Najvýznamnejší kláštor na východnej Ukrajine, miesto Božieho pokoja sa nachádza uprostred starobylých lesov na brehu pokojného Severského Donca. Neďaleko odtiaľ je mesto Sloviansk, kde v roku 2014 prebiehali boje s ľudskými obeťami.

Taxikár ma viezol z Iziumu do Sviatohorska. Za hranicou Doneckej oblasti, bola vojenská kontrola, lebo sme boli asi 80 km od vojnovej zóny. Zhodli sme sa, že bude lepšie, keď poviem, že som pútnik do Sviatohorska než turista. Vojak prezerajúci si doklady, ma poslal do búdky na väčšiu kontrolu. Dlho som tam čakal, lebo mali problémy s jednou pani. Hlavou sa mi premietali zlé sny spred cesty na Ukrajinu, že ma zajmú a budú ma vypočúvať ako špióna. Po chvíli som ukázal vojakovi-úradníkovi európsky pas, a ten ma poslal preč, že prečo ma tu vôbec poslali. Vďaka Bohu!

Hranica Charkovskej a Doneckej oblasti na východnej Ukrajine, kde začína kontrolovaná zóna.

Zanedlho sme došli do 4 tisícového rekreačného mestečka Sviatohorsk, ktoré leží v národnom parku Sväté hory. Tu za socializmu boli ubytovne pre pracujúcich a pionierske tábory pre deti znečisteného uhoľného regiónu Donbasu.

Sviatohorská lavra zhora na brehu Severského Donca v pozadí so sochou Arťoma.

Príjemní ľudia v hosteli mi sľúbili, že mi kúpia lístok z neďalekého Slovianska do Kyjeva. Podvečer som sa po 20 minútach dostal do Sviatohorskej lavry. Krásne umiestnený kláštor na úpätí zalesnenej hory stúpa šikmo hore až k strmým kriedovým útesom s vytesanými jaskyňami. Jeho atraktivita je zväčšená tým, že sa odráža v pokojnej rieke Severský Donec, ktorá sa vinie lesmi.

Sviatohorská lavra – pravoslávny kláštor v Národnom parku Sväté hory, ktorý je preťatý Severským Doncom.

Ale čo to, na susednom kopci oproti kláštoru je obrovská skoro 30 metrová biela socha, ktorá ako keby strážila kláštor. Je to vraj najväčšia betónová skulptúra na svete (800 ton). Socha v kubistickom štýle zobrazuje súdruha Arťoma s hroziacou päsťou, legendárneho revolucionára vznikajúceho Sovietskeho Zväzu. Výnimočne nadaný organizátor s technickým vzdelaním sa dal do služieb ateistického režimu. Bol hlavným prenasledovateľom kláštora, vraj sa osobne podieľal na popravách mníchov. Údajne vďaka nemu kláštor po roku 1917 nezbúrali, ale ho zmenili na rekreačnú zónu pre pracujúcich s kúpeľmi, knižnicou a kinom. Súdruh Arťom zanedlho tragicky zahynul pri testovaní Aerovagóna (2021). Jeho syna si adoptoval Stalin.

Gigantická socha súdruha Arťoma v kubistickom štýle z roku 1927.

Skutočným vládcom Sviatohorskej lavry je a bola Panna Mária, ktorá v jednom zjavení povedala novovymenovanému igumenovi (opátovi) kláštora, aby sa nebál, že ona je predstavenou kláštora.

Mužský kláštor Sviatohorská lavra a socha Bohorodičky Panny Márie igumenky – opátky.

Nedávno obnovený kláštor ukazuje na množstvo práce, ktorú tu vynaložili za posledných 30 rokov. Viedol ich pokorný človek igumen Arzenij. Ovocím jeho práce je funkčný kláštor, ktorý má 100 mníchov a novicov a prijíma množstvo pútnikov. V roku 2004 bol povýšený na lavru. Na Ukrajine sú len 3 najvýznamnejšie pravoslávne kláštory - lavry. Nanovo upravený Chrám Usnutia Bohorodičky skrýva práce veľmi zručných ikonopiscov a umeleckých stolárov. Kláštor má 17 kanonizovaných svätých, z ktorých je najuctievanejší sv. Ján Zatvornik. Ku koncu života žil dlhé roky dobrovoľne zatvorený v cele. Požehnával a radil mnohým návštevníkom.

