Дневники

« Назад

Spájanie rozbíjaním?

Rekacia na článok pani Hanusovej. Na úvod položím rečnícku otázku. Ak je niečo dva razy, je to seriál? Totiž sa zdá, že pani Hanusová sa rozbehla na krížovú či skôr možno antikrížovú výpravu proti mužom. Je to tak? Rád by som veril, že nie. Kladiem si tú istú otázku, čo minule. To šéfredaktor o tomto nevie, nečíta tieto články? Nemá čas? Číta si práve na iných stránkach? Sme svedkami nového obratu v Postoji? Týmto vyzývam pána šéfredaktora, aby sa k tomuto balastu od spomínanej autorky prihlásil alebo sa od toho dištancoval.

V prvej časti chcem charakterizovať, čo vnímam.

            Popis pri mene pani Hanusovej anotácia nehovorí nič o tom, žeby mala vzdelanie v oblasti psychológie a vzťahov. Čím je teda jej článok? Len si tak niečo píše... alebo z akého titulu uchopila túto tému? Pokiaľ Postoj pozve odborníka na vzťahy a vzťahovú terapiu, to chápem a ako čitateľ a človek oceňujem. Ak však niekto rúbe hlava nehlava, kde je odbornosť? Je naozaj možné naliať do článku jednoducho riadnu dávku emotyvity? Má byť asi výkrikom....

            Je potrebné oceniť, že oproti minulému článku sa tento pokúša niesť v duchu pokoja a hľadania zhody. To je pokrok a ja ho oceňujem. Akýsi pozitívny obal však nesie podivné (odporné) jadro. Autorka ho dosahuje vyhlásením, že muži meškajú za ženami tri kroky.... Čím nadväzuje na svoj predchádzajúci pokus.

            A znovu: kto to zmeral, že sú to tri kroky. Prečo nie roky? tri nie štyri, päť, desať, storočie? Aká autorita vyjadrila tento postoj? Ako sa to meria? Od jedného buka k druhému plus kalkulačka? Odhliadam od toho, že je to urážka mužov. Toto vyjadrenie je skôr výkrikom do tmy ako tvrdenie. Čo sa to vlastne myslí tým výrokom? Ako muži meškajú? Čím si to vyslúžili? Ako je to presne, nie plus mínus tri. Kde muži meškajú? V Prešove? V Prievidzi? V Lubeku? Honkongu? Strednej Etiópii? V Hornom Palárikove? Kde viac? Kde nie...  Síce naznačuje, že namierila na Husákove deti... Dôchodci, blahoželáme, máte pokoj. Vy už nemeškáte. A mládenci! Bacha! Vstaňte skôr, inak zameškáte. Neponúknete žiadny graf? Pekne vytlačený, farebný. Nič nebude? Škoda. Mohla byť zábava.

            Prečo autorka nepoužila iné prirovnanie? Napríklad: Muži podľa pani Hanusovej meškajú ako je ďaleko z Bratislavy do Bubuselu. Alebo je ďaleko ako pani Čaputová od skládky... síce to je tak trochu z iného súdka, pravda... Alebo iný druh: Muži meškajú ako vieme, že uhlia v Handlovej niet. Pre pána Jána, keď chcem nadávať tak musím byť trochu kreatívna, nie?!

            Čiže čo... ženy sú tie lepšie... zjedli všetku múdrosť... v rozsahu tri roky napred... Má zadanie aj pre mužov... Ó, nie sú stratení... majú robiť čo? Majú sa doťahovať. Na koho prosím? Na ženy... odpovedá autorka.

            Tento raz sa autorka nenamáhala poslúžiť si akým takým, hoci pochybným výskumom. Zaštíťuje sa vedomím, že takto to nejako je... takto hovoria ženy okolo... Aj nejaká pani to písala... Vlastne nie... zrejme predpokladá, že nás potešil článok predchádzajúci a akceptujeme výskum, ktorý prezentovala.

            Zaujímavé je, že feministky majú radi čísla. Každá piata žena, potom každá druhá... teraz čítam tri kroky... Ono číslo hneď navodzuje dojem niečoho exaktného. Skoro ako nezvratný fakt... až na to, že sa jedná o peknú hru bez reálneho základu. A výskum? Ak viem, čo chcem, ja to aj nájdem.

