Ukrajinci si vážia svoju históriu. Veľkorysým štýlom propagujú začiatky Kyjevskej Rusi a kristianizáciu krajiny. Kyjevsko-Pečorská lavra a Sofijský chrám sú zaradené medzi pamiatky UNESCO. Na prvé miesta na Ukrajine ich dávajú odborníci a do prvej desiatky široká verejnosť.
Do Kyjeva som expresom dorazil potme okolo jedenástej večer. Cez Booking som mal vybavené ubytovanie vzdialené od stanice necelý kilometer. Chvíľu som hostel hľadal, lebo som sa pozeral hore, že tam bude názov na stene domu. Chodil som hore-dole ulicou podľa čísel. Až po čase som si všimol pri pohľade dole schody do suterénu budovy. Na vrátnici bola pani vo vyššom strednom veku. V ruke bankovky, niečo chaoticky vykladala vydeseným mladým ľuďom, že pre nich nemá izbu, akú mali objednanú. Vyzerala ako opitá alebo nadrogovaná. Prihlásil som sa, že tu mám zarezervované ubytovanie – izbu s vlastnou kúpeľňou. Zmätene mi povedal, že takú izbu nemá voľnú. Po dlhšom čase sa situácia vyjasnila. Ponúkla mi na jednu noc pivničnú kobku – totiž hostel bol prerobený z pivnice bez okien. Kobka bola čistá, úhľadná 2 x 1,5 m, že sa ani dvere pre posteľ nedali celkom otvoriť. Kontakt so svetom zabezpečovalo rýchle wifi a ventilátor v stene. Chodby boli široké ako ulička vo vlaku. Ťažko by splnili požiarne predpisy. Recepčná mi podala 3 kusy prestieradla, každé s iným pestrým vzorom, 2 veľké a jednu malú obliečku. Chvíľu som váhal, či prestieradlo podobné na americkú vlajku si dám pod seba alebo na seba. V noci som nemal „americký sen“, ktorý v Kyjeve mnohí snívajú.
Osobná železničná stanica Kyjeva bola otvorená v roku 1932 v štýle ukrajinského baroka s prvkami konštruktivizmu.
Na druhý deň som sa rozprával s pani recepčnou a napravil som si o nej mienku. Bola to bývalá učiteľka, ktorá sa dostala na invalidný dôchodok pre postihnutie pravej ruky. Z dôchodku by nevyžila, tak si zarábala ako recepčná, chyžná a upratovačka v jednej osobe. Chválila sýrskeho majiteľa, že je dáva plat načas. Mala citlivé srdce pre mladých hostí, ktorí boli rôznych národností a farieb. Jej chaotickosť vyplývala z dlhodobého nevyspatia. Pamätám si dodnes jej vetu z večera „S vašim výzorom vás nepustím do noci hľadať si ubytovanie“. Bolo v tom zakódované, že by som sa mohol stať obeťou nočných vlkov.
Súsošie Apoštola Ondreja, svätej Oľgy a svätých Cyrila a Metoda
Prv než sa vydám do ulíc Kyjeva, vrátil sa o dve tisícročia dozadu, lebo to dáva Kyjevu zmysel. V pravoslávnej viere majú vo zvláštnej úcte sv. apoštola Andreja, nazývajú ho Prvozvaným, lebo podľa evanjelií si ho Ježiš vybral ako prvého. Podľa legendy vraj apoštol Andrej došiel do Kyjeva, kde vztýčil kríž a predpovedal kresťanskú budúcnosť. Úcta k sv. Andrejovi sa prejavila aj v stavbe nádherného barokovo-byzantského chrámu, jedného z najkrajších v Kyjeve, ktorý tróni na homoľovitom pahorku.
Chrám sv. Ondreja z roku 1754 stojí neďaleko Starokyjevskej hory, kde bývalo sídlo kniežat Kyjevskej Rusi.
Kyjev bol podľa povesti založený kniežaťom Kyjom zo slovanských Poľanov v roku 482. Na Hradnom vrchu postavili hradisko. Dnes sa na tomto strmom kopci ako v dávnej minulosti nachádzajú pohanské oltáre, kde prinášajú týždenne zápalne obete. Zatiaľ len z potravín, pred prijatím kresťanstva i zvieracie a dokonca aj ľudské obete. V dnešnej dobe je renesancia pohanstva. Mnoho ľudí priťahuje niečo tajomné, voči kresťanstvu majú predsudky. Zámková hra pôsobila na mňa dosť znepokojujúco, možno som si to vsugeroval. Podľa mapy nahratej v mobile som si vyhliadol skratku na ulicu, kam som sa chcel dostať. Vydal som sa po strmom prašnom chodníku dole, kde ma to malo vyviesť na ulicu. Lenže som došiel k prekážke. Podo mnou bola 5 metrová betónová stena. Išiel som jedným smerom po vrstevnici, tam bol chodník zavalený stromom. Na druhú stranu som ani po 100 metroch nedošiel k miestu, kde by sa dalo zísť na ulicu. Moju paniku zvyšovalo aj to, že som sa miestami brodil v odpadkoch, boli tam aj injekčné striekačky. Vrátil som sa. Ani ma nenapadlo ísť späť sa na horu. Keď sú tu chodníky, museli sa tu ľudia nejako dostať. Obišiel som padnutý strom a asi po 50 m som zbadal, že o múr je opretý drevený rebrík. Sprvoti som váhal, lebo dole podo mnou boli dva psy. Keď ma zbadali odišli. Chvála Bohu som na slobode. Už mi nevadilo, že rebrík bol umiestnený v smetisku.