Sviatohorská lavra s Chrámom Usnutia Presvätej Bohorodičky (zelený) a Kostolom Pokrovu Presvätej Bohorodičky (modrý).

Zúčastnil som sa večerných modlitieb, ktoré boli podobné na naše vešpery kombinované s rôznymi litániami. Nielen krásne spevy mníchov, ale najmä hlboká duchovná atmosféra vťahovali do modlitby. Potme som sa vracal s Ježišovou modlitbou na perách na ubytovanie.

Večerná atmosféra v Chráme Usnutia Presvätej Bohorodičky.

Sviatohorská lavra za súmraku.

Nasledujúce veľmi chladné ráno sa kláštor vynáral z hmly. Po krásnej rannej liturgii som si so skupinou návštevníkov prehliadol chodby, podzemné kaplnky a cely mníchov vytesané v kriedovom útese. Ako geológ viem, že krieda je biely mäkký vápenec zložený z mikroskopických schránok morského planktónu, ktoré žili pred desiatkami miliónov rokov. Páčilo sa mi, že sprievodca exkurzie nepodával len fakty, ale hovoril o podstate kresťanskej viery.

V kriedovom útese si v dávnych časoch vytesali chrámy, cely a chodby pravoslávni mnísi.

Pohľad sponad jaskýň na Sviatohorsk a Lavru.

Z vrcholu hory sa dá ísť po náhornej plošine k pôvodnému hrobu sv. Jána Zatvornika a k pustovni (skitu) s novopostaveným dreveným chrámom. Odtiaľ cez uličku trhovníkov s domácimi produktami k pamätníku obetí 2. svetovej vojny a k soche Arťoma. Tu na krátkej vzdialenosti sa stretáva svet veriacich s chrámom v pustovni a svet neveriacich, komunistov s ich chrámami - pamätníkmi.

Pustovňa Všetkých svätých z roku 2005 neďaleko Lavry.

Trhovníci ponúkajú domáce produkty – rôzne druhy „varenia“, čo je niečo ako sirup alebo riedky džem. Najväčšou špecialitou je „varenie“ z mladých borovicových šišiek. 

Večer a nasledujúce ráno som sa cítil v chráme veľmi povzbudený, i keď samotné obrady boli pre mňa dlhé, lebo som mnohým modlitbám nerozumel – v akustike chrámu sa rýchle modlitby a spev zlievali. Najviac mi dalo sväté prijímanie a svätá spoveď, na ktorú ma Duch Svätý povzbudzoval. Prísne vyzerajúci páter nezistil, že nie som pravoslávny. Trefne mi poradil ohľadom Ježišovej modlitby. Povedal mi, že Ježišova modlitba je duchovná zbraň, ktorá sa dá obrátiť proti sebe. Treba si nájsť duchovné vedenie, aby som neupadol do „prelesti“, falošnej svätosti, ktorá býva sprevádzaná určitou formou lichotenia samému sebe, sebaklamom, zasnenosťou, pýchou, mienkou o svojej vysokej dôstojnosti a dokonalosti.

Modlitba v Chráme Usnutia Bohorodičky so Sviatohorskou ikonou. Pravá strana je vyhradená pre mužov a ľavá pre ženy.

V Sviatohorskej lavre som hlbšie precítil srdcom, že kresťanské chrámy sú nebom na zemi, miestami kontaktu s Bohom a svätými žijúcimi v duchovnom svete pri Bohu. Ikony ako maľované Božie slovo sú oknami do duchovného sveta. Najuctievanejšou ikonou v lavre je Sviatohorská Bohorodička. Pôvodná ikona sa nezachovala. Terajšia kópia v chráme je z rúk athoského mnícha ikonopisca z roku 1844. Po čase sa stala divotvornou, preto ju mnísi nosili po dedinách až do udalosti, keď boľševici napadli mníchov v jednom dome. Jeden z útočníkov poškodil ikonu a jeden z nich povedal: „Vy sa modlíte, aby Boh potrestal boľševikov.“ Potom zabili 5 ľudí včítane dieťaťa. V roku 1922 boľševici ukradli pôvodnú ikonu pokrytú drahocennou rizou - pokryvom. Poškodenú kópiu ľudia skrývali až do roku 1992, kedy sa vrátila do chrámu. Odvtedy bolo mnoho ľudí vyliečených v spojitosti s ikonou najmä onkologickí pacienti a neplodné ženy, o čom svedčí množstvo ďakovných príveskov okolo ikony.