 

            Autorka zdôrazňuje, že došlo k zmene rolí vo vzťahoch. Odvoláva sa na skutkový stav. A teda ho prijíma ako fakt. Tvrdí, že ženy dosiahli nové sebavedomie. Teda všetko, čo priniesol feminizmus je teda podľa nej vítané, skvelé, úžasné? V žiadnom prípade. Priniesol aj určitý pokrok avšak za cenu rozbitia množstva rodín. Toto mám čítať na konzervatívnej pôde?

            Domnievať sa, že muži sú vlastné zlé ženy s malou biologickou úchylkou je chybné. Článok napokon vyznieva takto: zhoda medzi manželmi je nevyhnutná. Avšak za predpokladu, že tí meškajúci muži dobehnú.... Oni sú tí, ktorí zlyhali. Ženy, sme skvelé, my chyby nemáme.

            Autorka tvrdí, že nie je feministka. Ale tento jej výrok inak čítať neviem.

            Prepáčte, že sa pýtam.... je toto fakt na Postoji možné? Prepáčte, od normálnej žurnalistiky je to pád. Ja nemám najmenší záujem byť osobný alebo písať invektívy. Ak si však autorka rieši nejaký osobný, či osobnostný problém, či problém nejakého ženského spolku s názvom: „Sme tri kroky vpred“, v poriadku, ale toto sem v tomto duchu nepatrí. Zvlášť, ak sa Postoj hlási ku kresťanom.

 

            V druhej časti chcem napísať, čo si myslím ja. Ak je odborník pani Hanusová, pretože je žena, potom som aj ja, lebo som muž.

            Mali sme tu neúspešné referendum za rodinu. A predsa úspešné. Extrémisti z gender hnutia pochopili, že len tak sa nedáme. Zdalo sa, že feminizmus im už nemá čo dať. A predsa. Nie je nad to, ak sa konzervatívny tábor rozbije zvnútra. Podobné články a výzvy ako je tento, čo o ňom píšem, sú také maličké trójske kone. A toto je nebezpečné. Potvrdzuje to aj sama autorka.

            Nikdy by som neveril, že to napíšem. Muži, je lepšie sa neženiť, ako to horlivo radí aj muž ako Pavol. Je lepšie sa neženiť, ako vziať revolucionárku, feministku. Skôr či neskôr musí nevyhnutne prísť k rozchodu. Verím, že práve párový terapeut by im vysvetlil, že ich koncept muža je neprijateľný.

 

            Jedno je isté. Kresťania, my na Slovensku zvlášť, sme zlyhávali pri príprave mužov a žien na manželstvo. Toto jedno si priznajme. Či sa to týka vzťahu, rodičovstva alebo sexuality. Tento článok o troch rokoch je toho krásnym dôkazom, kam to zájde. Je zvrchovaný čas konať. Teraz hneď!

 

            Kto posúdi, kto je lepší? Muž alebo žena? Kto robí viac? Ako sa má vlastne žiť? Lebo každý hodnotiaci je buď muž alebo žena... a teda môžeme namietať stránenie... Jeden tu je! Ten, ktorý stvoril muža a ženu. To naozaj treba písať na Postoji, že tu máme Zjavenie. Starý a Nový zákon hovoria jasnou rečou o mužoch a ženách.

            Práce v domácnosti nemajú charakter mužských a ženských.... Avšak roľa muža a ženy vo vzťahu daná je. Boj a neúcta žien k mužom, alebo mužov k ženám tu miesto nemá! Ani teraz, ani o tri roky. Teda odporúčanie? Hľadajme, čo o tom hovorí ten, ktorý tomu rozumie najlepšie. Lebo Boh strašne rád píše o láske a obetovaní sa.

            Kam dovedie pár úprimné obrátenie? Pravdaže ich posunie. Nič iné tak nezachraňuje rodiny. Ako ten tretí v páre, vo sviatostnom manželstve, keď dostane priestor.

            Hodnotné je nájsť si dobrú literatúru, aby sme v prvom rade porozumeli jazyku mužov a jazyku žien. Buďme optimisti, netreba na to tri roky ani mužom, ani ženám.

 

Boh si vždy želá jednotu, porozumenie, súlad. Teraz, nie o tri čohokoľvek.


 

 

Комментарии