Varšava je mesto, ktorého obyvatelia veľa vytrpeli. Utiekali sa k Bohu, bojovali s ťažkými okolnosťami života, bojovali o holý život, o vieru. Mesto vybudovali z ruín nanovo. Varšava reprezentuje osud celého poľského národa.
Ubytovali sme sa v okrajovej časti Varšavy vybudovanej v 30. rokoch 20. storočia. Bolo to obdobie národného prebudenia, keď Poliaci po dlhej dobe mali svoj štát. Veľa sa vystavalo aj zaujímavé kostoly v modernom funkcionalistickom štýle s osobitnými poľskými prvkami, ktoré strohú hranatú architektúru oživovali a otepľovali. Skoro ráno som s túžbou objaviteľa vyšiel z penzióna. Po krátkom čase prechádzky som zbadal kostolné veže zvláštneho hranatého tvaru, ktoré ma ťahali ako magnet železo. Objavil sa predo mnou impozantný funkcionalistický kostol zasvätený sv. Terézii z Lisieux, ktorú mám veľmi rád. Toto zasvätenie a začínajúca svätá omša boli veľkým darom od dobrého Boha.
Vo Varšave sme nemali veľa času na prehliadku. Prezreli sme si nanovo postavené historické centrum, ktoré bolo po neúspešnom Varšavskom povstaní v auguste 1944 premenené fašistami na sivočierne pahýle múrov. Obdivuhodná je sila národa, jednotlivých ľudí, ktorí nerezignovali, ale z trosiek postavili nové mesto. V čase obeda som chcel stihnúť aspoň niečo. Pôsobivé figurálne pamätníky Varšavského povstania a Povstania vo Varšavskom gete, ktoré sa uskutočnilo v apríli 1943. Prešiel som cez bývalé židovské geto, v ktorom sa kedysi na malom území tiesnilo 300 tisíc Židov. Už neexistuje, po potlačení povstania bolo zrovnané so zemou. Cez bývalé geto som prechádzal s modlitbou za zmierenia sa so Židmi.
Cestou z Varšavy sme sa zastavili na predmestí s opäť funcionalistickým kostolom, kde je pochovaný kňaz Jerzy Popieluszko umučený komunistami. Hrob je pod obrovským ružencom vytvoreným z hrubej železnej reťaze a balvanov opracovaných ľadovcom, ktoré sú bežné na rovinách Pobaltia a Poľska.
Pri kostole na nachádza pamätník poľských krívd, ktoré Poliakom počas histórie spôsobili Nemci, Rusi, Ukrajinci... Samozrejme tam chýbali krivdy, ktoré Poliaci urobili Rusom, Bielorusom, Poliakom, Litovcom a Nemcom. Aké krivdy? Veď Cárske Rusko i Sovietsky Zväz im ťažko ubližovali, známa je tiež švédska „potopa“ z diel Sienkiewicza. A hlavne Nemecko so svojou expanziou, ktorá vyvrcholila fašistami, čo ich stálo milióny obetí.
Ale treba sa na dejiny pozerať z obidvoch strán. Litovci a Poliaci využili oslabenie Kyjevskej Rusi od nájazdov Mongolov a na vyše 400 rokov ovládli dnešnú Ukrajinu a Bielorusko, predtým súčasť Kyjevskej Rusi. Dokonca po hladomore a bezvládí v Rusku na začiatku 17. storočia napadli Poliaci oslabené Rusko, dobyli aj Moskvu. Stáročia polonizovali Ukrajincov a Bielorusov.
Tri historické úrovne: súčasná budova, klasicistický kostol a stavba ako "dar Sovietskeho Zväzu bratskému poľskému národu"
Po 1. svetovej vojne, keď vznikol opäť Poľský štát, mocnosti mu vymedzili hranice približne podľa toho, kde žila väčšina Poliakov. No poľské vedenie s tým nebolo spokojné, využilo oslabenie Sovietskeho Zväzu, napadlo a obsadilo svoje bývalé územia z 18. storočia. Opäť si podmanili časť územia Bielorusov a Ukrajincov. Na jednej strane to bolo dobré, že sa zachovala kresťanská viera pred sovietskym ateizmom, ale na druhej strane nasledovala tvrdá polonizácia. Tá zdvihla poryv nenávisti najmä na Ukrajine, ktorá sa potom prejavila masovými vraždami Poliakov počas Volyňského masakru, ktorý banderovci páchali najmä v roku 1943.
Zmierenie medzi národmi i ľuďmi musí byť obojstranné, aby bolo účinné. Ja môžem odpustiť, môžem urobiť to gesto prvý, tým sa paradoxne ja oslobodím. Ale na úplné zmierenie to nestačí, môže to byť k nemu prvý krok.
Varšavská katedrála znovu obnovená po 2. svetovej vojne.
Poľsko je prevažne katolícka krajina s veľkou prevahou Poliakov. Posledné roky v Poľsku našlo prácu vyše milióna Ukrajincov. Pred 2. svetovou vojnou bolo vo vtedajšom Poľsku s inými hranicami 8 % Židov. Na Poliakoch obdivujem ich húževnatosť, hrdosť na vlastnú históriu a vieru, pracovitosť i podnikavosť.
V budúcom blogu sa budem zdieľať o katolíckych Litovcoch a protestantských Lotyšoch.
