Neresť znechutenia – acédia postihuje v dnešnej dobe veľa ľudí. Nielen dávnych mníchov trápil poludňajší démon ale stretneme sa s ním aj v našej práci. Určitý smútok a znechutenie nám dvíha hlavu hore.
V minulom príspevku som opisoval príčiny dlhodobého smútku a tiež aké následky spôsobuje. Teraz sa budem venovať znechuteniu, ako otcovia prvých storočí označujú jednu zo základných nerestí príbuznú smútku. Ináč sa dá nazvať duševnou prázdnotou, otupenosťou, strnulosťou, omrzenosťou, ochabnutosťou duševných síl alebo „opuchom duše“. Vyčerpaná duša nedokáže odolávať myšlienkam a pokušeniam, ktoré na ňu dorážajú. Pre túto neresť sa používa aj názov acédia. Latinské slovo znamená aj kyslosť. Ak zjeme niečo veľmi kyslé, zmraští sa nám tvár. Kardinál Schönborn o acédii povedal: ... duchovne náboženská malovernosť, ktorá ponára svet i vlastný život do akejsi mrzutej šedi a berie veciam chuť i lesk. Acédia a smútok je pre duchovné zdravie tým, čo depresia pre psychické zdravie.
PRÍČINY ZNECHUTENIA
1. Dlhotrvajúci smútok mi vysáva telesné a duševné sily a privádza ma k znechuteniu.
2. Znechutenie prichádza, keď je moja duša necitlivá, keď neodpovedám na Božie volanie a zabúdam na nebeské dobrá.
3. Neprimerané odriekanie, askéza, tréning môžu priviesť k vyhoreniu a znechuteniu.
4. Neviazaná zábava, hlúpe a jalové rozhovory, pohodlie, konzum, ulahodenie všetkým žiadostiam a blaženostiam ma zákonite vedie k znechuteniu a lenivosti.
ZNECHUTENIE – POLUDŇAJŠÍ DÉMON
Cirkevní otcovia opisovali poludňajšieho démona, ktorí obťažoval mníchov okolo obeda, zhruba medzi desiatou a druhou. Mnísi, ktorí vstávali veľmi skoro, začali pred obedom vnímať, že práca ich prestáva baviť, sú unavení, Slnko začalo veľmi páliť, ozýval sa hlad. Pozerali každú chvíľu na Slnko. Zdalo sa im, že sa nehýbe. Prinášalo im to tupú zadumanosť a chmúrne myšlienky, nechuť voči všetkému, čo bolo na dosah. Rozptyľovali sa snením o tom, čo tu nie je, o lepšom kláštore, o lepšom predstavenom, o lepších spolubratoch.
Môžeme si poludňajšieho démona predstaviť aj v našej práci. Pred obedom začínam pociťovať únavu a pocit hladu. Nič sa mi nechce robiť, prichádzajú na mňa driemoty, mám silnú chuť prerušiť prácu nejakou hrou na počítači alebo si prečítať najnovšie správy. Čo mi píšu na sociálnej sieti? Začnem prežívať znechutenie, reptám, vzdychám. S nervozitou a negatívnymi pocitmi začnem dumať, na um mi prichádzajú rozmanité myšlienky: túžba po úniku z kancelárie, túžba navštíviť kolegov a pokecať s nimi, ísť na kávu... Prichádzajú mi na um aj ťažšie kalibre ako túžba zmeniť zamestnanie: Nedá sa to tu vydržať, tvrdý šéf, nepríjemní kolegovia, nízky plat... a tiež problémy v rodine, nepochopenie...
Prvá fáza „poludňajšieho démona“ je pochopiteľná, nie sme stroje, unavíme sa, potrebujeme oddych. Opisovaná druhá fáza znechutenia s deštrukčnými myšlienkami ma ničí. Nie je dobré, keď ma tento démon ovládne. U slovanských národov bol tento démon stelesnený v Poludnici, ktorá deptala tých, ktorí pracovali na poli cez obed.
NÁSLEDKY ZNECHUTENIA
1. Neochota v každom dobrom skutku, lenivosť, čiže nečinnosť v povinnostiach, prokrastinácia, odkladanie úloh a povinností na neskôr. Prejavujem to voči sebe, nepracujem na svojom zdokonalení, nemám chuť sa zapierať, prejavujem to aj voči blízkym.
2. Nedbalosť. Som povrchný a nepozorný v myšlienkach, slovách a činnostiach.
3. Zabúdanie na Boha. Prestávam sa modliť, neviem sa sústrediť na čítanie, či akúkoľvek duchovnú činnosť.
4. Pocit prázdnoty. Nudím sa, zaháľam.
5. Útek pred sebou a úlohami. V prázdnote pociťujem trýzeň, úzkosť byť v tichu pred sebou samým, utekám pred problémami. Mám nechuť a odpor voči všetkému a všetkým.
