PÚŤ ZMIERENIA 6. VEĽKÝ NOVGOROD – NA POČIATKU ŠTÁTU VÝCHODNÝCH SLOVANOV

Vo Veľkom Novgorode sa nachádza najstarší kresťanský chrám na území Ruskej federácie.

Veľký Novgorod (Великий Новгород) je slávne mesto na severe Ruska. Známe je nielen legendárnym hrdinom Sadkom, ale hlavne zachovanou stredovekou časťou mesta so starobylými chrámami a kremľom.

Stredoveký Novgorodský trh podľa maliara Vasnecova.

Pri začiatkoch mesta bol knieža Rurik, vikingského pôvodu, ktorého si slovanskí veľmoži vybrali za vodcu. Vládol v čase, keď na Veľkú Moravu prišli sv. Konštantín a sv. Metod. Po Rurikovi nastúpil Oleg, ktorý v roku 882 spojil Kyjev a Novgorod do veľkého štátu východných Slovanov, do Kyjevskej Rusi. Vtedy tam uctievali ešte slovanské božstvá. Kresťanstvo prijala celá krajina až na popud kniežaťa sv. Vladimíra v roku 987. V tom čase u nás pôsobil kráľ sv. Štefan. V roku 1037 grécki stavitelia postavili v Kyjeve Chrám sv. Sofie (Božej Mudrosti) a o niekoľko rokov neskôr (1050) ruskí stavitelia vybudovali rovnomenný chrám v Novgorode. Chrám vystavali v nížinnom hrade, ktorý v Rusku nazývajú kremeľ.

Z veľkého jazera Iľmeň na obzore vyteká Rieka Volchov, ktorá bola obchodnou trasou pre Vikingov plaviacich sa do Čierneho mora. Vo Volchove boli v rokoch 990 - 991 pokrstení Novgorodčania.

Novgorodský kremeľ na brehu rieky Volchov.

Bašta novgorodského kremľa.

Chrám sv. Sofie z roku 1050 a zvonica v Novgorodskom kremli.

Pohľad na Chrám sv. Sofie od figurálneho pamätníka vytvoreného pri príležitosti tisíceho výročia vzniku Ruska.

Pri pamätníku tisícročia Ruska sme stretli skupinu katolíckych kňazov, ktorí v rámci výmeny s pravoslávnou cirkvou spoznávajú jej život a pamiatky. Viedol ich Moravan otec Zádrapa, ktorý pôsobí v Pápežskej rade pre jednotu kresťanov. Dá sa povedať, že je duchovným pokračovateľom Moravana kardinála Špidlíka, priateľa Jána Pavla II., ktorí sa zaslúžil o spropagovanie východnej kresťanskej tradície v našej cirkvi. Otec Zádrapa v tomto roku v rozhovore pre Rádio Vatikán povedal o rozdiele medzi katolíckym a pravoslávnym kresťanstvom: "Zdá sa mi, že tu na Západe si kladieme nejaké ciele, že človek, keď chce být svätý, musí dosiahnuť to či ono, kdežto na Východe je ten smer opačný. Vychádza sa z toho, že už od krstu sme ve svojej podstate svätý a ide o to dať priestor Duchu Svätému, ktorý to v nás uskutoční a zprítomní."

Katolícky kňazi pri pamätníku tisícročia Ruska.

Novgorod dosiahol najväčší rozvoj počas novgorodskej republiky (1136 až 1478), kedy sa osamostatnil od Kyjevskej Rusi. V najväčšom rozvoji siahala republika od Baltského mora k Uralu. Mesto spravovali bohatí šlachtici, obchodníci, statkári, nazývaní bojari, cez zhromaždenie, niečo ako parlament. Zhromaždenie (veče) malo široké právomoci: vyberalo knieža, posudzovalo jeho chovanie, volilo starostu mesta, biskupa a administratívu, riešilo otázky vojny a mieru, prijímalo zákony, stanovovalo poplatky a súdilo. Tento typ vlády neobvyklej pre stredoveké Rusko skončil, keď mesto dobyl v 15. storočí knieža Ivan III. a Novgorod pripojil k Ruskému štátu.

Na opačnom brehu rieky sa voči Kremľu nachádza skupina chrámov. Najstarší je Chrám sv. Mikuláša z roku 1113.

Starobylý chrám sv. Mikuláša z roku 1113.

Maliarka zachytáva skupinu chrámov. V popredí je neomietnutý Chrám sv. Paraskévy z roku 1207. V pozadí sa nachádza Chrám sv. Mikuláša a Bránová bašta zo 17. storočia.

Netypický Chrám Premenenia Spasiteľa z roku 1374. Škoda, že sme sa nedostali do vnútra, lebo kostol skrýva jedinečné fresky od Teofána Gréka, jedného z najväčších stredovekých maliarov pôsobiacich v Rusku.

Na fasáde kostola sa nachádza množstvo rozmanitých krížov.

Na obrázku je freska Pohostinnosť Abraháma alebo Starozákonná Trojica od Teofána Gréka z roku 1378, ktorý bol učiteľom Andreja Rubľova autora najznámejšej ikony Najsvätejšej Trojice.

Pri potulkách po Novgorode sme naďabili na nenápadný chrám s nápisom: Novgorodská starobrjadčeská Pomorská občina. Staroobrjadci alebo staroverci sú malá odnož pravoslávnej cirkvi, ktorí neprijali reformu pravoslávia v 2. polovici 17. storočia. Reforma spočívala v zjednotení liturgie s gréckou a konštantinopolskou cirkvou. Staroobrjadci sú niečo ako Kňažské bratstvo sv. Pia X. „lefebvristi“, ktoré vzniklo neprijatím 2. vatikánskeho koncilu.