Pohanské oltáre na Zámkovej hore. Znak na oltári je bežný ornament u slovanských národov ale i na nórskych čiapkach. Predstavuje symbol (alatyr) boha ohňa a slnka Svaroga. Druhý oltár je miesto, kde sa týždenne prinášajú obete.
V čase, keď boli u nás sv. Konštantín a sv. Metod (863 – 885), diala sa kresťanská misia u Variagov (860-882), ako nazývali škandinávskych Vikingov, ktorí obchodovali s domácim slovanským obyvateľstvom a dokonca mu aj vládli. Misionári pravdepodobne postavili i drevený kostol. V roku 882 si novgorodský Variag Oleg vraždami Askolda a Dira podmanil Kyjev a vytvoril jednotnú Kyjevskú Rus. Po Olegovi vládol Variag Igor, ktorý ako jeho predchodca robil výpady proti Byzantskej ríši. Po ňom vládla manželka Oľga, ktorá bola regentkou nedospelého syna. Oľga sa dala pokrstiť (957), ale jej syn Sviatoslav pokukoval po isláme.
Monumentálny Chrám sv. Vladimíra z roku 1882 je v ukrajinských farbách.
Bohoslužba v Chráme sv. Vladimíra a oltár s pozostatkami sv. Barbory, ktorú odsúdili na popravu pretože prijala kresťanskú vieru a zabil ju vlastný otec v roku 306. Je to tá istá Barbora, ktorá je u nás patrónka baníkov, geológov i kamenárov.
V roku 978 nastúpil na trón knieža Vladimír, ktorý zo začiatku podporoval pôvodné náboženstvo. V Kyjeve postavil Panteón s modlami hlavných slovanských bohov. Okolo roku 988 však prijal kresťanstvo ako štátne náboženstvo a dal pokrstiť Kyjevčanov v Dnepri. Nie sú známe okolnosti len dohady, prečo sa rozhodol pre kresťanstvo. Bol to pre neho veľký zlom v živote, lebo zanechal množstvo manželiek a mileniek a zobral si jednu Annu Byzantskú. S ňou prišla do Kyjeva rozvinutá kresťanská viera a grécka kultúra so vzdelanými mníchmi a staviteľmi chrámov a palácov. Bolo to vtedy, keď u nás upevňoval vládu kráľ Štefan.
Pamätník kniežaťu Vladimírovi, ktorí zaviedol v Kyjevskej Rusi kresťanstvo. Reliéf na pamätníku zobrazuje krst Kyjevčanov v Dnepri (988).
Základy Desiatkového chrámu (996) na mieste pohanského chrámu na Starokyjevskom vrchu. Názov je odvodený od desiatkových daní, z ktorých bol vybudovaný. Zachovaná mozaika z Desiatkového chrámu. Rekonštrukcia centrálneho hradiska Kyjeva (detinca) s Desiatkovým chrámom uprostred.
Od roku 1019 pokračoval v zavádzaní kresťanstva a kultúrnom pozdvihnutí Kyjevskej Rusi knieža Jaroslav Múdry. Tento prívlastok dostal pre mnohé veľmi múdre skutky. Kyjev v jeho dobe bolo obdivuhodné mesto postavené na niekoľkých pahorkoch, ktoré sa dynamicky rozvíjalo. Okrem domov a palácov postupne vybudovali desiatky murovaných kostolov. Mesto sa snažilo napodobniť Konštantínopol. Na počesť víťazstva nad Pečenehmi dalo knieža v Kyjeve postaviť Chrám svätej Sofie (1037), inšpirovaný Hagiou Sofiou v Carihrade. Nádherný chrám, ktorý je dnes múzeom, skrášlili najlepší umelci z Byzancie.
Sofijský chrám upravený v štýle ukrajinského baroka skrýva pôvodné jadro Jaroslava Múdreho (1037).
