Tak to viete. Keď sa vám niekto snaží prihovoriť, alebo nabrýzgať vám, slušnosť káže poďakovať. Vyjadriť svoju radosť. Snáď zopár maličkých korekcií. Samozrejme, milé tety, len ak je to korektné. Pochopte moju skromnú chválu vášmu budovateľskému úsiliu, drahé súdružky. Jeden článok... ale za tri sa už naozaj patrí vyjadriť svoje pocity.

Veď pozrite. Mohli písať o záchrane pralesa. O ľadovcoch. Dokonca mohli mlčať! Oni však píšu o tom, čo majú rady. O chlapcoch, mužoch. Že píšu ženy o mužoch by sme nemali kritizovať. Veď práve z prostredia Postoja vyvstala téza, že štyria muži môžu diskutovať o zákaze interupcií.

 

            Ak budem sprostý, bude to úplne v poriadku a dám vlastne za pravdu tetuške Brende. Veď vo svojom zasvätenom texte dokazuje, že chlapi dnes de fakto osprostievajú! Urobím jej teda radosť, veď to určite nepísala do ľuftu. Aj fajčenie má následky. Aj čítanie o mužoch môže niekomu napríklad poškodiť a osprostie. Varovanie tam žiaľ nedali.

 

            Snáď by bolo na čase napísať z akej štúdie čerpám. To je veľmi populárny kúzelnícky trik. Dobre teda. Môj vlastný výskumný ústav čitateľskej príčetnosti vyskúmal, že na Postoji vyšli tri články o mužoch, resp. proti mužom? To nechávam ako otázku.

            Napr. taká jedna teta, milé deti, ktoré o svete nič neviete, volá sa pani Hanusová. Na jednej strane sa jej zdá, že muži by mali plakať, kedy sa im len zachce. V ďalšom článku sa už nazdáva, že zasa ak si chlap, tak mi tu nerev ako taká baba. V kontexte jej minulých článkov sa už nečudujem.

Ja len jedno ľutujem. Škoda, že sa moja stará mať nedožili týchto osvietených až presvietených feministických čias. Ona zomrela a toto vôbec asi nevedela. Ako tak mohla vyžiť?!

 

            Naše milé tety sa však zhodujú v jednej veci. Muži sú v kríze. Nie žeby ich to netešilo. Píšu o tom v duchu, že mužnosť je zrejme prekonaná, vyhorená. Píšu o tom ako nejakom havarijnom stave. Články tej jednej tety, myslím tetušku Hanusovú, vyznievajú ako komerčný produkt vhodný do nejakého ženského trendy plátku. O vykrízovaných mužoch sa im iste dobre číta. Doslova lahoda, blaho, radosť z dosiahnutého cieľa. Či snáď nie?!

 

 

II.         Totiž teta Brenda M. Hafera má jasno. Nie. Ženy s tým nič nemajú. A feminizmus?! Kdeže! Po vynáleze vidličky a záchodu ide o najväčší vynález ľudstva.

            Takže feminizmus nič... Tak škoda. Veď každý syn má matku a otca. Máme len dve pohlavia. Čiže problém mužov je tu nezávisle od feminizmu, nezávisle od sexuálnej revolúcie.  A jeje. Muším sklamať dobrú tetušku. Asi to spolu niečo má. Feminizmus ako každá vec má zrejme nejaký klad, ak by sme dlho hľadali, ale aj kopu nedozerných negatívnych následkov. A nielen na mužov.

            Ak žena povie v relácii, ktorú by mali volať Slabá zostava (RTVS), že rodina a práca je 50 na 50... potom feminizmus buď milostivý takým deťom. Tety tam hovorili, že vlastne je úžasné zákonom prikázať presný počet poslankýň parlamentu. Všetko hlavne demokraticky!

            Na ČT som videl dokument, kde mladé matky hovoria o tom, že majú pomaly neurózu z pocitu, že veľa pracujú a málo sa venujú vlastným deťom. Potom veľa investujú na čo si ich deti len spomenú, aby uľavili svedomiu a mali pocit, že sa starajú....

            Ak nielen v školstve trpíme prefeminizáciou, potom je tu problém. A majú ho na svedomí práve niektoré ženy. Nie muži. Teda áno... veď niektorí tak nadšene tlieskajú feminizmu a presadzujú ho... Takže milé tety, smelo si zatlieskajte, my sa pripojíme, dáme aj ovácie! Skvelý výkon! Toto Slovensko naozaj potrebovalo! Teraz už budeme naozaj európski!

            Naozaj: ak je v školstvo na Slovensku v kríze a deti nám vraj hlúpli... je tam prefeminizácia, teda ženy a feministky sú povinné prevziať svoj diel zodpovednosti. Milé tety profesorky, prodekanky, dekanky, docentky, doktorky... či?!

