy, moja pamäť nie. čakám ťa" Tak som vyletel, že len tenká červená čiara za mnou ostala.

Už pár rokov vravím ľútosť vlastnými slovami. Tá dnešná znela takto:

"Otče môj, som si vedomý toho, že som hriešnik a že mzdou hriechu je smrť.
Chváim ťa za to, že si vydal za mňa svojho Syna,
ktorý zomrel za moje hriechy, aby som ja mohol žiť.
Pre jeho bolestné umučenie prosím, žobrem o tvoje milosrdenstvo pre mňa.
Zmiluj sa."

Taký krásny deň... Deň Milosrdenstva!