Jaroslav inicioval vznik prvých kláštorov, medzi nimi Kyjevsko-pečerský (1051), dnešná lavra. Bolo to tesne pred schizmou – rozdelením cirkvi na západnú a východnú (1054). Chrámy a kláštory sa stali centrami kultúry a vzdelanosti. Knieža sa odvrátil od cudzieho gréckeho jazyka a prijíma bulharských misionárov, ktorí boli duchovnými potomkami misie sv. Konštantína a Metoda, ktorá sa po vyhnaní žiakov preniesla k južným Slovanom. Byzantské knihy dal Jaroslav prekladať do cirkevnoslovanského a staroruského jazyka. Založil aj školu pre deti. Dal vytvoriť prvé jednotné zákony Kyjevskej Rusi nazývané Ruská pravda. Jaroslav udržiaval mierové kontakty s okolitými vládcami, s ktorými sa prepojil cez manželské zväzky.
Kyjevsko-pečerská lavra (1051) z mosta cez Dneper.
Mnohí budú namietať, že tu spájam vzdelanosť a kultúru s kresťanstvom. Pre progresivistov sú všetky náboženstvá spiatočnícke a zvlášť kresťanstvo. To je podľa nich temný stredovek. Ale že by bol stredovek Kyjevskej Rusi temný? Veď to bol rozkvet vtedajšej spoločnosti a mesta. Ľudia boli nadšení z kresťanskej viery, ktorá ich oslobodzoval od povier. Čo chodia pozerať zahraničný turisti do Kyjeva? Najmä Kyjevsko-pečerskú lavru a Sofijský chrám.
Maketa centra Kyjeva v 10. až 13. storočí. V strede sa nachádza opevnený Sofijský chrám. Vzadu v strede je hlavné hradisko - detinec s Desiatkovým chrámom a palácom kniežat. Vzadu vpravo je situovaný kláštor sv. Michala. Vzadu vľavo je strmá Zámková hora.
Nasledovníci pokračovali v rozvoji kniežatstva, ale dochádzalo k bojom o trón. V tom čase bol dokončený nádherný chrám Kláštora svätého Michala so zlatou kupolou (1113). V Kyjevskej Rusi začal vládnuť Vladimír Monomach (1113-1125), ktorý priviedol kniežatstvo po Jaroslavovi k druhému vrcholu. Po jeho smrti sa centrum Kyjevskej Rusi prenieslo postupne do Suzdaľu a Vladimíra, severne od Moskvy. Veľmi sa začal rozvíjať Novgorod na severe Rusi. Kyjevská Rus sa začala pozvoľne rozpadať na menšie kniežatstvá. Už len stručne spomeniem ďalšiu históriu Kyjeva. V roku 1240 Kyjev dobyli a zničili Mongoli, ktorí potom dlho ovplyvňovali život v Kyjevskej Rusi. V 14. storočí sa Kyjev dostáva pod vládu Litovcov, ktorí dali Kyjevu určité právomoci. V 16. storočí sa dostáva Kyjev pod vládu Poliakov, ktorí mu odoberajú právomoci. Po Chmelnického povstaní v 17. storočí proti poľským pánom a ich spolupracovníkom Židom, sa Kyjev s ľavobrežnou Ukrajinou dostáva pod vládu Ruskej ríše.
Chrám sv. Michala Archanjela v rámci Michajlovského kláštora. Vzadu vidno ľavobrežný Kyjev.
Takto vyzerali byzantské chrámy v začiatkoch Kyjevskej Rusi. Rekonštrukcia Chrámu Usnutia Bohorodičky Pirogošči (1136).
Kto je dedičom Kyjevskej Rusi. Sú to Ukrajinci, ktorí žijú v Kyjeve, v centre vtedajšej ríše? Sú to Rusi, kam sa sídlo Kyjevskej Rusi prenieslo a viac-menej v kontinuite pokračovalo? A môžu byť dedičmi Bielorusi, ktorých územie tiež bolo súčasťou vtedajšej Kyjevskej Rusi? Historické okolnosti hovoria, že všetky tri národy mali spoločných rodičov, potom sa dostali do výchovy a rôznej závislosti od adoptívnych rodičov, ktorí ich dosť ovplyvnili. Všetci traja sú dedičmi tejto ríše a mali by sa chovať ako dobrí bratia a nie ako nepriatelia. Žiaden súrodenec ani ten najsilnejší, ani ten čo býva v rodnom dome by sa nemal vyvyšovať a poučovať druhých, lebo sú všetci dospelí. Odstránia mladí Ukrajinci štátom podporované nepriateľstvo?
Mladí ako nádej pre Ukrajinu na Zámkovej hore. V pozadí je štvrť Podil pri rieke Dneper.
V pokračovaní rozprávania zavítam do Kyjevsko-pečerskej lavry, kde som prišiel ako pútnik a nie ako turista. Našiel som tu jeden z najvýdatnejších duchovných prameňov, z akých som v živote pil.