6. Úniky z povinností. Vyhľadávam partie, rozptýlenie, zábavu. Ak nie sú kamaráti, tak aspoň sociálne siete, médiá. Začnem holdovať nejakej neresti, prejedanie, alkohol, drogy, pornografia, hry. Dostávam sa do závislostí.
7. Hnanie sa za niečím stále novým. Hľadám senzácie, klebety ako náhradu za Božiu lásku a za radosť z Boha.
8. Nespokojnosť so svojim postavením. Od nespokojnosti postupne prechádzam až k nenávisti mojej práce alebo partnerky. Myslím si, že s inou ženou alebo v inej práci to bude lepšie.
9. Znechutenie podobne ako príbuzný smútok môže prechádzať do horkosti a sebaľútosti, k deštrukčným myšlienkam, k zúfalstvu a samovražde.
UŽITOČNÝ SMÚTOK A ZNECHUTENIE
Od neresti smútku a znechutenia treba odlíšiť dobrý smútok, ktorý je výzvou od Boha pokročiť dopredu. Sú to skúšky, nevyhnutná cesta napredovania k Bohu. To čo mi prinášalo útechu ako individuálna modlitba, čítanie Biblie, spoločná modlitba s priateľmi, sa mi teraz stali suchými a bezútešnými. Po období zamilovania sa do Boha, prichádza obdobie prázdnoty, súmraku až temnej noci. Je to však smútok obrátený s hlavou hore. Som smutný, že nie som pri Bohu. Je to hlboká túžba, clivota po Bohu.
Zmysel dobrého smútku a utrpenia
1. očistný účinok: robia nás lepšími, čistejšími, láskavejšími
2. trpíme na odčinenie svojich hriechov, aby sme netrpeli vo večnom živote.
3. chránia nás pred hriechmi a inými nebezpečenstvami.
Teraz sa radujem nie preto, že ste sa zarmútili, ale že vás ten zármutok pohol na pokánie. Bol to zármutok podľa Božej vôle, aby ste v ničom neutrpeli škodu našou vinou. Veď zármutok podľa Božej vôle spôsobuje pokánie na trvalú spásu; zármutok sveta spôsobí smrť. Pozrite, čo znamená zarmútiť sa podľa Božej vôle: akú starosť to vo vás vyvolalo, akú obranu, aké rozhorčenie, akú bázeň, akú túžbu, akú horlivosť, aké potrestanie! 2Kor7,9-11
A zabudli ste na povzbudenie, ktoré sa vám prihovára ako synom: „Syn môj, nepohŕdaj Pánovou výchovou, ani neklesaj, keď ťa on karhá. Lebo koho Pán miluje, toho tresce, a šľahá každého, koho prijíma za syna.“ Je na vašu nápravu, čo znášate. Boh s vami zaobchádza ako so synmi. A ktorého syna by otec nekarhal? Ak ste mimo výchovy, na ktorej dostali účasť všetci, potom ste nemanželské deti, a nie synovia! A potom aj naši telesní otcovia nás vychovávali a vážili sme si ich. Nepodriadime sa tým viac Otcovi duchov a budeme žiť?! A oni nás karhali na krátky čas a tak, ako sa im videlo, on však kvôli tomu, čo je užitočné, aby sme mali účasť na jeho svätosti. Pravda, každá výchova v prítomnosti sa nezdá radostná, ale krušná; neskôr však prináša upokojujúce ovocie spravodlivosti tým, ktorých ona vycvičila. Hebr12,5-11
Preto sa radujete, hoci sa teraz, ak treba, trochu aj rmútite pre rozličné skúšky, aby vám vaša vyskúšaná viera, omnoho vzácnejšia ako pominuteľné zlato, ktoré sa tiež skúša ohňom, bola na chválu, slávu a česť vtedy, keď sa zjaví Ježiš Kristus. 1Pt1,6-7
„Poďte, vráťme sa k Pánovi lebo on nás poranil a on nás uzdraví, udrel nás, ale ošetrí. Oživí nás po dvoch dňoch, na tretí deň nás vzkriesi a žiť budeme pred jeho tvárou. Poznajme, usilujme sa poznať Pána: jeho východ je pripravený sťa zora a príde nám ako včasný dážď i ako dážď neskorý na zem.“ Čo si s tebou počať, Efraim? Čo si s tebou počať, Júda? Vaša láska je ako ranný oblak a ako rosa, ktorá pominie za rána. Preto som ich okresával skrze prorokov, zabíjal slovami svojich úst, aby tvoja spravodlivosť vyšla ako svetlo. Lebo milosrdenstvo chcem, a nie obetu a poznanie Boha viac ako celopaly. Oz6,1-6
„Počujte, susedia Siona, Boh dopustil na mňa veľký smútok. Bar4,9
V nasledujúcom blogu načrtnem spôsoby ako odolávať smútku a znechuteniu.