 

            Len drobnosť: opakujem sa: pre feministku je dieťa tá posledná projektová zostava, ktorá ju zaujíma. Preto vlastne čoskoro by malo byť Slovákov tuším dačo okolo 4 000 000.... Na to nám pekne idú penzie a sociálna poisťovňa. No z niečoho platiť treba. A jeje... ono feminizmus má akési neblahé ekonomické dôsledky...  Aké prekvapenie. Toto tety určite prekvapí. Toto sa nemalo stať. Vymažme to. Čo oko nevidí, feministku nebolí. Pre ne je predsa dôležitejšia ideológia ako realita.

            Minulú stredu nás v Do kríža (RTVS) uistili, že dávky estrogénu zo spodných vôd škodia ujom i tetám. A rodí sa vďaka nemu viac samíc rýb ako samcov...  Ale nie! Toto je určite blaf. Žeby enviromentalisti mali byť zároveň bojovníkmi proti feminizmu? Veď žena má právo na všetko. To je predsa neodpustiteľné. Ak chcú byť rezidentkami, stať sa obyvateľkami mesiaca, spoločnosť je povinná tak konať. Všetko a ešte viac.

 

            Teta Brenda ešte smutne konštatuje, že muži s maturitou menej zarobia a menej mužov získa vš titul (USA). A zákony nám milo zastávajú matky a ženy celkovo. Určite chce založiť podporný fond.

 

 

III.        Milé tety. Dovolím si mať prosbu. Môžem?! Podporte ma. Dajte si svoje písanie preložiť do ukrajinčiny a ruštiny. Pošlite to chlapom do zákopov. Myslím, že toto ich fakt povzbudí. Veď môžu plakať i neplakať v boji o prežitie.

Feministky chcú byť všetkým... aj vojačkami. Ale tí zlí Ukrajinci a Rusi stále nútia bojovať hlavne mužov. No to je škaredé. Davy feministiek určite túžia brodiť sa zákopmi po kolená v ľadovej vode. Dnes som videl presne taký záber na Postoji. Síce moment... To zas nemôžeme. Ich by to bavilo len za predpokladu, žeby feministky hneď dostali miesto generálov. Nebudú sa predsa špiniť s blatom a nedostatkom jedla. S tým, že vás môžu každú chvíľu zabiť. Ja to chápem. Toto nie je pre feministky. Keď umierať a nemať kariéru, tak muži.

Shelley v predslove vlastnej knihy Odpútaný Prometeus píše, že počet talentov sa v nijakej generácii nelíši. Ak sa tu dnes roztrhlo vrece so spisovateľkami, vedkyňami, žurnalistkami, režisérkami...  mali by sme byť veľmi veľmi skeptickí. Nijaké ambície ešte umenie nevytvorili.

 

 

IV.        Ja sa fakt pýtam. Aký cieľ tieto tety sledujú? Ja mám žiaľ z tých článkov neblahý pocit, že nič dobré. Aké riešenia sme tam našli. Nič. Predstierajú sústrasť, zaujatie... tvária sa temer vedecky... Ešte že... tety vedia robiť dojem. Na to majú snáď špeciálne školenie.

Znovu sa pýtam. Toto je konzervatívny pohľad? Tento guláš? Tieto náreky nad akýmsi nimi vykresľovaným (nimi asi želaným) hrobom mužnosti? Toto sa musí zmeniť!

Prečo na inak konzervatívnom médiu nachádzam progresivistické paradigmy, keď príde na mužov? Ich negativizmus, ich devastujúci pohľad na tzv. prepytujem „rodovú problematiku“.

Ak toto nevadí šefredaktorovi, je tam snáď nejaká redakčná rada, nejaká kolegialita, aby sa držal konzervatívny modus vivendy, ktorý inam naozaj vnímam. Majú tety výnimku z pravidla?

Čo je v týchto článkoch kresťanské? Nič. Bodka. Inde Postoj dáva priestor rôznym prúdom v katolicizme a evanjelickom kresťanstve. Niekedy nudné kázne a moralizovanie. V tetuškiných intenciách sú muži „Bez Boha na svete“ (Royová).

 

 

V.         Ono ten svet je plný spojených nádob. Ak by muži padli do krízy, na strane žien by som vyhlásil výnimočný stav ohrozenia... Lebo veď ženy si ešte stále berú mužov a muži ženy. Máme synov.

 

            Jaj, jaj. Milé tety, problém je... viete, my niektorí sme si zachovali taký v podstate normálny mužský a ženský zdravý rozum. Nás rožkom ťažko opijete. Skúste to na mladších chlapcoch. Ale verím, že sú muži a majú v sebe šiesty zmysel, veď aj ženy vraj akýsi majú, a ten zmysel je akási strelka kompasu. Ukazuje na sever.

            Všetkým normálne a rozumne zmýšľajúcim ženám patrí moja plná úcta. Verím v ich podporu proti novodobým bludom. Ani muž bez ženy, ani žena bez muža.... Kristus je všetko vo všetkom.

 

            Psy brešú, karavána ide ďalej.