Sviatohorská lavra zasadená do prírodnej scenérie.

Keď vypukla v roku 2014 vojna v Doneckej a Luhanskej oblasti, tisícky ľudí utekali z bojovej zóny, mnohí prišli o najbližších alebo im zničili dom. V Sviatohorsku prichýlili postupne desaťtisíce ľudí. Mnohé rodiny s deťmi ubytovali v kláštore. Mnohí z nich zostali doteraz, lebo sa nemajú kam vrátiť. Zostali aj siroty bez rodičov. V roku 2016 sa konala obrovská procesia (Vseukrajinska chresna choda, Vseukrajinskij krestnyj chod), ktorá mala dve krídla spojené v Kyjeve. Východné krídlo vyrazilo na 700 km pešiu púť s najvzácnejšou ikonou Bohorodičky zo Sviatohorskej lavry na východe. Západné krídlo sa vydalo na 400 km trasu tiež s najvzácnejšou ikonou Bohorodičky z Počajevskej lavry. Dlhé sprievody modliacich sa ľudí za mier a lásku na Ukrajine dorazili po vyše 2 týždňoch do Kyjeva. Procesia bola ukončená v Kyjevsko-pečorskej lavre – matke všetkých kláštorov v krajinách východných Slovanov.

Sviatohorská lavra obklopená zmiešanými lesmi Národného parku Sväté hory so stromami starými aj 600 rokov.

Pred cestou som si dojmy utriedil počas dlhej prechádzky po starobylých lesoch národného parku Sväté hory, kde najstarší dub má 640 rokov.

Hlavná cesta medzi Kyjevom a Rostovom na Done v Rusku.

V neďalekom Sloviansku som si prenajal taxík, ktorého vodič mi ukázal pozoruhodnosti mesta. Hlavné námestie malo prázdny podstavec pod pamätníkom. Neskôr som zistil, že v rámci dekomunizácie Ukrajiny dali preč sochu Lenina. Dočasne to nahradili viacerými vlajkami Ukrajiny a nápisom, ktorý je totožný so zvolaním Ukrajinskej povstaleckej armády (Banderovcov) počas 2. svetovej vojny. Ako keby u nás dali na hlavné námestie mesta zvolanie gardistov  zo Slovenského štátu.  Na pahorku Karačun (u nás kračún), za ktorým je susedné mesto Kramatorsk, sme sa zastavili na pietnom mieste s hrobmi mladých mužov, ktorí tu padli v bojoch v roku 2014.

Pohľad na časť Slovianska. V pozadí sú haldy z ťažby kriedy. Medzi sídliskom vľavo a haldami sa v lesoch nachádzajú slané jazerá.

Podobne ako v Charkove tu bola pevnosť Tor proti nájazdom Krymských Tatárov, založená v roku 1645 Ruským štátom, neskôr bol premenovaný na Slovensk, ľudovo Sloviansk.

 Pamätník padlých vojakov a dobrovoľníkov v bojoch za celistvosť Ukrajiny v roku 2014 na hore Karačun.

Keď som čakal na vlak, prezeral som si miestnych ľudí sediacich v čakárni. S prekvapením som zistil, že títo ľudia vyzerajú ako niekde na strednom Slovensku, rovnaké typy tvárí. Nemohol som tomu uveriť, že tak ďaleko od nás žijú podobní ľudia. Podvečerný expres ma do Kyjeva vzdialeného 670 km prepravil za cca 6 a pol hodiny, to ma zahanbilo pri porovnaní s našimi pomalými železnicami.

Pokračovanie púte bude v Kyjeve. Veľkoleposťou ma uchvátila raná história Kyjevskej Rusi, ktorá má v meste mnoho zachovaných pamätníkov.